Beta reader: Tonksová
On nemôže byť vrah. Nechcem, aby patril k tým krutým ľuďom. Nemal ma takto podlo oklamať.
Nevedomky sa obrátila na chrbát. Práve nadobudla vedomie a začínala si matne spomínať na to, ako sa vytrhla zo zovretia svojej opatrovníčky, niekoľko hodín pobiehala po dome a prešla všelijakými tajnými chodbami. Pani Prestonová nemala šancu ju zastaviť. Nikto to nedokázal urobiť. Jediný človek, ktorý dokázal upokojiť rozbúrené myšlienky mladého dievčaťa bol práve zaneprázdnený rozhovorom so ženou, ktorá náhle rozbila na kúsky všetky jej životné istoty. Rukou zavadila o roztrúsené úlomky skla. Huňatý povrch koberca ju šteklil na odhalenom chrbte. Prudko vdýchla do pľúc vzduch a nespokojne sa pomrvila na úzkom koberci. Podľa neporiadku, ktorý sa nachádzal všade okolo nej, usúdila, že v čarodejníckom laboratóriu strávila niekoľko dní. Dopité fľaše vody sa povaľovali na zemi ako predzvesti neutíchajúceho smädu. Silný záchvat si vyžiadal svoju daň. Bola poriadne uzimená a hladná. Zrejme nemala pri sebe dostatok potravín.
Prečo ma nikto nehľadal? Quirellovi som vôbec nechýbala? Má strach, že niekomu poviem o minulosti? Neodbytné otázkyneustále vírili v jej myšlienkach. Začínala mať obavy o jeho zdravie. Možno mu zranenie zabránilo pohľadať svoju zverenkyňu. Za iných okolností by určite prezrel každú miestnosť vo veľkom dome, vrátane svojich osobnýchpriestorov.
Privrela oči a pevnejšie sa schúlila do klbka. V tejto miestnosti sa vždy cítila bezpečne. Napriek tomu, že prednedávnom došlo k nepríjemnej nehode, nedokázala sa zriecť náklonnosti k miestu, kde spoznala nevšedné čaro elixírov a zblížila sa s človekom, ktorý ju zbavil obáv z nelichotivej budúcnosti. Spomínala na prvé nesmelé otázky, týkajúce sa zloženia rôznych elixírov. Na hnev a podráždenosť svojho nového učiteľa, ktorý nikdy nemal dostatok trpezlivosti. Spoznala aj negatívne stránky jeho povahy. Nemal predpoklady na zdĺhavé vysvetlenia. Musela byť nesmierne trpezlivá a dávať pozor, aby nerobila priveľa chýb.
Naučila sa s ním komunikovať bez hádok a nedorozumení. Väčšinou sedela v kresle pri okne a dívala sa ako pripravuje rôzne magické elixíry. Postupne dokázala rozoznávať jednotlivé vône a bylinky jej prestali robiť problémy. Neskôr mu začala pomáhať, cez prázdniny s ním chodila do obchodu, ktorý vlastnil a neskôr aj sama vybavovala objednávky. Po prvý raz sa necítila obmedzená svojou chorobou. Začínala veriť, že môže niečo dokázať aj bez pomoci iných ľudí.
Svoje telo dostala do sedacej polohy a nenápadne si pošúchala obité kolená. Zrejme musela niekde spadnúť počas ďalšieho záchvatu. Rýchlo prekračovala porozhadzované knihy a rozbité flakóny. Cítila sa vinná kvôli tomu výbuchu. Mohla zničiť množstvo dôležitých predmetov. Vedela, že tieto pomôcky nie sú práve najlacnejšie. Rozbité police a porozhadzované veci pokazili atmosféru jej obľúbeného miesta.
Možno ma tu nemohli nájsť, lebo hlavné dvere sú zatrasené. Nevedia o druhom vchode. Odsunula ťažké príručky z mäkkého kresla. Posadila sa a rukami si nespokojneobjala kolená. Chvíľu sa nervózne kolísala. Detailne si obzrela celú izbu. Skúmala hladký povrch stien, ktoré vyzerali, akoby už dávno potrebovali zmeniť farbu. Pochmúrne sivé odtiene sa striedali s rôznymi fľakmi od elixírov. Stôl, na ktorom zvyčajne pripravovalielixíry, bol plný rôznych nepotrebných predmetov, kotlíky sa povaľovali na zemi, v policiach vládol chaos a mnohé veci boli pohádzané na úplne iných miestach ako pôvodne. Vedela, že je to jej vina. Kvôli jedinému pokusu bola celá miestnosť poriadne zdevastovaná. Len vďaka ochranným kúzlam vyviazla bez vážnejších zranení. Napriek tomu nemala odvahu hotový elixír vyliať. Stále bol na stole a čakal na jej verdikt.
Rodičia odišli, lebo nie som normálna. Čo ak mali pravdu? Možno naozaj patrím na uzavreté oddelenie k tým ľuďom, ktorí úplne zošaleli.
