Obklopil ho neznesiteľný chlad. Cítil ako mu preniká pokožku a rozširuje sa po celom tele. Dobby opäť zabudol zakúriť. Zrejme mu do toho prišlo niečo neočakávané. Lucius sa nevedel dočkať rána, keď mu bude môcť uštedriť poriadny kopanec do zadku, prípadne začne s tréningom cruciatusu.
Napriek všetkým svojím snahám, nedokázal zaspať. Otcovi a matke sa pre istotu vyhol. Nevedel či by dokázal skryť rozrušenie, ktoré sa mu zračilo na tvári. Pred pár hodinami mal tajnú svadbu. Vďaka peniazom a značnému vplyvu všetko zariadil veľmi rýchlo a našťastie sa neobjavili žiadne nečakané komplikácie. Jeho myseľ však zaplavoval smútok. Mal by byť niekde inde, nie trčať sám v studenej posteli a myslieť na to ako potrestá domáceho škriatka…
Začul slabé zaklopanie na dvere. Začudoval sa, kto ho môže vyrušovať tak neskoro v noci. Zacítil vôňu matkinho parfumu. Vždy bola taká krehká a nevinná ako jemný kvietok, ktorý sa poľahky vo vetre zlomí. Občas však vedela byť aj poriadne agresívna.
„Vedela som, že ešte nespíš. Trápi ťa niečo ?“ opýtala sa priamo. Vedela odhadnúť, keď sa jej syn necítil práve najlepšie.
„Nie, mama, som v poriadku. Nič mi nie je,“ vyhlásil pevným hlasom. Zmocňovalo sa ho nutkanie vykričať pravdu a postaviť sa osudu. Mama by ho určite neodsúdila. Bola iná než otec, ktorý v ňom videl len svojho nástupcu, ale nikdy nie človeka. Čosi v jej pohľade mu nechtiac rozväzovalo jazyk. Nevedel sa tomu ubrániť.
„Lucius, mňa sa nemusíš báť. Pokiaľ si niečo vyviedol, nemaj obavy. Som pripravená ťa vo všetkom podporiť,“ nežne ho pobozkala na čelo. Strhol sa. Nebol zvyknutý na podobné prejavy náklonnosti. Mama sa k nemu už dávno nesprávala tak priateľsky. Bolo zjavné, že jej veľmi záleží na tom, aby sa všetko dozvedela.
„Neožením sa s Narcisou,“ poznamenal potichu. Mamina tvár sa mierne pretiahla od hnevu. Neveriacky vypúlila oči.
„NIE, TO NESMIEŠ. OTEC ŤA PRETRHNE AKO HADA,“ radšej si ani nechcela predstavovať čo by sa stalo, keby to náhodou začul. Luciusa by museli odviesť do nemocnice Sv. Munga rozdrobeného na maličké kúsočky.
„Chcel som povedať, že to nemôžem urobiť teraz. Oženil som sa a…“
Ozvalo sa hlasné buchnutie. Pani Malfoyová stratila vedomie a prudko dopadla na dlážku. Lucius ju rýchlo zdvihol a posadil do kresla. Nečakal, že zareaguje až tak emotívne. Skôr očakával, že naňho bude niekoľko minút nekontrolovateľne vrieskať.
„Lucius, ty ma raz zabiješ. Ako si mohol niečo také urobiť ?“ ozvala sa, keď konečne nadobudla vedomie. Lucius vstal z postele. Pokiaľ mieni takýmto spôsobom vyjadrovať svoju podporu, tak bude lepšie, ak čo najskôr zdúchne.
„Kto je to ? Hádam si sa nezamiloval do nejakej obyčajnej ženskej ?“ postavila sa mu do cesty a pomocou prútika zamkla dvere.
„NIKAM NEPÔJDEŠ, MLADÝ PÁN.“
Lucius sa zlovestne uškrnul. „MÁŠ PRAVDU. NAOZAJ TO TAK VEĽMI CHCEŠ POČUŤ ? TAK DOBRE, UROBÍM TI RADOSŤ. SOM ŇOU DOSLOVA POSADNUTÝ. Čím viac ma odmieta, tým viac po nej túžim. Stačí ti to ? “ dodal oveľa tichším hlasom. Nechcel, aby otec náhodou niečo začul.
„Crucio,“ zrevala podráždene. Nechcela ho počúvať. Lucius zvinul do klbka. Pohltila ho neznesiteľná bolesť. Cítil, ako trpí každá jedna bunka v jeho tele. Stále sa jej díval do očí. Keď prestala, nedokázal sa ovládnuť.
V mrákotách vzal do ruky prútik. Zareagoval impulzívne. Vyhŕkol prvé zaklínadlo, ktoré mu zišlo na um. Sivastý záblesk ju prudko odhodil do steny. Na hlave sa jej zjavil pramienok krvi.
Do izby vrazil otec. Vrhol kamenný pohľad na svojho syna. Lucius sa nehýbal. Nebol schopný urobiť ani krok. Hrozne ho zožieralo to, čo práve vykonal. Nechcel jej ublížiť. Potreboval získať cenného spojenca, a dúfal, že ona to pochopí.
„Prečo si to urobil ? Čo sa stalo ?“ vypočúval ho. Neodpovedal mu. Zúrivo ho vyvliekol von z izby. Potom sa sklonil k svojej manželke. Lucius rýchlo odišiel zadným vchodom. Vedel, žeby nebolo rozumné ostávať v dome pokiaľ je otec rozzúrený.
Timea sa cítila veľmi príjemne. Sedela v hojdacom kresle a na kolenách mala položenú knihu o vlčích premenách. Snažila sa objaviť nejakú zmienku o tom, ako zabrániť, aby z jej detí boli vlkolaci.
Obrátila ďalšiu nahrubo popísanú stránku, keď začula nejaký zvláštny zvuk. Jej vlčie zmysli boli ihneď v pohotovosti. Obývačku na okamih ožiarilo jasné svetlo.
„Teba nikto nenaučil klopať ?“ neznášala, keď k nej niekto chodil čarodejníckym spôsobom. Nebola nadšená, že sa Lucius objavil dosť neskoro v noci uprostred jej súkromného priestoru. Knihu držala varovne zdvihnutú, čím mu jasne naznačovala, že ak sa k nej pokúsi priblížiť ani mágia mu nebude nič platná.
„Nebuď drzá. Mám isté práva, ktoré mi nemôže nikto odoprieť.“
Timea pre istotu cúvla. Zdal sa jej nejaký čudný a nemienila sa s ním pustiť do nezmyselnej hádky. Vycítila, že by nebolo rozumné zbytočne ho provokovať. Vedela, že prútik dokáže byť poriadne nebezpečná zbraň.
Urobil pár nesmelých krokov smerom k nej. Timea takmer vrazila do gauča. Nemala chuť hrať sa na naháňačku.
Odstránila aj poslednú vzdialenosť medzi nimi a pevne ho objala. Váhavo ho pobozkala na pery. Zaujímalo ju ako na to zareaguje. Nenápadne siahla po jeho prútiku. Jej bol na nič, ale keď ho nebude mať po ruke, ukáže mu, čoho všetkého je schopná. Lucius jej bozk opätoval s oveľa väčšou intenzitou.