Darklady | Čarovná krajina: 8. Memoáre stratených lások

beta-reader: Tonksová

Možno som nemal prijať to miesto. Trápenie sa ešte väčšmi znásobilo. Som doma, ale predsa mi tu všetko pripadá také cudzie a neznáme. Nikdy som sem nevkročil, študoval som na inej škole, ale poznám každý kút tohto hradu. Nestratím sa tu. Je vôbec možné, že som tu niekedy predtým bol? Možno počas útoku... Neviem. Už si nespomínam.

Krycí elixír pomaly vyprchával. Na bledom predlaktí sa ukázalo znamenie zla. Svedectvo poškvrnenej minulosti, bolesti a zármutku. Nezmazateľný dôkaz viny, ktorú musel zakrývať. Sedel na rozostlanej posteli. Pohľadom hypnotizoval ručičky starodávnych hodín. Želal si, aby ráno nikdy neprišlo, nechcel čeliť realite. Veril, že všetko sa dá logicky objasniť a rozumom dokonale pochopiť. Nevysvetliteľné javy nepovažoval za zaujímavé. Vždy sa domnieval, že mágia je genetickou záležitosťou. Ľudia jednoducho zdedia isté schopnosti, a preto dokážu čarovať. Nikdy nemal pochybnosti o svojej vlastnej existencii. Mal prehľad o minulosti a v mysli mu neostávali žiadne prázdne miesta. Po vstupe do školy sa dočkal nepríjemného prekvapenia. Všetky zákutia mu pripadali známe, vôbec nepotreboval mapu ani žiadne dlhšie vysvetlenia. Mal pocit, akoby sa vrátil domov, ale to podľa jeho spomienok vôbec nebolo možné. Na Rokfort nikdy predtým nevkročil. Práve preto nedokázal zaspať. Potreboval pochopiť ako je možné, že dokonca pozná aj učiteľský byt, ktorý mu pridelili. Pred očami sa mu mihli spomienky, ktoré mu určite nepatrili. Nedali sa zaradiť do jeho doterajšieho života.

Ruka vkladajúca nejaký balíček do tajnej schránky v kúpeľni... Bolestné stony... Zúrivý krik postavy kľačiacej na kolenách... Smiech, taký desivý a temný, vychádzajúci z jeho vlastných úst.

"Nie, to nie je pravda!" považoval to za nežiaduci účinok toho nesprávne použitého elixíru. Pomaly sa dotackal do kúpeľne. Na tele cítil spaľujúcu horúčavu.

Daphne, fakt ťa mám rád, ale nabudúce si dám lepší pozor.

V určitých situáciách nezodpovedala za svoje konanie. Vyhovovalo mu to. Cítil, že tým pádom nemá dôvod ho opustiť. Ich životy boli určitým spôsobom späté. Ona nemohla ostávať sama bez dozoru, jeho životu zas chýbali drobné radosti spojené s rodinným prostredím.

V predstavách sformoval podobu toho dievčaťa - svojej zverenkyne a zároveň aj študentky. Nikdy nepočítal s takouto mizernou kombináciou. Rozhodne to neplánoval, ale mal akýsi neodbytný pocit, že by bolo dobré, keby na čas prenechal riadenie obchodu spoločníkovi. Okrem toho rana a liečenie tváre si vyžiadalo trochu inú pracovnú atmosféru. Musel aspoň počas tohto roka prestať pracovať s niektorými látkami, ktoré v obchode bežne používal.

Daphne nebola nadšená jeho príchodom. Neverila mu kvôli znameniu zla. Nedokázal sa na ňu hnevať. Chápal, že v ňom teraz vidí obyčajného vraha, ktorý sa plazil po kolenách pred mocným čarodejníkom.

