UV. 9. kapitola Posadnutosť

Tentoraz je už kapitola riadne obetovaná

Beta - reader : Tonksová (vyslovujem jej 100x díkes)

"Dobrý deň. Nevideli ste Luciusa? Mali sme sa stretnúť, ale on neprišiel," do jedálne potichu vošiel Larry White. Na tvári sa mu pohrával darebácky úsmev. Za ruku držal tmavovlasú ženu oblečenú v jednoduchých letných šatách. Chcel bratovi predstaviť svoju manželku.

Bola mukelka a nemala ani poňatia o tom, čo sú to kúzla. Len pred pár dňami sa jej priznal, že je čarodejník. Nebol si však istý tým, ako Lucius zareaguje. Stále neupustil od svojich názorov týkajúcich sa tejto početnej skupiny obyvateľstva. Už niekoľko mesiacov sa odhodlával na rodinné stretnutie.

Plavé vlasy mal voľne rozpustené na chrbte. Biele tričko a džínsy okamžite vzbudili pozornosť všetkých prítomných.

Vždy si uvedomoval, že vyzerá ako Luciusove dvojča, aj keď nemali tú istú matku. Snažil sa to zakrývať pomocou svojich schopností. Keď si všimol, ako naňho Grangerovci vyvaľujú oči, okamžite zmenil tvar nosa. Vyslúžil si tým pár obdivných pohľadov zo strany prítomných.

Metamofmágovia boli pre ostatných ľudí vždy zaujímaví.

Táto vrodená schopnosť sa v čarodejníckych rodinách prejavila len málokedy. V sídle Malfoyovcov sa vždy cítil ako vyhnanec. Hrdé portréty mužov a žien s podobnými črtami tváre v ňom prebúdzali odpor.

"Odviedli ho na výsluch. Neviem, kedy sa vráti," ustarostene odvetila Hermiona.Nepríjemné otázky ministerských pracovníkov jej poriadne liezli na nervy. Proti svojej vôli si začínala uvedomovať, že má o Luciusa strach. Nechcela, aby sa k nemu správali neúctivo.

"Mrzí ma, že som vás kvôli tomu vyrušil. Rád by som vám všetkým predstavil moju manželku Hannah. Mali sme svadbu už dávno, ale kvôli menším nedorozumeniam som vás o tom neinformoval, " potichu zamumlal Larry. Pohľadom prebehol po miestnosti.

Snape rezignovane hľadel do svojho taniera, ktorý sa začal plniť chutne vyzerajúcou červenou polievkou. Tieto rodinné záležitosti sa ho absolútne netýkali.

Ginny naňho povzbudzujúco žmurkla a stoličku si odsunula čo najďalej od obávaného profesora. Grangerovci si naďalej zachovávali neutrálny výraz.

"Je to obyčajná humusáčka !" pohŕdavo odsekol Thomas. Pekná tvár sa stiahla do nepriateľskej grimasy.

"Také výrazy sa v slušnej spoločnosti nepoužívajú. Nezabúdaj, že tvoj otec takisto neovládal mágiu," mladá žena znechutene pokrútila hlavou. Tie kruté slová na ňu pôsobili ako úder. Zacítila prudkú bolesť v hrudi. Nepríjemné pichanie sa šírilo po celom tele. Spadla na zem a ostala nehybne ležať.

"Ginny !" zhíkla Hermiona. Rýchlo odsunula prebytočnú stoličku, aby sa dostala bližšie k svojej priateľke. Telo mladej ženy náhle zachvátili akési zvláštne kŕče. Pani Grangerová tlmene vykríkla a zúfalo sa oprela o manžela. Cez telo presvitali akési sivasté úponky. Zazreli bledú postavu, ktorá nejakým spôsobom spojená s ľudským telom. Pôsobila ako bezzubážena s tvárou poznačenou červenkastými symbolmi. Smutné oči plné bolesti nespokojne zažmurkali. Bola súčasťou tela mladej Weasleyovej, ale zároveň pôsobila ako druhá vrstva, skrývajúca sa pod povrchom. Koberec dlhých tmavých vlasov sa zmiešal s ryšavými.

