Noc temných IV: 18. kapitola Detský smiech

Scrimgeour,

Ak sa opovážite ublížiť mojej manželke a synovi, som schopný postarať sa, aby ste dostali svoju neter a synovca po kúskoch. Nie sú mŕtvi. Som si istý, že ich opäť chcete vidieť živých a zdravých.Až doteraz boli v mojej láskavej starostlivosti. Verím tomu, že si ceníte aj svoj vlastný život. Buďte si istý, že ak sa chystáte pripraviť mi pascu, nevyviaznete so zdravou kožou.

Lord Voldemort

Najmenej desať ráz si prečítal krátky list, ktorý mu priniesla sova s tmavými pierkami. Mortis poriadne ďobla ministra do prsta, kvôli nepríjemnému pádu, ktorý naschvál spôsobil. Nedovolil sove doletieť k svojmu stolu. Prútikom ju znehybnil, akoby to bol nejaký nepríjemný hmyz. Poriadne sa doudierala, keď dopadla na tvrdý stôl. Splašene zahúkala a rýchlo sa presunula k dokrkvanému výtlačku muklovských novín.

Ministra veľmi skoro omrzelo prezeranie zmätených článkov plných rôznych protichodných informácií. Tentoraz ani muklovia nedokázali ignorovať nevysvetliteľné javy, ktoré sa v meste vyskytovali. Ministerský pracovníci boli celé dni na nohách, aby zabránili okamžitému prezradeniu ich komunity.

Denný Prorok prestal vychádzať. Redakcia bola zahalená akýmsi magickým dymom neznámeho pôvodu. Nikto sa nemohol dostať dovnútra bez fyzickej ujmy. Rita Skeaterová ostala nedobrovoľne odrezaná od sveta spolu s ďalšími redaktormi. Vôbec to nepovažoval za veľkú stratu. Celkom mu stačilo, že musel každý deň posielať svojich zamestnancov s potravinami pre uviaznutých ľudí. Vrhol znepokojený pohľad na muža, ktorý sa pred chvíľou vrútil do jeho kancelárie. Nepovažoval za vhodné, aby ho niekto vyrušoval. Chcel sa pripraviť na stretnutie s nebezpečným nepriateľom.

"Pán Digory, momentálne nemám čas počúvať sťažnosti. Mám neodkladné povinnosti, ktoré sú dôležitejšie ako vaše fňukanie," bez nejakého hlbšieho vysvetlenia ho vyhodil z kancelárie. Nevládal znášať ďalšie hrozby.

Pre istotu sa neodvážil vziať do rúk ani šálku kávy. Nervozita z neho priam vyžarovala.

Na stoličke určenej pre hostí sedela žena s dieťaťom v náručí.

Bola oblečená do habitu, liečiteľov z Nemocnice svätého Munga. Pôsobila spokojne a vyrovnane. Bez strachu čelila mužovi, ktorý ju nechal počas tehotenstva, zavretú v Azkabane. Nechala malého sedieť na svojich kolenách. Spokojne hompáľal nožičkami. Pokúšal sa oblízať hrubý obklad, ktorý chránil poranené prsty. Chladné zelené oči upieral na ustarosteného muža. Zdravou rúčkou chcel dosiahnuť na Robovu sovu.

"Pán minister, " hlas tmavovlasej ženy ho vytrhol z nepríjemných úvah. Nenávidel ju, ale zároveň aj obdivoval. Dokázala prežiť v blízkosti Temného pána. Dokonca s ním mala deti. Niečo také považoval za hotový zázrak. Za iných okolností by si myslel, že je to len bláznivý sen, ktorý sa nikdy nestal skutočnosťou. Blízkosť manželky temného mága mu pripomenula krutú realitu. Hrozne ho rozčuľovalo, že pred sebou nemá chladnokrvnú smrťožrútku. Nevinný výraz matky chrániacej svoje dieťa v ňom vyvolával výčitky svedomia.

"Nemusíte sa ničoho obávať, Riddlová. Čoskoro sa vrátite k svojmu manželovi. Skutočne uniesol členov mojej rodiny?"potreboval poznať pravdivú odpoveď. Práve preto sa odvážil zvýšiť intenzitu svojho hlasu. Chcel, aby z neho mala strach.

"Áno, vzal ich do nášho domu. Chcela som sa o nich postarať, ale nedovolil mi to," smutne poznamenala Helen. Tie deti už dávno nevidela. Dúfala, že sú v poriadku.