S istotou zamieril k zadnej stene pomerne slušne zariadenej kúpeľne. Rukou prehmatal obloženie. Vyzeralo to, akoby bolo predtým ladené do pochmúrnych farieb, ale nový riaditeľ ho zrejme nechal prerobiť. Nepáčilo sa mu to. Nikdy sa priveľmi nevyžíval vo svetlých farbách. Ďalšia vidina ho zasiahla nepripraveného. V útržkoch pred sebou videl svoj rodný dom. Cítil chlad vychádzajúci z podlahy. Bol opäť malým dieťaťom s hračkou v rukách... Vedel, že bude trvať ešte aspoň 8 hodín, kým to z neho opadne. Robil ďalšie pokusy a zrejme sa mu podarilo trochu toho elixíru vdýchnuť. Vôbec si neuvedomil, že má takú silnú arómu.

Bol veľmi hladný, ale neodvážil sa otravovať svoju matku. Počul akési netypické zvuky vychádzajúce z čarodejníckej dielne. Zmes vôní a hlasov ho priťahovala, ale zároveň vzbudzovala strach. Otec tam nebol. Možno niekam odišiel a možno nikdy neexistoval. Tým si vôbec nebol istý. Matka sa s ním nikdy rozumne nepozhovárala.

Bosé nohy šteklil koberec s dračím vzorom. Sledoval pohľadom zelenú vzorku s vypáleným znakom uprostred. Detské pršteky prešli po chladnúcom svedectve ľudskej nedbalosti. Podišiel bližšie k miestnosti, ktorú vždy považoval za nesmierne dôležitú. Elixíry ho vždy podvedome priťahovali. Keď podišiel bližšie k dverám, začul zmes nadávok a akýsi zvláštny zvuk pripomínajúci zvracanie.

"Prišiel si ma sem provokovať. Myslíš, že budem ochotná urobiť všetko, čo si praješ? To dieťa, ktoré som si dala vziať nebolo tvoje," zašepkala vystrašene.

"Tak to vôbec nie je pravda. Ty sa ho bojíš. Tvoj manžel ti naháňa hrôzu," silný úder spôsobil pád niečoho ťažšieho. Počul hrozný krik. Keď otvoril dvere zazrel krvavé stopy na mužovej tvári. Červené svetlo vychádzajúce z jeho prútika ho prudko zasiahlo do hrude. Zničujúca bolesť prechádzala detským telom. Kričal tak strašne, ako ešte nikdy v živote.

Z tajnej schránky starostlivo ukrytej pred neželaným pohľadom vytiahol akúsi zelenkastú skrinku. Hadie ornamenty pokrývali tú špinavú kôpku minulosti. Vedel, že ju nikdy predtým nemohol mať v rukách. Pokúšal sa otvoriť zložitý mechanizmus, ale nepodarilo sa mu vôbec pohnúť so zvláštne zdobenou haďou hlavou. Hľadal nejaký spôsob ako najrýchlejšie spoznať obsah tej skrinky. Prútik vôbec nezaúčinkoval. Netrúfal si poškodiť vrchnák nejakým silnejším kúzlom. Vrátil sa do spálne a práve sa chystal bližšie preskúmať ten zvláštne tvarovaný predmet.

"Pán profesor, rýchlo otvorte!" neobytné búchanie na dvere zaznievalo čoraz hlasnejšie. Spoznal hlas školskej zdravotnej sestry.

"Áno, hneď," v rekordnom čase na seba navliekol zvyčajný čierny habit. Čo zas tá baba chce? Veď tu nemám ani chvíľku pokoja. Už len to by mi chýbalo, keby uvidela znamenie.

"Ponáhľajte sa. Potrebujem, aby ste okamžite šli do nemocničného krídla!" netrpezlivo prešľapovala pred dverami. Habit mala hrozne špinavý a oblečený naopak.

"Čo sa vlastne stalo? Prečo ma tak neskoro v noci vyrušujete?" nevrlo vyhŕkol Quirell. Rozhodne to nebol vhodný čas na návštevy.

"Nemám čas na vysvetľovanie. Jedna študentka vypila akýsi neznámy elixír. Obsahoval hadí jed. Potrebujem vašu pomoc!" pevne mu zovrela ruku a ťahala ho po chodbách. Ani nestihol zabezpečiť dvere svojho bytu.

"Aký to bol extrakt? Bylinný, úplne jedovatý alebo len čiastočne?" rýchlo vyzvedal Quirell.