"Nevládzem, nemôžem tu ostať. Toto telo ma dusí," hrubý hlas vyznieval akosi tvrdo a neprirodzene. Oblečenie sa roztrhlo pod váhou obrovských krídel. Nechty nahradili ostré pazúry. Preletela cez zavreté okno. Úlomky skla sa rozleteli na všetky strany. Potrebovala sa ukryť na nejaké tmavé miesto, kde by ju nikto nehľadal.

"Nezvládne to. Musíte jej pomôcť," Thomas nervózne poklopal po okennom ráme. Pod nohami mu zaprašťali úlomky skla. Našťastie mal obuté topánky, preto sa mu nič hrozné nestalo.

"Čo to má znamenať ?" zúfalo si rukou zakryla ústa. Ledva premohla náhlu nevoľnosť. Rýchlo vybehla z miestnosti.

Lucius Malfoy pomerne silno zovrel svoju vychádzkovú palicu. Keď otváral vchodové dvere, preletelo okolo neho niečo poriadne veľké. Takmer stratil rovnováhu.

Od výsluchu ho poriadne bolelo celé telo. Aurori s ním vôbec nejednali slušne. Neuspokojili sa s historkou, že si Ginny to dieťa osvojila. Musel im predložiť dokumenty, ktoré potvrdzovali legálnosť adopcie. Napriek tomu naňho slovne aj fyzicky zaútočili. Na ruke sa mu črtala čerstvá popálenina. Ak by si nechránil tvár, určite by dopadol oveľa horšie.

"Hermiona," skríkol podráždene. Vôbec sa nepotešil, keď zazrel svojich svokrovcov. Grangerovci boli očividne poriadne rozrušení. Obaja kŕčovito sedeli za stolom a pokúšali sa zatiahnuť do rozhovoru Snapa a nejakú cudziu ženu, ktorú nikdy predtým nevidel. Zamieril do horných izieb. Vôbec nemal záujem zaoberať sa návštevami.

Zbavil sa habitu a veľmi rýchlo zo seba zmyl posledné stopy po nepríjemnom výsluchu. Nedočkavo odhrnul prikrývku a vkĺzol do postele. Po chvíli sa mu oči od únavy zavreli. Potreboval si len trochu oddýchnuť. Nechcel, aby ho všetci videli zoslabnutého. Slnečné lúče jemne pohladili bledú pokožku.

Hermiona opatrne vošla do ich spoločnej spálne. Keď jej Algy oznámila, že pán sa vrátil, okamžite šla za ním. Očami spokojne putovala po odhalenom tele. Zabudla na zmenenú Ginny a rozčúleného Thomasa. Mala pocit, akoby na celom svete existovali len oni dvaja. Ľahla si k nemu. Opatrne sa dotkla jeho pier. Preskúmala citlivé miestečká, ktoré v ňom vedeli rozdúchať túžbu.

"Dom je plný ľudí," rozospato zamrmlal Lucius. Napriek tomuto tvrdeniu ju k sebe pevnejšie pritisol. Majetnícky prešiel rukou po napätom chrbte. Vkĺzol pod habit. Prútik pre istotu namieril na dvere a starostlivo ich zamkol. Vôbec by ho nepotešilo, keby do izby vtrhol niektorý z neželaných hostí. Nenásytne sa vrhol na mierne pery, ktoré sa ochotne pootvorili.

"Neprídu sem. Hannah sa o nich postará," znepokojene ho pohladila po vlasoch.

"Osobu s takým menom nepoznám," začal sa venovať skúmaniu jej predností. Popritom však nezabudol udržiavať komunikáciu. Na prvý pohľad mu bolo jasné, že je to mukelka. Za iných okolností by poriadne zúril. Únava a nekonečné otázky aurorov mu odobrali veľa potrebnej energie. Nemal chuť sa opäť znervózňovať.

"Je to Larryho žena. Dnes nám ju prišiel predstaviť," sklamane zastonala, keď manželova ruka náhle strnula. Na tvári sa mu zjavil výraz, ktorý nenávidela. Márne ho presviedčala o svojej pravde. Nikdy si neobľúbil Grangerovcov. Ich prítomnosť v ňom vzbudzovala zlosť. Nemienil brať do úvahy ďalšieho nevhodného člena rodiny. Napriek tomu, že svojho brata považoval za správneho chlapa a dobrého spoločníka nemienil ustúpiť.

"Mne na tom vôbec nezáleží. Toto bola aj tak posledná Larryho návšteva v tomto dome. Tvoji rodičia sem takisto nepatria. Nedovolím, aby sa mi tu potulovali obyčajní muklovia," opovržlivo poznamenal Lucius.

