Symfónia želaní

Ak ti niekto zachráni život, naozaj neočakáva odmenu? Požiadavky môžu byť viac než nezvyčajné. Má želanie, ktoré jej pripadá nezvyčajné, ale odmietnutie neprichádza do úvahy...

Zaschnuté slzy ostali na lícach ako priezračné stopy bolesti. Pomaly stekali po opuchnutých tvárach. Mučenie, beznádej a smrť. Krutá predzvesť zabíjania ovládla srdcia zajatých ľudí. Špinavé šaty sa lepili na telá pokryté potom a krvou. Nahnali ich do širokého prístrešku plného chrobákov, potkanov a obhorených kúskov iných ľudských tiel. Zúfalý krik sa miešal s plačom a preklínaním.

Impozantná postava krutého vyznávača čistej krvi okamžite zaujala všetkých zadržaných. Pokojne kráčal po zemi posiatej krvavými stopami. Po dlhších svetlých vlasoch previnilo

prechádzal dych neodbytného vetra. Ľadové oči sa vysmievali bezmocnosti tých ľudí.Kedysi sa tváril, že patrí k nim. Neustále sa objavoval na ministerstve. Teraz prišiel len skontrolovať zajatcov, akoby to ani neboli ľudské bytosti, ale len nejaké nepotrebné kusy starého nábytku.

Každý krok toho muža privolával hrôzu a zdesenie. Zajatí ľudia sa zúfalo zhŕkli do tesne zomknutého hlúčika. Len jedna žena ostávala mimo toho ochranného zoskupenia. Vráskavá tvár sa pochybovačne napla. Hrdo vystrela chrbát a vyzývavo zabodla sivé oči do tváre neľútostného smrťožrúta. Pomaly sa začínala meniť.

"Toto vám len tak ľahko neprejde, Malfoy. Zaplatíte za každú kvapku nevinnej krvi!" nemohla si odoprieť to potešenie, poriadne mu prehovoriť do duše. Ľutovala, že nemá po ruke prútik. Už by sa nechcela len brániť.

"Nymfadora Tonksová, aké milé prekvapenie. Čo asi urobí ten tvoj vlk, keď sa nevrátiš domov? Možno ťa pôjde hľadať. To by ešte mohlo byť zaujímavé," uštipačne poznamenal Lucius.

"Nesiahate mu ani po členky, ste len odporný vrah!" vychrstla mu do tváre nepríjemnú pravdu. Na krku pocítila silný stisk bledej ruky. Na malú chvíľu sa s ňou zatočil celý svet. Nevládala sa nadýchnuť. Zúfalo odtláčala tú smrtiacu predzvesť. Na perách pocítila trpkú chuť neželaných bozkov. Bol to len prejav nadvlády, ktorý nemal nič spoločné s fyzickou príťažlivosťou. Tlak na krk náhle povolil. Pľúca zúfalo pracovali na doplnení životodarného kyslíka. Nohy sa jej prudko podlomili. Zúrivo si utierala ústa.

"Ty si počkáš na Lupina. Nemôžeš predsa odísť len tak ľahko. Neviem čo také na tebe vlastne vidí. Nevieš sa ani poriadne bozkávať," spokojne sa uškrnul. Chcel schladiť jej odhodlanie.

"To sú už všetci? Nikto iný neostal nažive?" oslovil staršieho muža, ktorý mal za úlohu strážiť dočasných väzňov. Vedel, že všetkých do rána aj tak zabijú. Boli to prevažne zamestnanci oddelenia aurorov, ktorí odmietli spolupracovať. Život tých ľudí pre nich nemal hlbší význam.

"Ostatní nestihli ujsť z horiacej budovy. Už nám nikto nebude stáť v ceste," spokojne odvetil jeden zo zahalených smrťožrútov. Museli strážiť zajatcov až kým sa ich pán nerozhodne, aký osud postretne nepohodlných zamestnancov ministerstva.

"Môžete začať s odstraňovaním svedkov. Urobte to podľa možnosti bezbolestne. Nemusíme vzbudzovať príliš veľký rozruch. Nebolo by to vôbec rozumné," chladne odvetil Malfoy.

Smrťožrúti začali ako na povel vyťahovať prútiky. Navzájom si rozdeľovali zajatcov. Tonksová s námahou vstala. Nechcela im zomrieť pri nohách. Stihla zazrieť záblesky zeleného svetla, ktoré pomaly zriedili kruh zajatých. Ľudia sa pokúšali uniknúť, hrozne kričali a niektorí sa uchýlili aj k prosbám. Nejaká kliatba ju zasiahla do brucha. Nebola však smrteľná. Cítila ako sa jej zatvárajú viečka. Bojovala s tým neznesiteľným pocitom.

"Remus, Remus," chcela ho ešte aspoň raz vidieť. Počuť jeho láskavý hlas a môcť ho chvíľu držať za ruku. Pocítila pevné zovretie. Nedokázala viac vysloviť ani jednu súvislú vetu. Začula nejaké nesúvislé hlasy a smiech pripomínajúci štekot.

On prišiel. Nenechá ma samú. Myseľ sa upínala k milovanej bytosti. Logicky nebolo možné, aby sa tam objavil, ale kto iný by ju odniesol z toho strašného pekla? Mohol sa niekto z nich zľutovať? Nie. To predsa nebolo možné. Oni nemali srdce, práve preto dokázali len ničiť a zabíjať. Cítila nepríjemné pocity spojené s premiestňovaním. Chcela otvoriť oči a pozrieť sa do tváre svojho záchrancu. Musela sa ubezpečiť, že je to urobil on. To však nebolo možné. Nedokázala v sebe nájsť dostatok síl. Vyzeralo to, akoby jej v tom niečo bránilo. Dokonca nemohla ani pohnúť rukami. Pomaly začínala prepadať panike.