"Neviem. Nemala som čas ani urobiť testy. To dievča mi tam skoro umrelo!" rozrušene ho vtlačila do ďalšej chodby. Zrejme to bola nejaká tajná skratka. Okamžite otvorila dvere vedúce do nemocničného krídla. Na posteli ležalo chvejúce sa telo. Mala poriadne silné kŕče, okrem toho ju napínalo na zvracanie.

"Beth? Neviem, čo si vlastne vypila. Ty mi to musíš povedať!Nevšímaj si to, že ti je zle. Hovor, nemôžeme čakať!" prisadol si k poblednutej študentke.

Posadil ju tak, aby získala lepšiu stabilitu. Prezrel oči a rukou zbežne skontroloval teplotu tela. Vôbec neočakával, že priateľka jeho zverenkyne urobí takú hroznú hlúposť. Na rukách zazrel zlepené pozostatky akejsi hmoty.

"Nie, nechajte ma! Chcem zomrieť," zúfalo sa od neho odťahovala.

"Tak ľahko sa vzdávaš svojho života? Nemala by si premárniť svoj čas. Neskôr o tom budeš uvažovať inak," silno ňou zatriasol a vyslovil kúzlo, ktoré zabránilo neželaným emóciám. Na chvíľu zamedzilo vplyvu depresívnych stavov. Vedel, že to nebude stačiť, ale nemal inú možnosť. Musela mu to prezradiť, skôr než bude neskoro. Nenápadne jej odobral vzorku krvi do pripravenej nádobky.

"Prineste vzorku univerzálneho protijedu. Potrebujeme viac času. Kým identifikujeme hadí jed môže byť už neskoro. Musíme urobiť všetko potrebné, aby jed nepoškodil dôležité orgány," prikázal zdravotnej sestre. Nemienil o tomto postupe diskutovať. Vedel, že tým riskuje hnev ministerstva, ale záchrana života bola preňho dôležitejšia. Ten elixír mal vyskúšaný. Takisto sa podieľal pri jeho tvorbe a dával pozor, aby to Daphne neprehnala s množstvom a pomáhal jej nájsť aj menej dráždivé ingrediencie.

Obaja sa na tomto projekte podieľali spoločne. Nemohol byť uznaný len kvôli tomu, že Daphne ešte nebola plnoletá a nemala ukončené vzdelanie v tejto oblasti.

"Nemám povolenie používať ten elixír. Viem, že ho možno považuje za spoľahlivý, lebo ho vymyslela jedna z našich študentiek. Ak sa niečo stane, nikto nebude rešpektovať môj postup. Amatérsky elixír, ktorý nie je schválený, by ju mohol zabiť," začínala pochybovať o správnosti svojho konania. Myslela si, že jej poskytne odbornú radu.

"Možno máme len pár minút. Príznaky rýchlo postupujú. Srdce jej začína tĺcť oveľa pomalšie, počujete ako dýcha. Už nám zrejme nič neprezradí," vrhol nahnevaný pohľad na svoju kolegyňu. On bol ochotný riskovať svoju kariéru. Bol presvedčený, že ten elixír jej nemôže spôsobiť žiadne poškodenie.

"Accio univerzálny protijed!" zo skrinky vyletela pokusná vzorka. Modrastá tekutina slabulinko zažblnkala. Ležérne pristála v rukách školskej sestry.

"Tu máte, ale varujem vás. Ak sa s ňou niečo stane, ponesiete všetky následky," pristúpila bližšie k nim a podala mu nádobku.

"Len otvor ústa, uvidíš, že ti bude lepšie," odstránil vrchnák a jemne jej priložil k perám tekutinu bez chuti. Beth inštinktívne prehltla. Chcela sa zbaviť tej neodbytnej bolesti. Trocha elixíru stieklo po tvári, ale bolo to len nepatrné množstvo. Dych bol stále veľmi nepravidelný, ale aspoň sa prestala dusiť. Telo sebou už ani raz nešklblo. Ostala ochabnuto sedieť na posteli. Na očiach sa odzrkadľoval zložitý vnútorný proces, prebiehajúci v tele dievčaťa. Trvalo takmer celú hodinu, kým sa opäť začala hýbať a reagovať. Vystriedala rôzne nálady a farby. Univerzálny protijed dokázal na pár hodín zastaviť účinky akéhokoľvek dostupného jedu. Udržiaval organizmus v dobrom stave a zabraňoval upadnutiu do bezvedomia.