Spomínala na zasnené výrazy Longbottomovcov. Vždy, keď mala krízu a ocitla sa v nemocnici, všímala si hlavne týchto dvoch pacientov. Takmer nikdy zo seba nevydali ani jednu súvislú vetu. Všetci tvrdili, že nevedia rozprávať a majú hrozne poškodené duše. Daphne videla okolo ich tiel akýsi čierny povrch. Bariéru, ktorá ich nútila ponárať sa do vlastného sveta a ignorovať všetko ostatné. Vrátane svojho syna. Vnímala osobitý jazyk, ktorým spolu komunikovali. Nemohli uniknúť zo sveta, ktorý sa im zdal menej bolestný a oveľa viac bezpečnejší. Ich vnímanie reality prešlo naraz veľkými zmenami. Bolesť im navždy zahatala cestu. Nechceli opustiť ten bezstarostný svet. Daphne ich potichu pozorovala. Občas zaznamenala signál akejsi nepatrnej mozgovej aktivity. Všimla si, že sa chytili za ruky a dívajú sa na seba. Tieto okamihy však veľmi rýchlo pominuli. Pohľad na tých dvoch jej dodával chuť vracať sa do reálneho sveta a nepodliehať predstavám. Vždy, keď si myslela, že všetko bude v poriadku a vidiny aspoň na čas pominuli, utŕžila krutý úder.
Pevne zovrela drobný vankúšik. Nechcela nikoho vidieť. Uzavrela sa do akejsi neviditeľnej bubliny, ktorá ju delila od vonkajšieho sveta.
Nemala som to počuť. Chcela by som, aby mi niekto vymazal spomienky na tú chvíľu. Nemôžem uveriť tomu, že človek, ktorému dôverujem má naozaj znamenie smrti. Ak by Veď-Viete-Kto dosiahol svoje ciele, určite by som bola označená za nevyhovujúceho človeka, lebo mám muklovských predkov. Ak bol smrťožrút, prečo ma vzal k sebe? Nerozumiem tomu. Už vôbec nič nechápem.
Pevnejšie objala vankúš a nechala sa unášať svojimi najhlbšími pocitmi. Pred sebou znovu videla tváre svojich rodičov.
Vraveli, že ma ľúbia a napriek tomu odišli. Klamali rovnako ako on. Nemali ma radi... Možno ma dokonca nenávideli.
"Daphne! Prestaň sa s nami zahrávať. Všetci umierajú od strachu o tvoj život. Kde si?" niekto prechádzal po chodbe a zrejme sa ju snažil vyprovokovať, aby vyšla z úkrytu. Spoznávala vysoký dievčenský hlas. Elizabeth McGonagallová bola ich susedka. Jej rodičia boli muklovia a dosť dlho jej trvalo, kým ich presvedčila, že čarodejnícka škola je pre ňu najvhodnejšia. Nikto z ich rodiny nedostal taký list, preto boli hrozne prekvapení a pár dní im trvalo, kým tú informáciu strávili. Napokon však pochopili, že ich dcéra potrebuje rozvíjať svoje prirodzené schopnosti. Beth sa nevzdala pri prvom odmietnutí a nakoniec dosiahla, aby aj Daphne pochopila, že nie je rozumné ostávať úplne bez priateľov. Spolu so Sally začali tvoriť nerozlučnú trojicu.
"Prosím ťa, vylez odtiaľ! Obe sme prišli za tebou, aby sme ti pripomenuli, že zajtra začína škola. Snáď nechceš zanedbať štúdium na Rokforte. Teta Emily hrozne zúri. Vraj si jej povedala, že si zamilovaná do Quirella. Poriadne mu kvôli tomu vynadala, dokonca chcela upovedomiť ministerstvo, že prekračuje určité hranice," presvedčivo odvetila Sally. Takisto pomáhala pri hľadaní.
"Počkajte! Nikam nechoďte, hneď prídem," od ľaku pustila na zem vankúš. Ruky sa jej neovládateľne chveli. Odstránila polámanú stoličku, ktorá úspešne blokovala dvere.
"No konečne. Už sme si mysleli, že sa ti niečo stalo," spokojne vyhlásila Beth.
"Som v poriadku, ale tuším mi budete musieť niečo vysvetliť. Prečo tvrdíte, že som povedala takú hroznú hlúposť? Ja nie som zaľúbená a už vôbec nie do... svojho poručníka," nebadane pokrútila hlavou. Potom, čo zistila, začínala pochybovať, či vôbec bude schopná s ním ďalej žiť pod jednou strechou.
"Dúfam, že s nami pôjdeš do školy a nebudeš zbytočne trucovať?" Sally si prísne premerala svoju kamarátku. Nechcela, aby kvôli nejakej hlúposti zabúdala na štúdium.
"Samozrejme, že áno. Nič mi v tom nezabráni," pokúsila sa o nesmelý úsmev.
"Mala by si sa častejšie dívať do zrkadla. Po takomto úteku vyzeráš, akoby ťa niekto pár mesiacov týral. Čo si vlastne robila celkom sama, zavretá v tom hroznom laboratóriu?" Sally varovne zdvihla prútik. Chcela jej dohovoriť, aby už nikdy viac neskúšala ich trpezlivosť takýmto krutým spôsobom.
