1. Netvor v ľudskej koži

Pridávam sem prvú kapitolu úplne novej poviedky. S mojimi vlastnými postavami.

Bezodná rieka slov

Myslenie krutých obetí

Dieťa stojace pri zrode

Tvojich nočných môr

Hra tieňov bez možnosti úniku

Mladá žena stála pri popraskanom okne. Ostré nechty pripomínajúce pazúry, pevne spočívali na okennom ráme. Nechtiac sa rukou dotkla pavučiny. Drobný čierny pavúk opatrne prešiel po bledej ruke. V poslednej chvíli sa vyhol krvavej odrenine, ktorá "zdobila" prstenník.

Dúfam, že ma nenájdu.

Už ich nikdy nechcem vidieť. Kvôli nim moja dcéra nespozná svojho otca.

Všimla si drobného tvora, ktorý sa pokúšal dostať do červeného rukáva obyčajnej košele s emblémom draka.Nosila ju vždy, keď mala zlú náladu. Bol to akýsi skrytý signál, pre ľudí, ktorý by sa odvážili od nej niečo žiadať. Striasla zo seba pavúka. Predtým skontrolovala či nedisponuje nejakými magickými schopnosťami. Musela si byť istá, že jej nič nehrozí. Nemotorne si prehrabala rozstrapatené čierne vlasy. Mierne zakrivený nos pripomínajúci rozprávkovú ježibabu okamžite vycítil vo vzduchu akúsi zvláštnu ťažobu. Plné pery sa neochotne pootvorili, aby mala príležitosť nasať do pľúc väčšie množstvo vzduchu.

V rádiu počula o záhadných vraždách, ktoré sa v poslednom čase odohrali. Obeťami boli zvyčajne tmavovlasé ženy s netypickými črtami tváre. Na fotke v novinách spoznala jednu zo svojich sesterníc.

Z obrázka priam sálala bolesť. Zastreté oči v sebe niesli stopu po prehratom duely. Rozumela pentagramom, ktoré boli zachytené na ďalšom obrázku. Boli popretkávané divoko vyzerajúcimi ornamentmi v tvare ľudských sĺz. Pochopila význam tých slov. Vyhral som. Bol to stručný odkaz, ktorý nemal žiadny hlbší význam. Napriek tomu, že rôzny vyšetrovatelia ho považovali za kľúčový dôkaz a možnú stopu, ktorá im mohla priblížiť myseľ vraha.

Mysleli si, že keď ma obetujú nechať ich v pokoji žiť. Ako veľmi sa mýlili. Teraz sa určite pripravujú na pohrebnú ceremóniu.

Počas svojho života sa zúčastnila na viacerých takýchto nepríjemných obradoch. Mágovia spolu dosť často bojovali a nie vždy to dopadlo dobre. Ich stretnutia väčšinou končili smrteľnými zraneniami. Nedokázali spolu normálne vychádzať.

Už dávno nevyužívala svoje schopnosti. Nepotrebovala na seba zbytočne upútavať pozornosť.Odišla od svojej rodiny a zmenila svoje priezvisko. Nechcela, aby ju niekto spoznal. Práve kvôli nim si zariadila život ďaleko od svojho domova.

"Mami, tomu zvieratku sa niečo stalo. Včera si mi ho kúpila a už vyzerá, akoby sme ho niekoľko dní nenakŕmili," malé dievčatko v červených šatách nieslo v rukách vychudnuté mačiatko. Zviera zjavne nejavilo známky života.

"Podaj mi ho," vystrašene vystrela ruky. Už niekoľko dní mala podozrenie, že sa s jej dieťaťom niečo deje. Všimla si, že všetky veci, ktoré v poslednom čase chytila do rúk záhadne stratili svoju farbu a tvar.

"Myslíš, že je to moja vina?" neveriacky si premerala svoju mamu. Neochotne podišla k nej a dala jej do rúk svojho nového maznáčika.

"Nie, Galina, nemusíš sa kvôli tomu znepokojovať," Anna pomaly pohladila hladkú mačaciu srsť. Vysielala drobné magické impulzy do tela toho stvorenia. Nikdy nepoužívala priveľmi silnú mágiu. Nebola zvyknutá na účinky tých najhorších kúzel. Len zľahka pohládzala tú nevinnú bytosť. Mačiatko začalo dýchať oveľa pravidelnejšie. Postupne nadobúdalo zdravšiu farbu. Nikto nepostrehol jemné zásahy mágie.

"Ja som mu nechcela ublížiť," zúfalo si zakryla tvár rukami. Pôsobila tak zraniteľne a zmätene.

"Niekoľko dní nepôjdeš do školy. Musím porozmýšľať, čo urobíme s tou mocou. Vôbec sa mi to nepáči. Choď do svojej izby a poriadne sa obleč, pôjdeme za tetou Irenou," potrebovala radu od skúsenej osoby. Nechcela zbytočne znepokojovať svoje dieťa. Galina mala len sedem rokov a nedávno nastúpila do školy. Potrebovala pokoj a harmonické prostredie.

"Myslíš si, že je to kvôli ockovi. Som taká ako on?" vo veľkých zelených očiach sa zjavili slzy.

"Neviem, dcérka. Už si nie som ničím istá. Aj v našej rodine boli ľudia, ktorí dokázali dotykom spôsobiť bolesť. Niektorí ani nemali čarovnú moc. Nedá sa to tvrdiť zo stopercentnou istotou Vyzerá to, akoby si z toho zvieratka vysávala život, ale to nie je nič nezvyčajné. Aj tu blízko nás žijú temní mágovia. Vravela som ti o nich. Väčšinou nemajú veľkú moc. V tejto oblasti málokedy dochádza ku skutočným súbojom. Nemusíš sa báť. Nejako to vyriešime," pomaly zložila na zem úplne zdravé mačiatko. Chcela veriť tomu, že sa nebude musieť odlúčiť od svojho dieťaťa. Taký bol zákon a nikto sa mu nesmel vzoprieť. Ona to už raz skúsila a vďaka tomu ju rodina označila ako nepotrebnú.