"Ľúbila som ho a on ma zradil. Na našej poslednej schôdzke ma prepadol odzadu a donútil ma vypiť niečo odporné," Beth začala vnímať miestnosť, v ktorej sa nachádzala. Videla viacerých ľudí. Na stoličke sedel riaditeľ a zhováral sa s ňou, aby získali všetky potrebné informácie. Daphne a Sally naliehali, aby im povolil vstup. Riaditeľ však nesúhlasil. Nechcel, aby niekto pred ňou plakal a takisto nepotreboval ďalšie problémy. Daphne musela odísť späť do postele, aj keď sa jej to vôbec nepáčilo. Jej choroba si vyžadovala pokoj a menej stresových situácií. Nechceli, aby sa náhodou zrútila pri pohľade na umierajúcu priateľku.

Sally takisto nekompromisne poslali späť do internátu.

Profesor Quirell neúnavne pracoval na protijede spolu s ďalšími odborníkmi. Keď získali trochu viac času, kontaktovali aj pracovníkov nemocnice. Spoločne pracovali na účinnom lieku.

"Ako sa volal?" prísne sa spýtal riaditeľ. Zhováral sa s ňou celkom normálne, akoby sa nič nedialo.

"To vôbec netuším. Vymazal mi spomienky. Pamätám si len také útržky, ale jeho meno a tvár... Neviem ani kedy sme sa stretli. Ani netuším, prečo som mu tak veľmi verila. Úplne ma ovládol. Nepremýšľala som," zhrozene vyjachtala Beth.

Študenti sa nervózne zhŕkli pred učebňou elixírov. Všetci rozoberali neuvážený čin svojej spolužiačky. Nikto neveril tej historke a nejakom záhadnom chlapcovi. Všetci si mysleli, že chcela spáchať samovraždu. Preberali medzi sebou rôzne teórie toho činu. Ešte stále nemali žiadne správy, ale riaditeľ nezrušil hodiny, tak dúfali, že to nie je až také vážne.

"Mohli by ste prestať s tými nepodloženými obvineniami? Beth rozhodne nechcela zomrieť. Niekto ju otrávil. Už ste spokojný?" zúrivo skríkla Daphne. Zlomyseľné reči Slizolinčanov ju privádzali do zúrivosti. Zvyčajne bola pokojná a málokedy sa zapájala do rozhovorov spolužiakov, ale tentoraz to už nechcela ďalej znášať.

"Len pokojne, Daphne. Ten smiech ich prejde, keď niekoho z nich odvedú do Azkabanu," uštipačne poznamenala Sally. Pevne držala v náručí niekoľko rôznych kníh. Bola z toto taká zmätená, že ani nevedela, čo si má vziať na hodiny.

"Nikoho z nás nezatknú. Tá vaša priateľka je rovnaký cvok ako vy dve. Možno je to nakoniec aj nákazlivé!" Patrick Parkinson vystúpil z hlúčika svojich spolužiakov. Rád vyhľadával konflikty a nenechal si ujsť žiadnu príležitosť niekomu ublížiť.

"Toto už nikdy nezopakuješ? Rozumel si?" Daphne pustila na zem svoje školské pomôcky a nekompromisne vytiahla prútik.

"Dávaj si pozor! Teraz tu nie je ten tvoj ochranca. Počul som, že zariadil, aby si nemala trest. Ktovie, čo mu dávaš za takú láskavú starostlivosť," táto poznámka vyvolala zlomyseľné úsmevy viacerých Slizolinčanov.

Daphne razantne mávla prútikom. Chcela použiť odzbrojovacie zaklínadlo, ale nie celkom presne to vyslovila. Patricka obalila akási zelenkastá hmota. Prudko vrazil do steny a ostal nehybne ležať, meravý a chladný ako socha.