"Neviem, od príchodu tej ženy si nedokážem poriadne utriediť spomienky. Hrozne ma rozčúlila," zachmúrene sebou trhla.
"Obávam sa, že ťa čaká ďalšia nepríjemná záležitosť. Musíš ísť za Quirellom. Má vysokú horúčku a už niekoľko dní nechcel nič jesť. Ak to takto pôjde ďalej, nebude sa môcť vyliečiť," ustarostene odvetila Beth.
"Áno, nebojte sa, hneď to zariadim," nie príliš nadšene odvetila Daphne. Nemala veľkú chuť ho vidieť, ale nepriala si, aby kvôli nej úplne prestal dbať o svoje zdravie.
"Uvidíme sa na večeri a neopováž sa zas niekam zmiznúť!" zborovo odvetili obe dievčatá. Zamierili rovno do kuchyne. Museli Emily Prestonovej vysvetliť, že nejde o žiadny milostný románik. Nechceli, aby zbytočne vyvolala rozruch.
Váhavo podišla k dverám a pevne stisla kľučku. Do nosa jej udrela vôňa rôznych liečivých elixírov. Telo bezvládne ležiace na posteli v nej vyvolalo nepríjemné pocity.
"Musíš sa z toho dostať! Neželám si, aby sa ti kvôli mne niečo stalo. Počuješ ma, Quentin?" zámerne ho oslovila menom, ktoré neznášal, aby ho prinútila reagovať. Pomaly pristupovala k posteli. Dívala sa na svoje topánky. Nechcela, aby sa jej pohľad orientoval na ľavé predlaktie.
"Prepáč mi," zašepkal slabým hlasom.
Na stanici Kings Cross vládla typická atmosféra začiatku školského roka. Meškajúci študenti na poslednú chvíľu prekračovali zábranu, rodičia sa lúčili so svojimi deťmi a dávali im posledné pokyny, týkajúce sa odchodu do školy. Prváci zahanbene postávali pri svojich rodinách.
"Mrzí ma to, že sme si kvôli mne nenašli dobré miesto," Sally nerozhodne postávala pred jediným kupé, ktoré ešte nebolo preplnené. Napriek tomu nemala chuť zaujať práve miesto vedľa človeka, ktorý bol hotovým postrachom študentov. "Musím sa priznať, že aj ja som zaspala," Daphne bola takmer celú noc pri Quirellovi a ubezpečovala ho, že sa naňho v žiadnom prípade nehnevá. Ráno mu horúčka klesla a viditeľne sa mu zlepšila nálada. Dokonca jej sľúbil, že začne po trošku znovu jesť.
"Nedá sa nič robiť. Je to profesor, mal by sa k nám chovať slušne," Sally odhodlane vošla dnu. Daphne chvíľu váhala. Vstúpila až keď pochopila, že nemá na výber.
Boris Krakow vždy chodil školským vlakom. Napriek tomu, že sa stal profesorom Obrany proti čiernej mágii, povestná smola, ktorá sprevádzala tento predmet, naňho vôbec nemala dosah. Na škole učil už druhý rok a zatiaľ sa mu nič zvláštne nestalo.
Podľa mnohých študentov výrazne zlepšil úroveň tohto predmetu. Napriek svojmu tajnostkárstvu a nepríjemnej povahe ho považovali za skvelého odborníka. Na líci mal pomerne hrubú jazvu. Zvýrazňovala ostré črty jeho tváre. Neľútostné hnedé oči prestali hľadieť do objemnej knihy a okamžite si premerali obe dievčatá. Impozantnú postavu zakrýval dlhý čierny habit.
"Dobrý deň, pán profesor," nervózne vyjachtala Daphne. Nervózne si sadla na sedadlo vedľa svojej kamarátky. Podráždene siahla na fľaštičku elixíru, ktorú nosila na krku.
"Dobrý deň. Vidím, že ste zas prišli neskoro. Tentoraz to má tuším aj veľmi závažný dôvod. Do vášho domu vraj chodia smrťožrúti," informácie mu rozhodne nechýbali. Po celý čas si dával pozor na všetko, čo sa týkalo bývalých prívržencov temnej strany.
"To sa občas stáva. Tí ľudia sa dostanú všade," ledva zakryla podráždenosť.
"Bol som pri výsluchu tej ženy. Prezradila naozaj zaujímavé veci," pevnejšie stisol v rukách knihu. Vedel, že sa v ich dome odohralo niečo nezvyklé.
"To ma vôbec neprekvapuje, pán profesor. Prívrženci zla majú určite dosť bohaté životné skúsenosti," neurčito odvetila Daphne. Do uší jej doľahla zvláštna melódia. Pripomínala láskavé pohladenie, ale zároveň aj smrteľnú ranu. Svetlá vo vlaku náhle zhasli. Vlak prudko spomalil. Sally zúfalo vykríkla. Ledva sa stihla zachytiť, aby nespadla. Daphne nemala také šťastie. Vyletela zo sedadla. Dopadla na človeka, ktorý sedel oproti nim.