"Pomôžem vám. Pokiaľ mi dovolíte urobiť v nemocnici pár zmien, dokážeme spoločne odvrátiť ničivú hrozbu," pokúsila sa ho presvedčiť. Záležalo jej na tom, aby sa trpiacim uľavilo.

"Temný pán určite nebude nadšený, keď zistí, že sa chcete miešať do záležitostí ministerstva. Myslíte si, že nedokážem zvládnuť pár chorých ľudí ?" vyštekol podráždene.

"Nie je to obyčajná choroba, ktorú by zastavili bežné elixíry. Smrtihlav sa spolieha na našu tvrdohlavosť. Chce, aby prevládli staré spory. Všade rozosieva len strach a nešťastie," vstala zo stoličky a začala sa prechádzať po ministrovej kancelárií. Pevne držala Davida a trochu ho pokolísala v náručí. Začínal byť opäť mrzutý. Hrozilo, že začne plakať.

"Chcem od vás dôkaz, že sa nás nesnažíte oklamať. Pokiaľ presvedčíte Lupinovú, aby súhlasila s vašou liečbou som ochotný, nechať vám voľnú ruku. Stretnutie s Temným pánom sa uskutoční v nemocnici. Nedovolím, aby opäť vstúpil na ministerstvo,"pomaly odsunul stoličku. Vzal z police hop- šup prášok a pomocou jednoduchého kúzla nasadil Helen putá na nohy. Mohla sa hýbať len veľmi obmedzene. Obával sa, že mu bude chcieť ujsť, preto sa uchýlil k takémuto opatreniu. Pevne ju schmatol za rameno a vyviedol von z kancelárie. Istým spôsobom bol vďačný za príchod nečakanej posily. Zamieril k jednému z posledných funkčných kozubov. David takýmto spôsobom ešte necestoval. Vôbec sa mu to nepozdávalo. Protestne zamrnčal, keď vstúpili do plameňov. Po vyslovení miesta určenia sa začala nepríjemná jazda. Helen pevne držala svojho syna a dúfala, že to nepotrvá dlho. Takéto cestovanie hrozne neznášala. Všetko sa s ňou krútilo. Prudko vypadla z kozuba, rovno na studenú dlážku. Ocitla sa v nejakej uzamknutej kancelárii. Podľa všetkého patrila riaditeľovi nemocnice. Pár minút po nej z kozuba vystúpil minister.

"David, si celý zelený snáď nebudeš..." nespokojne vyjachtala Helen. Neočakávala, že malému bude zle. Drobné telíčko sa prudko naplo.Na ministrovej tvári pristála kašovitá hmota, ktorú predtým zjedol. Maličký si z úľavou vydýchol. V očiach sa mu zjavili šibalské ohníčky. Pohľad na úplne zdeseného muža ho prinútil vyčariť na detskej tvári nevinný úsmev.

"Prepáčte, pán minister. David ešte necestoval pomocou hop-šup prášku. Mohla by som ho niekde prezliecť ? " potichu vyjachtala Helen. Potešilo ju, že jej nechali ďalšie náhradné oblečenie pre malého nezbedníka. Sledovala ako lepkavá hmota steká po ministrovej tvári.

"Áno, samozrejme. Použite kúpeľňu pána Finna. Počkám vás vonku," opovržlivo zavrčal minister. Čo najskôr zbavil svoju tvár tej desivej okrasy.

"Dnes si toho naozaj prežil dosť, môj maličký," Helen ho starostlivo pohladila liečivým dotykom. Opatrne prechádzala rukou po bledom brušku. Maličký spokojne bľabotal. Nevoľnosť čoskoro ustúpila.

"Teraz ťa poobliekam, aby si bol pekný. Nech si tvoj otec nemyslí, že si bez neho neporadíme," jemne osušila bledé telíčko. Cítila ako sa chveje od potláčanej nervozity. Maličký bol zvyknutý na prítomnosť Negasa a svojho otca. Nepáčilo sa mu, že ho odniesli do sveta plného neznámych ľudí. Helen starostlivo pozapínala všetky gombíky. Za chrbtom jej zaznel zvláštny praskot. Do myšlienok sa neodbytne vkrádal chlad.

"Využívať Smrtihlavovu moc sa nevypláca. Pre upírov je takisto nebezpečné spoliehať sa na silu démona," chladne poznamenala Helen. Nemohla zniesť prítomnosť Tarletusa. Vždy v nej prebudil spomienky na Azkaban. Niesol zo sebou akúsi aureolu smútku a bezmocnosti.