"Možno by nám pomohla stará mama alebo tvoja sestra. Nikdy si mi ich nepredstavila," malá nemala chuť vracať sa do izby. Bola hrozne rozrušená.

"Vyhýbaj sa im! Nikdy v živote s nimi nesmieš prísť do kontaktu. Veľmi by ti ublížili. Veria, že ma zabil Netvor v ľudskej koži. Nesmú sa dozvedieť pravdu," vážne odvetila Anna. Nervózne zovrela v rukách tašku. Chcela, čo najskôr odísť s domu. Bála sa, že Galinin otec poruší svoje slovo. Obete tých hrozných vrážd žili na územiach, ktoré sa čoraz väčšmi približovali k jej bydlisku. Uzatvárali okolo nej akúsi krvavú sieť. Na sľub mága sa nemohla spoliehať. Sledovala ako maličká beží po schodoch a rýchlo otvára skriňu. Zrejme si na seba chcela dať len kabát.

Možno sa jej budem musieť vzdať. Taký bol plán jej otca? Bude ma nútiť, aby som...

Nejaká ruka siahla na okenný rám. Ťažké telo prešlo cez okno bez najmenšieho zachvenia.

"Ahoj, Anna," okamžite spoznala muža, ktorý bol s ňou zasnúbený. V rukách držal nôž a usmieval sa takým zvláštnym spôsobom.

"Dominik, nemal si sem chodiť. Ako si vedel, že som tu?" zachovala si chladnú hlavu, napriek nebezpečenstvu.

"Náhodou som sa zastavil v dedine kvôli obchodu, ktorý som si chcel zakúpiť. Všetci tu hovoria len o tebe Anna. Každý pozná dobrú čarodejnicu so záhadným dieťaťom. Ako ťa presvedčil? Čo ti sľúbil, že si ma kvôli nemu nechala tesne pred svadbou?" hlas mu preskakoval od potláčanej zlosti.

"Ponúkol mi môj život. Mám ho snáď nenávidieť, kvôli tomu, že ma nezabil? Ty to nemôžeš pochopiť, si rovnaký ako ostatní členovia mojej rodiny!" pripravovala sa na jeho útok. Cítila, že sa bude musieť brániť.

"Tak si mala zomrieť. Ako si ma mohla zradiť?!" neprestával na ňu kričať. Veľavýznamne prešiel rukou po špičke ostrého noža.

"Netvár sa ako neviniatko, Dominik. Ty si vedel, že budem určená ako ďalšia obeť. Nikto s ním nechcel bojovať, lebo ste mali strach. Neboli ste tam. Neviete, aké kruté je hľadieť smrti do očí a nemôcť urobiť absolútne nič na svoju záchranu.

Pokiaľ viem, oženil si sa s mojou sestrou,"chcela ho presvedčiť, aby odišiel. Bála sa reakcie svojej dcéry.

"Ona nás nezradila. Nespustila sa s takým niktošom, ktorý nerobí nič iné, len vraždí a znevažuje čarodejnícke remeslo..." prudko jej pritisol nôž ku krku. Anna sa neodvážila pohnúť. Jemné nitky mágie, ktoré prúdili z jej tela ho pomaly ochromovali. Vedela, že čoskoro už nebude mať svoju vlastnú vôľu. Dominik bol ešte stále začiatočník a nevedel nič o sile zdanlivo jednoduchých kúzel.

"Pre teba je všetko jednoduché. Skús si predstaviť, že sa ocitneš v rukách človeka, ktorý ešte nikdy nezaváhal a tvoja smrť mu spôsobí radosť. V tej chvíli by si cítil svoju zraniteľnosť a pominuteľnosť ľudského tela. Celý život by ti prebiehal pred očami. Už chápeš, aká hrôza ma k tomu dohnala?" každú slabiku vyslovovala veľmi zreteľne. Nevšímala si kruté ostrie, ktoré občas mimovoľne pohladilo krk. Začínala ho mať pod kontrolou a on si to ani nestačil uvedomiť. Zrazu pocítila nepríjemný chlad. Nôž vypadol z rúk útočníka. Dominik sa začal skrúcať, akoby dostal nejaký záchvat. Chytil sa za hrdlo a zúrivo sebou zmietal. Bol to hrôzostrašný pohľad.

"Galina, prestaň!" skríkla zdesene. Bolo to príliš kruté spoznať temnú stránku svojej malej dcérky. Malé dievčatko stálo na schodoch. Vlasy mu povievali okolo tváre a zdanlivo jemný vánok prechádzal celým domom. Pomaly schádzalo bližšie k svojej budúcej obeti.

"Nebudeš urážať môjho otca. Mama si tiež nezaslúži, aby si sa k nej takto správal," dieťa malo na tvári výraz, ktorý dôverne poznala. Tvrdosť zmiešanú s túžbou po odplate.

"Anna, pomôž mi..." zachrčal roztrasený muž.

"Poď, dcérka. Musíme odtiaľto okamžite zmiznúť," schmatla za ruku rozrušené dieťa. Ich telá náhle zmenili formu. Zmenili sa na žiarivý pás svetla, ktorý okamžite vyletel von oknom.

"Ešte sme spolu neskončili," muž s námahou vstal.