"Nedovolím ti, aby si sa takto správal k mojim rodičom. Ak sem nemôžu prísť oni, tak tu neostanem ani ja. Som ich dcéra, máme spoločnú krv. Medzi nami neexistujú rozdiely," razantne vstala a schmatla svoj habit. V očiach ju pálili zadržiavané slzy.

"Máš v rukách mocnú zbraň. Je to škoda, že nevyužiješ schopnosti svojho syna," Billie kľačal na zemi a jednou rukou si držal zranenú tvár. Na dlážku dopadlo pár kvapiek krvi. Nevšímal si to. Bol zvyknutí dostávať oveľa silnejšie údery.

"Mlč, hlupák!" Joel rýchlo priložil špičku prútika k jeho krku. Poznal množstvo kliatob, ktoré by mu mohli spôsobiť nepríjemné problémy s dýchaním. Mienil mu dokázať, že nedopustí, aby niekto ohrozoval Nathaniela.

"Proroctvá sú nebezpečné. To, čo ste počuli si vo vlastnom záujme nechajte pre seba. Mohli by ohroziť životy nevinných ľudí. Dokonca aj Abby by mohla zaplatiť za vaše činy. Moje ústa ostanú navždy zamknuté," nesústredene hlesol malý chlapec. Nebola to hrozba, skôr varovanie, aby sa neplietol do vecí, ktoré sa ho netýkajú. Občas vyslovil pár veštieb, keď upadol do zvláštneho stavu. Vtedy tomu nedokázal zabrániť. Keď bol pri vedomí, nemienil dobrovoľne prezrádzať tajomstvá, ktoré mu boli zverené. Pevne držal za ruku svoju novú mamu a pokúšal sa čeliť svojmu strachu. Nechcel, aby ho opäť niekam násilne uniesli. Pár ráz sa mu to stalo. Vždy nesmierne trpel, keď od neho žiadali, aby im prezradil, čo prinesie budúcnosť. Postavy zahalené v maskách naňho používali rôzne kliatby. Niekedy sa uchýlili aj k neľudskému mučeniu. Práve preto nerád opúšťal svoju izbu a veľmi neochotne vychádzal von z domu. Bál sa ľudí, ktorý sa s ním pokúšali komunikovať. Niekedy už vopred vedel, že mu prišli ublížiť. Dôveroval jedine Narcisse. Neľutoval, že ju začínal nazývať svojou matkou.

Postupne si zvykal aj na svojho otca. Nechcel ho prijať kvôli minulosti, ale v hĺbke srdca bol nesmierne šťastný, že môže žiť s ním.

"Zabijem každého, kto siahne na moju rodinu. Už nie som ten istý muž, ktorý pred vami zbabelo ustupoval. Temný pán je mŕtvy. Neexistujú žiadne záväzky, ktoré by nás spájali," donútil ho cúvnuť smerom k dverám. Vyhodil ho von spolu s mŕtvym telom. Dal si záležať, aby prežil pár bolestivých chvíľ.

"Odkedy dôveruješ novinovým článkom? Tvoj syn práve hovoril o dieťati, ktoré..."

"Obliviate!" mladý muž úplne stratil trpezlivosť. Rozhodol sa svojho niekdajšieho priateľa radšej zbaviť nepotrebných spomienok. Nechcel, aby všade rozširoval pomerne delikátne proroctvo.

"Pane, vy ste..." Billie si nespokojne pretrel oči. Vôbec toho muža nespoznával.

"Hneď sa vrátim, Cissy. Len musím odprevadiť tohoto neodbytného pána," Joel silno schmatol muža za habit a postrčil ho k dverám. Do rúk mu vložil zakrvavenú mŕtvolu. Nemienil si špiniť dlážku takouto nevkusnou dekoráciou.

"Poď Nathaniel, urobím tvoj obľúbený čokoládový nápoj," Cissy ho rýchlo zaviedla do kuchyne. Potrebovala sa trochu upokojiť. Joel bol smrťožrút alebo možno pracoval ako jeden z tajných informátorov. Nemá znamenie, tak to zrejme bude tá druhá možnosť.Neodbytné myšlienky jej neustále vírili v hlave.