On by ma nenechal trpieť. Určite by sa ozval a upokojil ma.

Kúzlo prestalo pôsobiť, až keď dopadla na pomerne mäkkú posteľ. Napriek tomu, že už dokázala otvoriť oči, vôbec nič nevidela. Celá miestnosť bola ponorená do tmy. Vnímala len obrysy akéhosi nábytku a blikajúcu lampu položenú na stolíku. Konečne mala možnosť obzrieť si toho človeka. Ledva prekonala prvý šok. Netušila, že Malfoy má v náplni práce aj dobré skutky. Začínala byť poriadne znepokojená. Rozhodne neplánovala ostať s ním zavretá v nejakom opustenom dome. Do mysle sa jej začali vkrádať desivé obrazy možných komplikácií.

"Ak si myslíte, že urobím všetko, čo chcete tak sa veľmi mýlite," vyjachtala tvrdohlavo. Bola pripravená bojovať proti nemu aj za cenu obetovania svojho života.

"Chceš vidieť toho svojho vlka? Možno ti dovolím vrátiť sa k nemu," uštipačne poznamenal Lucius. Strčil do jej rúk akúsizaprášenú fotografiu.

"Neverím vám. Viem veľmi dobre, že sa chcete len zabaviť na môj účet," rozčúlene v rukách žmolila ten kúsok cudzích spomienok. Žiariaci prútik osvetlil tvár ženy, ktorá kŕčovito sedela v kresle. Fotografia bola ešte stále pomerne zachovalá. Vyzeralo to, akoby bola urobená len pred niekoľkými dňami. Na fotke sa črtali stopy po krvi. Zacítila tú zvláštnu sladkastú vôňu.

"Chcem, aby si vyzerala ako ona," vyslovil vskutku nezvyčajné želanie.

"To pre vás môže urobiť hocijaká iná žena. Stačí len správne pripraviť všehodžús," mala veľkú snahu udržať si normálny tón hlasu, ale nebolo to vôbec jednoduché. Strach ovládol celé telo. Keby to bolo také jednoduché zrejme by sa nepokúšal zabrániť, aby ju zabili.

"Nie, nemôže. Nemám k dispozícii to telo. Okrem toho nemienim čakať tak dlho. Ty budeš musieť poslúchnuť. Možno si to ešte nezaregistrovala, ale musím ti pripomenúť, že tá krv na fotke patrí tebe," prútikom lepšie posvietil na ňu.

"Nie!" zajačala zdesene. Naozaj si začínala uvedomovať, že má akési mokré oblečenie. Na posteli sa začala tvoriť pomerne veľká červená škvrna. Čoraz väčšmi sa rozširovala.

"Máš takých desať sekúnd na rozmyslenie. Môžem to zastaviť, ak sa začneš správať rozumne," sadol si k nej. Bez výčitiek pozoroval tvár skrivenú od náhleho šoku.

Sústredila sa na fotografiu tej ženy. Veľmi rýchlo začala nadobúdať rovnaké črty tváre. Netrvalo dlho a mal pred sebou tú vysnenú podobu.

"Výborne, vedel som, že ma nesklameš," pomocou zaklínadla zastavil krvácanie a odstránil aj nepríjemne pôsobiacu škvrnu.

"Hlavne sa ku mne nepribližuj!" zavrčala zlostne. Použila akýsi iný hlas, ktorý pôsobil až príliš cudzo a nezúčastnene.

"Som až taký odporný? Mrzí ma, že ťa svojím vzhľadom odpudzujem," pobavene poznamenal Lucius.

"Možno by si sa mal vrátiť k svojej manželke. Ona ti určite odpovie na také banálne otázky," prudko odvrátila hlavu. Nechcela si pripustiť, že naozaj nemá možnosť nikam uniknúť.

"Radšej už mlč. Ďalšie slová sú úplne zbytočné!" drsne pobozkal vzpierajúcu sa ženu. Nebola to ona, ale stačil mu aj ten nepatrný kúsok ilúzie.

"Tak to si rozhodne nemyslím," odtiahla sa od neho a rozbehla sa k dverám. Rukou zúfalo stisla kľučku. Dvere samozrejme nepovolili.

"Neskôr budeš môcť odísť, ale teraz nie,"na pleci pocítila neodbytný dotyk prútika. Bledé ruky ju nekompromisne objali a odtiahli späť na nenávidené miesto. Lačné bozky prestávali byť natoľko nepríjemné. Prinášali horúčosť do oboch tiel. Cítila sa tak zvláštne ako iná žena, ktorá už viac nemala nič spoločné s mocenským bojom. Na chvíľu mu dovolila uveriť, že všetko môže byť tak ako si to naplánoval. Chcela mu vziať prútik a naučiť ho slušnému správaniu k zadaným ženám.

"Už ho nemám pri sebe. Je niekde v tejto miestnosti, ale teraz nebudeš mať čas ho hľadať. Nedoprajem ti také potešenie,"zabával sa na tom náhlom vývine udalostí. Vedel, že sa zrejme pokúša niečo urobiť, ale pritom mu dávala čoraz viac príležitostí sa jej dotýkať bez toho, aby si uvedomovala, že telo ju začína zrádzať.

"Tým si nebuď istý. Rozhodne nedovolím, aby si..."ďalší bozk potlačil posledné protesty rozumu. Vo vzduchu sa vznášala mágia, ktorá prehlušila akékoľvek zábrany. Z prasknutej vázy sa šírila starodávna mágia, ktorá kedysi dokázala priviesť k sebe, aj úplne rozdielnych ľudí. Ani jeden z nich netušil, že toto puto sa nedá len tak ľahko preklenúť.

Koniec