Nevinná 3 Slzy fénixa 1. časť

Motyka sa pevne zabárala do zeme. Okolo seba šírila mučivý zápach hliny. Kusy trávy odlietali v pravidelných intervaloch. Mladá žena s otrockým náhrdelníkom pevne držala prútik. Musela sa veľmi premáhať, aby sa jej netriasla ruka. Bolo potrebné dokončiť skromný hrob. Nemohla nikoho vziať so sebou. Túto záležitosť musela vybaviť sama. Nachádzala sa v parku, kde bolo dovolené pochovávať otrokov. Nesmeli mať na hroboch žiadne menovky a nemali právo ani na obrad, na ktorom by za nimi príbuzní smútili.

"Mala by som sa tešiť, že si sa konečne oslobodila od toho špinavca, ktorý ťa týral. Neznesiem vo svojej blízkosti toho odporného chlapa, " predstavila si brutálnu tvár mladého Goyla. Pevnejšie zovrela prútik. Pár iskier vyletelo zo zaprášenej špičky. Veľmi si priala, aby mohla zo seba dostať všetok žiaľ. Oči napriek tomu nezvlhli. Zvykla si, že nedokáže plakať, teraz by možno bola za takúto "slabosť" vďačná. Hľadela na hlboký jamu, ktorú vyhĺbila pomocou kúzel. Chvíľu hľadela na svoje dielo. Sklonila sa k telu a zašepkala svojej priateľke do ucha pár bezvýznamných slov.

"Mobilicorpus !" vyhŕkla znepokojene. Zaklínadlo zdvihlo mŕtvolu. Pomaly ju spúšťala do nevábne pôsobiacej jamy.

"Elizabeth, ja na teba nikdy nezabudnem. Napriek tomu, že na tvojom hrobe nebude žiadne meno, vždy budem vedieť, že tu som odovzdala zemi svoju najlepšiu priateľku," na chvíľu si sadla na zem. Pokiaľ sa u nás Temný pán zdrží dlho, možno ťa budem nasledovať. Pomocou akéhosi magického symbolu vyznačila miesto posledného odpočinku. Žalúdok sa jej prudko zdvihol. Na chvíľu sa uchýlila do hustých kríkov.

Oprela svoje ruky o najbližší strom. Vnímala upokojujúcu energiu vychádzajúcu z kôry. Na pleci je pristál akýsi zvláštny vták. Mal ohnivočervené perie a napriek tomu, že bol dosť veľký necítila na pleci takmer žiadnu záťaž. Začal spievať zvláštnu priam nadpozemskú pieseň. Opatrne pohladila krásnu hlavu. Liečivé slzy stekali po zobáku. Všimla si, že má v krídle zabudnutý akýsi ostrý predmet. Márne sa snažil dosiahnuť na ranu.

"Ty si fénix. Ten, ktorý vždy povstane z popola," spomenula si na obrázky v knihách, ktoré si mohla vo voľnom čase prezerať. Dracova manželka jej dovolila, čítať knihy. Nesúhlasila s tým, že otroci majú ostať nevzdelaný. Opatrne ho pohladila a jemne vytiahla úlomok skla z boľavého miesta. Šepkala mu upokojujúce slová. Do malej nádobky nabrala jeho slzy a naliala ich na ranu, ku ktorej sa sám nemohol dostať.

Ďakujem ti. Moje meno je Félix. Patril som riaditeľovi Rokfortu a bol som svedkom našej prehry.

V mysli jej zaznel takmer ľudský hlas. Félix sklonil hlavu a povolil zovretie pazúrikov. Obával sa, že ju môže omylom poškriabať. Po dlhom čase sa k nemu nejaká ľudská bytosť správala láskavo. Málokedy si ho niekto všimol. Otroci takisto občas používali násilie, aby sa odreagovali prenášala svoju zlosť na zvieratá.

Áno, už som o tebe počula. Mal by si na seba dávať pozor. On na teba nezabudol. Nemal by si sa zdržiavať v tejto oblasti.

Náhrdelník slabo zablikal. Na koži pocítila nepríjemné pálenie. Bolo jej jasné, že sa musí ponáhľať.

Už sa musím vrátiť. Malfoy a ostatní smrťožrúti odišli plniť nejaké úlohy. Nechali mi doma v skutku milú návštevu. Potlačila nepríjemnú triašku, ktorá sa jej zmocňovala. Večer si vyslúžila slabší cruciatus, kvôli rozvareným zemiakom. Poriadne nakričala na svojich podriadených.Všetci domáci škriatkovia sa jej zborovo ospravedlňovali a jeden po druhom si strkali ruky do dvierok šporáka.

Buď obozretná a nenechaj sa vyprovokovať. Tomby to mohol použiť proti tebe.

Vykríkla od bolesti, keď desivá žiadosť nabrala väčšiu intenzitu.