"Mohli by mu spôsobiť problémy. Ten chlap určite nebude jediný, kto nás chce dostať," kráčal veľmi opatrne, akoby mal strach, že sa pod ním preborí dlážka.

"Som tu s tebou a nikomu nedovolím, aby ti ubližoval," pohladila ho po tvári a vtisla mu na líce upokojujúci bozk.

"Ty ma už nebudeš potrebovať. Ten, ktorého tak veľmi potrebuješ, nie je mŕtvy. Videl som ho. Má svetlé vlasy rovnako ako ty," v jeho hlase zaznievala istota. Nevedel či je vhodné, aby prezradil celú pravdu. Vedel, akým smerom sa bude uberať osud.

"Nie, Nathaniel, to nie je možné. Určite sa mýliš. Môj syn Draco už dávno zomrel. Aj keby sa vrátil, nič nemôže zmeniť náš vzájomný vzťah," otvorila dvere vedúce do kuchyne. Vzala ho na ruky a jemne posadila na stoličku. Pomocou prútika pripravila čokoládový nápoj. Príjemne voňajúcu tekutinu naliala do dvoch pohárov. Už dávno nepotrebovala domácich škriatkov, aby vykonávali tieto činnosti. Spoliehala sa len na seba.

"Moje vízie sa vždy naplnia. To je večné prekliatie. Možno by si mala poznať celú pravdu o noci, keď zomrela moja matka. Vedel som, že sa to stane," pevne zovrel v rukách pohár a zahĺbil sa do spomienok.

"Ocko, prosím ťa, neodchádzaj," malý chlapček pevne objímal staršieho muža. Stál pri dverách a nechcel sa vzdať. Dúfal, že ho pochopí a vypočuje. Pevne zvieral okraj jeho plášťa. Zúfalo plakal.

"Neboj sa, maličký. Mama tu ostane s tebou. Mám súrnu prácu. Nemusíš sa o mňa báť. Ráno budem opäť s tebou," Joel nechápal, prečo má strach. Na chvíľu si k sebe pritiahol zmietajúce sa telíčko. Vedel, žeby ho nemal rozmaznávať. Už mu viackrát vyčítali, že mu všetko dovolí. Nemienil ho nechať samého v takomto stave. V tom čase pracoval ako auror a darilo sa mudobre. Medzi svojimi kolegami si získal povesť poctivého pracovníka, ktorý nemal záujem o zabíjanie. Zatiaľ sa mu ešte nestalo, žeby musel na podozrivého použiť takéto drastické metódy. Hrozivé udalosti tej zvláštnej noci ho priviedli na cestu plnú krvi.

"Nie, nikam nechoď. Mama zomrie, ja jej sám nedokážem pomôcť. Ver mi, ocko! Mal som ďalšiu víziu," držal sa ho ako kliešť a nemienil sa upokojiť.

"To sú len hlúposti, Nathaniel. Mal si zlý sen, a preto si taký nepokojný. Mame sa nič nestane. Nemal by si podliehať svojej predstavivosti," opatrne ho zložil na zem. Nemohol dlhšie čakať, na ulici vypukli nepokoje spôsobené smrťožrútmi. Vedel, že mnohým ľuďom hrozí nebezpečenstvo.

"Otec v tú noc odišiel do práce. Mama takisto neverila tomu, že by nám niečo mohlo hroziť. Držal som ju za ruku a prosil, aby sme odišli z domu. Ona ma neposlúchala. Myslela si, že sú to len zlé sny," Nathaniel sa nervózne pomrvil na stoličke. Nerád rozprával o minulosti. Stálo ho veľkú námahu pokračovať.

"Moji vlastní rodičia mi nedôverovali. Nechceli si priznať, že naozaj dokážem vidieť veci, ktoré nie sú určené pre ľudí. Nemohol som to zastaviť, aj keď mi to trhalo srdce," zahľadel sa hlboko do očí mladej ženy.Ukázal jej výstrižok z novín, ktorý vždy nosil pri sebe. Bola na ňom fotka mŕtveho tela s rozbitou hlavou. Očami preletela krátky článok.

Manželka významného aurora spadla zo schodov a rozbila si hlavu... Joel Black je obvinený z neúmyselného zabitia. Počas prudkej hádky ju údajne nechtiac sotil zo schodov...

