SM: 4. kapitola Agripa

Vrátil sa do kuchyne s plnou náručou rôznych prísad. Skromné zariadenie mu vyhovovalo. Veľmi ťažko by si zvykal na nejakú modernú technológiu. Nemotorne za sebou zabuchol dvere. Musel si dávať pozor, aby si náhodou neroztrhal oblečenie. Nakupovanie v muklovskom obchode mu spôsobovalo značné utrpenie. Možno preto mal na sebe stále tie isté ošúchané džínsy a obyčajnú košeľu.

Habit už dosť dlho nenosil. Nechcel na seba upútať pozornosť úradov. Len veľmi ťažko by v čarodejníckom svete obhájil svoju terajšiu totožnosť. Nemienil stráviť zvyšok života zavretý v Azkabane.

Zložil všetky potrebné prísady na drevený stôl. Vytiahol tri kotlíky, ktoré mienil použiť na rôzne účely. Nerobilo mu problém namiešať tri elixíry naraz. Pár mesiacov strávil nad hrubými knihami, aby si pripomenul niektoré dôležité postupy. Považoval to za dobrý spôsob ako zamestnať svoju myseľ.

Slabé záblesky čarodejnej moci mu stačili na vytvorenie prenosného ohňa. Musel sa poriadne sústrediť, aby to docielil. Chvíľu oddychoval opretý o stôl. Kúzla ho nesmierne vyčerpávali. Mal pocit, akoby ho zbavovali životnej energie. Predtým by takéto hlúposti zveril verným smrťožrútom, ktorý sa zaoberali elixírmi. Nešpinil by si ruky krájaním rôznych prísad a v žiadnom prípade by nemusel tráviť čas v matkinej kuchyni. Tie časy už boli nenávratne preč. Musel sa spoľahnúť len na vlastný rozum a schopnosti.

"Si doma, Riddle?" niekto zabúchal na rozhegané vráta, ktoré boli zamknuté pomocou starodávne pôsobiacej závory. Zachrípnutý hlas staršej ženy ho okamžite vyviedol z miery. Rýchlo odhrnul záclony a nevraživo sa zadíval na drzú návštevníčku.

"Skús to ešte raz zopakovať Agripa a vlastnoručne ti vykrútim krk!" zasyčal rozčúlene. Prísne si prezrel ženu odetú v obyčajných muklovských šatách. V rukách držala veľký modrý dáždnik. Práve sa chystala opäť zabúchať na dvere.

"Ponížene vás prosím o odpustenie, všemocný pane," hlboko sa uklonila a rýchlo na tvári vystrúhala nepriateľskú grimasu.

"Dnes nestojím o tvoju návštevu. Mám tu kopu nevybavených vecí," rád zniesol jej prítomnosť, keď mu občas prišla navariť. V kuchyni sa nikdy necítil dobre a neznášal muklovský spôsob prípravy jedál. Tentoraz nemal záujem, aby vstúpila do jeho domu. Nechcel ju zasvätiť do svojich plánov.

"Ty niečo skrývaš, Riddle?" zámerne použila to meno, aby ho ešte viac rozdráždila. Vedela, že nemôže nič urobiť. Inak by mu dokázala, že má v sebe oveľa viac moci ako on.

"Zmizni, čo najďalej odtiaľto," zavrčal rozčúlene. Mal hroznú chuť tú starú ženskú zabiť. Hneď si to však rozmyslel, keď mu došlo, že potom by už úplne prerušil kontakt zo svetom čarodejníkov. Okrem toho by jeho útok dokázala poľahky odraziť. Potreboval si šetriť silu na ovládanie dievčaťa, ktoré prinieslo medailón.

"Áno, ja viem. Práve preto vám chcem pomáhať. Som jediná osoba, ktorá rozumie vašim potrebám," nechtiac odhalila svoj umelý chrup.

"Môžeš vojsť," neochotne ju pozval dovnútra. Vedel, že je to jediný spôsob ako dosiahnuť, aby ho prestala vyrušovať neustálym búchaním na dvere. Mala tvrdú povahu a len veľmi ťažko sa vzdávala svojho cieľa.

"Priniesla som ti kompletný obed. U nás doma takmer nikto nič nezjedol. Všetci ostali ako obarení, keď k nám zavítal mladý pán Crabbe," vyložila na stôl polievku, hlavné jedlo a dokonca aj nejaké sladké koláčiky.

"Odlož to niekam nabok, ak chceš môžeš mi pomôcť. Dám ti na starosť elixír lásky," nemal náladu babrať sa s tým zdanlivo nepotrebným elixírom.

"Chceš si získať nejaké dievča? Niečo také by som od teba nikdy nečakala," stará žena pomaly podišla ku kotlíku a zručne začala vkladať prísady dovnútra aj bez prečítania receptu.