"Mám pre teba ponuku, ktorá môže zmeniť tvoj život. Zabudni na Temného pána. Nechaj otvorenú cestu Smrtihlavovi. Nezaslúži si tvoju starostlivosť. Vždy ti spôsobuje len utrpenie," pomaly pristúpil k nej. Využíval zmätok v jej srdci.

"Voldemort je človek. Ľudia sa dopúšťajú chýb a omylov. Dokonalosť nejestvuje. Prišiel si za mnou, aby som po druhý raz padla do tej istej nastraženej pasce. Tentoraz som už pripravená odolávať akémukoľvek nátlaku,"obraz Temného pána z inou ženou stále pretrvával v jej mysli. Nemohla sa zbaviť nepríjemných následkov tej krutej pravdy. Napriek týmto okolnostiam nechcela prilievať olej do ohňa. Musela bojovať za svoje deti a ich šťastie. Vedela, že Smrtihlav ani Nigror sa len tak ľahko nevzdávajú. Obaja chceli zničiť jej blízkych. Musela potlačiť svoje osobné pocity. Nesmela im dovoliť, aby zlomili ich spojenectvo.

"Môžem ti dať všetko, čo budeš chcieť. Nikto ťa nebude obmedzovať. Temný pán si ťa vôbec neváži. Nedokáže oceniť tvoje kvality," nechcel sa vzdať dosiahnutia vytúženého cieľa. Potreboval v sebe živiť nádej, že jedného dňa bude v blízkosti Talizmanu.

"Si nemŕtvy. Čo vlastne vieš o životoch iných ľudí ? Zmyslom tvojej existencie je nenásytnosť. Zmizni odtiaľto, Tarletus," znechutene zovrela kľučku. Obávala sa, že ublíži malému. Preto veľmi rýchlo cúvla k dverám. Prudko ich otvorila a vybehla z miestnosti.

Neutečieš, Helen.

Obraz mladého muža sa náhle vytratil. Ostal po ňom len akýsi tmavý znak na stene.

"Je to hrozne horúce," zúfalo vykríkol Bott. Podarilo sa mu popáliť si prsty, keď miešal veľké množstvo elixíru. Obrovská naberačka mu v rukách takmer praskla. Musel na chvíľu vystriedať Titusa. Šiel do kuchyne zohnať nejaké jedlo pre svoju Lee. Statočne zvieral v rukách naberačku a snažil sa pôsobiť bezstarostne.

"Môžem hovoriť so svojou mamou ?" tmavovlasé dievča vrhlo znepokojený pohľad na staršieho smrťožrúta.

Lucy sa vôbec nepozdávalo, že im otec zakázal voľne sa pohybovať po dome. Zamyslene pridávala žabie očká do pripraveného vývaru. Pred ňou bublal menší kotlík z jasnozelenou zmesou. Bola to len obyčajná masť na hojenie rán.

"Helen nie je v tomto dome, nemôžem sa s ňou nijako skontaktovať," chladne poznamenal Snape.

"Kam odišla?" znepokojene sa spýtal Rob. Okamžite prerušil prácu. Podišiel bližšie k stolu, aby mal možnosť dívať sa profesorovi do očí. Ich pohľady sa na pár sekúnd stretli.

"Temný pán vám neskôr všetko vysvetlí," zamrmlal nespokojne. Netešilo ho, že musí pred nimi zatajovať informácie. Na ich tvárach postrehol náznak hnevu. Rozkazy ho zaväzovali k poslušnosti. Trest by v tomto prípade vôbec nemusel prežiť.

Nedokázala ani pomyslieť na následky svojich rozhodnutí. Nechala sa oklamať démonom, ktorý sa ju pokúsil zabiť. Netušila, že pod láskavým zovňajškom sa skrýva len hrozivá príšera schopná všetkého. Kvôli nemu dokonca vyhodila z domu svojho vlastného syna. Stále sa za to nesmierne hanbila. Napriek tomu, že jej odpustil a nechcel to ďalej rozoberať, pociťovala vinu. Zožierala ju zvnútra ako smrtiaci jed. Vedel, že sa nemôže celý zvyšok života spoliehať na pomoc iných ľudí.

Potrebovala opäť získať svoju tvár a nadobudnúť stratenú istotu.

Rukami si nespokojne objala kolená. Po tvári nesmelo stieklo pár sĺz. Vrhla neprítomný pohľad na zrkadlo, ktoré ležalo na stolíku. Postrehla isté zlepšenia na svojej tvári. Pokožka začínala opäť nadobúdať zdravšiu farbu. Možno by došlo aj k výraznejším zlepšeniam, keby podvedome neodmietala uzdravenie.