"Niektorí nepochybovali o mojich schopnostiach. Vysoko postavení ľudia na ministerstve si mysleli, že im pomôžem zistiť, ako poraziť Temného pána. Preto ma chceli vziať rodičom. Už si uvedomujem, že nám prichystali pascu. Viem, že otec je nevinný," prudko vstal zo stoličky. Ďalšie vízie ho ubezpečili, že sa veľmi mýlil. Otec nemohol zabrániť tomu, aby ho vzali do sirotinca. Musel sa skrývať pred svojimi vlastnými kolegami. Prestal podporovať stranu dobra. Pripojil sa k ľuďom, ktorí pracovali pre temnú stranu. Nikdy nemal na ruke znamenie ani neprisahal vernosť Temnému pánovi.

"Ten hlupák nás už nebude otravovať," podráždene poznamenal Joel. Nenápadne vstúpil do kuchyne. Vypočul si takmer celý rozhovor.

"Je mi hrozne ľúto, že som ti neveril Nathaniel. Dokážeš mi niekedy odpustiť ?" potreboval počuť tie slová z úst svojho syna. Neprial si, aby k nemu prechovával nenávisť.

"Áno, ocko," pomaly pristúpil k nemu. Stretli sa v objatí, ktoré ich po dlhom čase zbavilo všetkých obáv.

Žiariace oči osvetlili pochmúrne pôsobiacu jaskyňu. Zvláštne stvorenie pomaly roztiahlo krídla. Dlho trčalo prichytené k vlhkej stene. Počúvalo kvapkanie vody a smiech akýchsi neznámych ľudí. Vnímala silné magické vibrácie. Zazrela dvoch ľudí, ktorý si vychutnávali pokojný večer v prírode. Videla siluety objímajúcich sa tiel. Mesiac ukázal svoju okrúhlu tvár. Z lesa sa ozvalo bolestivé zavytie.

Niečo také už nikdy nezažijem. Nebudem vnímať blízkosť iného človeka. Musím nechať na pokoji toto telo. Bolí ma takýto život. Keby som sa nebála, čo bude s Thomasom, určite by som tu viac neostávala. Môj malý chlapček. Čo s ním bude?

Vnímala tiché prosby tela tej dievčiny. Vedela, že ju nesmie opustiť, inak by zomrela. Nemala by dostatok síl vydržať odchod takej mocnej bytosti.

Po špinavej tvári stiekla prvá nesmelá slza. Ostré pazúry zaborila do svojho tela. Chcela si pripomenúť tú strašnú bolesť, keď si uvedomila, že nikdy nezíska človeka, ktorého miluje. Fyzický pocit to vôbec nedokázal vystihnúť. Upútal ju zvlčilý človek, ktorý bežal rovno k zamilovanému páru. Na tvári sa mu mihla túžba po čerstvých obetiach.

"Nie, už žiadna krv," prudko roztiahla krídla. Pristála na pleciach toho rozzúreného vlkolaka. Vnímala nepekné sfarbenie krvou podliatych očí. Pevne sa zakvačila do pokožky pokrytej srsťou. Nevšímala si nepríjemný úder labou, ktorý jej takmer zasiahol tvár.

Ťahala ho hlbšie do lesných zákutí. Zápasila s tým divokým stvorením Pevne ho pritisla k zemi. Rozprávala mu celkom bezvýznamné hlúposti o svojom živote. Používala tón hlasu, ktorý pôsobil upokojujúco. Postupne sa jej oči zatvárali. Upadla do nepokojného spánku. Vlkolak už nezaútočil. Ostal ležať pod tou záhadnou bytosťou. Nebola človekom, ale ani zvieraťom. Cítil, že mu nechce ublížiť. Spokojne vdychoval vôňu zeme.

Vlčí muž nesmelo oňuchával jej šaty, akoby sa chcel presvedčiť, že má pri sebe skutočné telo. Dve bytosti zakliesnené v akomsi spoločnom svete rozhodne poplietli jeho chápanie skutočnosti. Považoval ich za jeden celok, napriek tomu, že bolo až príliš odlišné. Chvíľu sebou hádzal. Chcel sa opäť pokúsiť vyšmyknúť z pevného zovretia. Túžil po zahryznutí do nahej pokožky, dvoch čerstvých obetí. Potreboval ľudskú potravu.

"Nie, nepustím vás. To nesmiete,"vytiahla prútik a poriadne silno ním mávla. Pevné povrazy ho okamžite obopli.