"Nestaraj sa, bosorka. Radšej mi povedz, čo od vás chcel ten mladý hlupák?" upriamil pozornosť späť na jej reči o domove. Agripa bola členkou čistokrvnej rodiny, ktorá mala prístup k rôznym informáciám. Takmer všetci členovia Staffordci zastávali významné pozície na ministerstve a vlastnili veľké majetky. Nikto si nevšímal večne popletenú a nevyrovnanú tetu, ktorá u nich žila. Agripa sa stala schopným špiónom. Nenápadne zo svojich príbuzných vyťahovala rôzne informácie. Nikto ju nepodozrieval. Nemali dôvod o nej pochybovať.

"Zavrel sa do pracovne z mojim synom. Vyzerá to tak, že sa chce stať členom našej rodiny. Prišiel požiadať o ruku Gladys. Nebude ti prekážať, keď si vezmem pár kvapiek? Potrebuje to, aby bola aspoň na chvíľu šťastná," nespokojne vhodila do elixíru ďalšie prísady a celú zmes dôkladne pomiešala.

"Pokojne urob, čo uznáš za vhodné. Tvoju pomoc môže neskôr považovať za zradu. Nemyslím si, že si schopná niečo také zvládnuť," vedel, že nesmierne miluje svojich blízkych a nezniesla by ich opovrhnutie. Potreboval, aby mu aj naďalej prinášala správy. Nemohol si dovoliť stratiť jediného spojenca. Poznal jej slabosti aj najtajnejšie túžby.

"Zrejme je to jediný spôsob, ako jej zabrániť ujsť. Ona sa totiž ľúbila do muža, ktorého našla na prahu nášho domu. Stále ho chodila navštevovať do nemocnice a starala sa oňho. Otec ju kvôli tomu dokonca aj zmlátil. Ten muž ja volá Harry Potter," rýchlo ukončila svoj monológ. Chlapec, ktorý stál pred ňou nemal záujem o klebety týkajúce sa milostných taľafatiek.

Naberačka mu vypadla z rúk. Dopadla na špinavú podlahu. Trochu červenkastej tekutiny vsiaklo do prehnitých dosiek.

"Má na čele tenkú jazvu v tvare blesku?" netrpezlivo sa spýtal Daniel.

"Áno, presne tak. Okrem toho nám sám potvrdil svoju totožnosť. Niet žiadnych pochýb," zvýšila plameň nad kotlíkom a urýchlila miešanie.

"Najprv sem niekto pošle medailón a potom sa vráti Potter. Naozaj pozoruhodné. Pár hodín pracovali v úplnej tichosti. Daniel bol zabratý do myšlienok týkajúci sa svojho nepriateľa. Keď dokončili elixíry sadol si k stolu a rýchlo sa najedol.

"Otvorte tie dvere!" zo spálne zaznel krik. Alexis zúfalo lomcovala kľučkou. Prekvapilo ju, keď do izby vstúpila staršia žena s prútikom v ruke. Pomocou nejakého kúzla znehybnila jej telo. Nemohla zo seba vydať ani hláska. Potom pocítila na tele akési hrubé povrazy. Stará čarodejnica znechutene zrušila kúzlo.

"Tá maličká je mukelka ?" nespokojne zamrmlala Agripa. Nemala príliš v láske obyčajných ľudí.

"Má schopnosti, ktoré mi pomôžu zistiť, prečo som vlastne zlyhal. Okrem toho pochádza z rodiny, ktorú som v minulosti mal pod kontrolou," rýchlo objasnil Gaunt. Vzal do ruky flakón s elixírom a nešetrne ju donútiť vypiť celý obsah fľaštičky. Alexis pocítila v sebe zvláštne teplo. Na malú chvíľu sa jej srdce rozbúchalo oveľa prudšie. Na tvári sa jej usadil nesústredený výraz. Povrazy sa nehlučne odplazili z jej rúk a nôh.

"Ešte stále sa chceš vrátiť domov?" dúfal, že elixír bude fungovať. Nerád by vzbudil pozornosť svojich susedov.

"Nie, ostanem s tebou," poslušne odvetila Alexis. Spokojne ho objala a pobozkala, akoby sa už dávno poznali. Istá časť myslel jej naznačovala, že robí nesprávnu vec. Silný elixír toto poznanie okamžite vytlačil do podvedomia. Nemala možnosť precítiť toto varovanie. Daniel sa od nej, čo najskôr odtiahol. Telo chcelo pokračovať v tejto zaujímavej hre.

"Si hladná?" opýtal sa zdvorilo.

"Áno, rada by som niečo zjedla," bez váhania zamierila do miestnosti, z ktorej sa šírila lahodná vôňa. Nebolo vôbec ťažké nájsť kuchyňu.

"Prečo sa tak uškŕňaš?" oboril sa na svoju spoločníčku.

"Je možné, že dokážeš pociťovať telesnú túžbu? Myslela som si, že už dávno nič necítiš," nedúfala, že raz mu bude môcť položiť takúto otázku. Ten deň napriek tomu prišiel.

"Vždy ma zaujímala jedine mágia, ale toto telo má očividne aj iné požiadavky," nespokojne skonštatoval Daniel.