Už niekoľko hodín sedela na posteli a rozmýšľala o krutých slovách, ktoré nevdojak zasiahli jej srdce. Severus bol k nej opäť až prehnane úprimný.

Drž sa odo mňa čo najďalej, Lee. Nie som jedným z tých tvojich výnimočných priateľov. Nepotrebujem tvoju starostlivosť. Vždy som si vedel poradiť sám a tak to aj ostane. Pre mňa nič neznamenáš.

Súhlasil, že pokiaľ sa jeho stav zlepší a situácia sa trochu upokojí, pomôže jej dosiahnuť úplné vyliečenie.Napriek tomu si nedokázala predstaviť, že jednoducho odíde z jeho života a všetko bude rovnaké ako predtým. Nespokojne zovrela okraje prikrývky. Pod vankúšom nahmatala nejakú hrubú knihu. Zelenkastý obal okamžite upútal jej pozornosť. Všimla si zvieracie oči vryté do stránky a akési odporné pazúry, ktoré slúžili ako záložka.

Kúzla najnebezpečnejšie, ich poznávanie a predpoklady na získanie moci zo zvieracej ríše.

"Nečarodejník môže za určitých podmienok dosiahnuť moc, ktorá mu nebola dopriata pri narodení. Získa schopnosti a moc zvieraťa, s ktorým sa spája jeho duša. Táto premena si vyžaduje..." preletela dlhý zoznam rôznych prísad.Zvedavo prelistovala pár strán. Oči na obálke sa nespokojne rozžiarili. Tie prísady vôbec nepôsobili nebezpečne. Viaceré z nich videla v komore. Rozhodla sa, že to vyskúša. Aj tak nemala na práci žiadnu inú činnosť. Nevšimla si hrubo vytlačené varovanie, ktoré bolo poznačené pod textom. Poumývala jeden zo starších kotlíkov. Podľa návodu spracovala všetky ingrediencie. Netušila, že tá kniha patrí do zbierky Gregora Cheroka.

Snape si ju požičal, aby mal počas zotavovania po ruke nejaké zaujímavé čítanie. Z kotlíka sa začala šíriť sladká vôňa. Lee poriadne zamiešala nápoj a odpila si pár dúškov.

"Chutí to ako jahodový džem. Nuž vyzerá to tak, že to vôbec nefunguje," nespokojne odložila naberačku a vrátila sa do postele. Nohy mala príliš ťažké a v hlave jej hučalo. Z kotlíka sa vyvalil hustý dym. Vytváral hrozivé obrazy rôznych zvieracích podôb. Postupne krúžili po miestnosti. Nad posteľou ostal visieť obraz veľkého čierneho psa. Dvere prudko vyleteli z pántov. Pristáli tesne vedľa tmavovlasého chlapca, nesúceho tácku z jedlom. Bez váhania ju pustil na zem.

"Mami, čo si to urobila ?!" zdesene zvolal Titus. Žena ležiaca na posteli bola studená ako ľad. Celé telo pokrývala vrstva akého zvláštneho prachu. Na rukách sa vytvorili dlhé nechty pripomínajúce pazúry a telo sa prehlo do zvláštneho uhla. Nepostretol ani prítomnosť svojho otca. Keď Snape začul prudký náraz a zvuk rozbíjajúceho sa skla, pochopil, že sa deje niečo nezvyčajné. Okamžite nasledoval svojho syna.

"Ty bláznivá ženská ! Ako si mohla niečo také vypiť ?"pomocou prútika odobral vzorku z kotlíka. Vôbec sa mu nepozdával dymový obraz, ktorý sa vznášal nad posteľou. Vzal do rúk knihu, ktorú mu priniesli z knižnice.

"Nie je to jed, však ?" opatrne hlesol Titus. Pevne držal mamu za ruku a snažil sa zatlačiť do úzadia strach.

"Nezomrie. Bude to oveľa horšie," chladne skonštatoval Snape. Vo vnútri to v ňom poriadne vrelo. Nedokázal pochopiť, prečo sa dopustila takej hroznej hlúposti.

"Vôbec si nedočítala pokyny do konca. Autori uvádzajú, že táto premena môže mať hrozivé následky. Od základu zmení celú jej osobnosť. Vrátanie vnímania pojmov dobro a zlo. Už nikdy nebude môcť žiť v muklovskej spoločnosti bez dozoru," mal podozrenie, že to urobila schválne, ale nechcel tým trápiť svojho syna. Musel si sadnúť na posteľ. Nevládal príliš dlho stáť.