NTIV: 16. kap. Mrazivé pokušenie 2.časť

Pevne zvieral krehké ženské telo. Vnímal akúsi zvláštnu vôňu. Prenikala do zúžených nosných dierok. Pomaly sa dostávala do jeho mysle ako hodená rukavica. Nehybné telo sa nechtiac dotýkalo miest, ktoré mu spôsobovali muky. Opatrne odhrnul závoj.

Ochranné kúzlo mu stále bránilo vidieť jej tvár. Začínal pociťovať, že pomaly vyprcháva. Príťažlivé črty tváre sa pred ním postupne odhaľovali. Na chrbte zacítil nepríjemné pálenie. Nejaké zaklínadlo ho donútilo klesnúť na kolená.

"Máš šťastie, hlupáčik. Keby ťa Smrtihlav nezastavil, tvoja existencia na tomto svete by bola len otázkou niekoľkých sekúnd. Ak chceš vidieť pravú tvár Večného dieťaťa, nesmieš použiť oči,"rýchlo sa vymanila z jeho zovretia. Mrzelo ju, že nezískala silu toho chlapca. Práve preto jej mladá podoba strácala svoj pôvab. Telo tej zvláštnej ženy náhle ochablo. Na tvári sa zjavilihlboké vrásky a nos sa viditeľne predĺžil. Poriadne sa scvrkla a rozšírila. Postavou pripomínala malé dieťa, ale mala tvár storočnej stareny. Nemotorne sa postavila na nohy. Podišla bližšie k plaziacemu sa Smrtihlavovi.

"Nemal si právo vziať ma z hrobky. Ja nie som démon, nebudem ti slúžiť," pevne ho pritisla k zemi. Cítila slabosť vychádzajúcu z temných útrob.Ponorila sa do myšlienok toho chladného stvorenia.

"Dlhuješ mi to. Kvôli tebe som prijal túto podobu. Mohol som byť už dávno na druhej strane, ako obyčajný človek. Snáď si nezabudla na Adama Salingera," vyslovil ľudské meno, ktoré mu predtým patrilo.

"Nikdy viac mi nespomínaj toho muža. Bola to chyba, že som ho milovala. Mala som akceptovať ponuku Salazara Slizolina. Vtom prípade by ma možno nepochovali zaživa spolu s hlupákom, ktorý sa pokúsil zahrávať so zákonmi prírody. Ty si odišiel, hneď ako sa ťa dotklo zaklínadlo. Mňa trápili celé hodiny. Nevieš si predstaviť, čo všetko som musela zniesť. Tá bolesť, poníženie a žiaľ. To všetko sa zosypalo na moju hlavu. Neodpustil mi, že som ho chcela zradiť. Pomstil sa mi tým najhorším spôsobom. Vytrhol mi srdce. Nevieš si predstaviť, aké je to, keď ťa niekto zaživa rozoberá, " po dlhom čase cítila neutíchajúci hnev. Mala chuť zničiť Smrtihlava. Zniesť ho z povrchu zemského, aby mal možnosť pocítiť rovnaké utrpenie ako ona. Mala dojem, akoby chýbajúce miesto v jej tele začalo znovu pulzovať. Rukou si šokovane prešla po mieste, kde by malo byť srdce. Nezacítila pravidelné pulzovanie. Vrhla sa na démona ako dravá šelma. Smrtihlav nemohol aktivovať svoju mágiu. Vedel, že ak bude chcieť pokojne ho môže poslať späť do temnoty. Vedel, že dotyk tej bytosti mu môže nesmierne ublížiť.

"Moja pani, mali by ste svoj hnev orientovať na oveľa zaujímavejšie obete. Slizolinov rod stále pretrval. Nechcete na perách pocítiť, krv jeho potomkov?" pohotovo poznamenal Medailos. Spôsobne sa uklonil a pevne zovrel nevábne pôsobiacu ruku. Pazúry sa okamžite začali skracovať. Zošúverená koža nadobudla svoju niekdajšiu jemnosť.

"Dostanem ich všetkých. Na tomto svete neostane ani jedna živá bytosť, ktorá by mala v sebe krv toho prefíkaného podliaka. Vezmite, Smrtihlava. Musí sa okamžite nasýtiť," spokojne sa uškrnula.