darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NTIV: 20. kapitola Zatmenie duše
"Hermiona," potichu zamrmlal muž s ryšavými vlasmi. Vedľa seba nahmatal nehybné telo. Na krku cítil dych mladej ženy. Rýchlo sa obrátil na druhý bok. Chcel sa ubezpečiť, že to nie len nejaký neodbytný sen. Podarilo sa mu z postele zhodiť svoj prútik. Nespomínal si, kedy sa dostal do postele. V mysli nachádzal prázdne miesta, ktoré vypĺňala len mučivá bolesť.
"Stále túžiš po tej žene? To je veľmi nerozumné. Mohlo by ťa to priviesť do hrobu. Malfoy sa s nikým nemazná. Mal veľkú chuť ťa zabiť, potom ako si ho ohrozoval," na pleci zacítil dotyk dlhých vlasov. Ten hlas ho kruto vrátil do prítomnosti. Neochotne otvoril oči.
"Ty si sa zbláznila?" znechutene vyhŕkol Ron. Nedokázal pochopiť, ako mohol urobiť takú hroznú hlúposť.
Má len sedemnásť rokov. Ešte stále chodí do školy a mohla by to byť mojou dcérou.. Určite je to nejaký žart. Veď si na to vôbec nespomínam.
"Mefistofea Malfoyová, môžeš mi vysvetliť, čo tu vlastne robíš?!" rozčúlene zreval Ron. Nemal záujem začínať si s dievčatami, ktoré majú niečo spoločné s rodinou Malfoyovcov.
"Pánova manželka mi prikázala, aby som na teba dohliadla. Mal by si byť rád, že som si ťa vôbec všimla," provokatívne našpúlila pery a venovala mu bozk. Vyvolal v ňom túžbu, ktorá ho na chvíľu úplne zbavila akýchkoľvek výčitiek.
"Mám ti byť vďačný, za tvoju láskavú starostlivosť?" zhrozene poznamenal mladý muž. Nepovažoval za správne prežívať také chúlostivé záležitosti s cudzou osobou. Zamračene hľadel na temné znamenie, ktoré mala vytetované na ruke. Považoval to za veľkú nezodpovednosť.
0pt">"Vždy som chcela byť jednou z nich. Prešla som aj poslednou skúškou," hrdo vyhlásila Mef. Zabila som toho nemožného Arzéna Lupina. Videl znamenie na mojej ruke, musela som sa ho zbaviť.
"Idem za svojou dcérou. Nechcem, aby celé dni trávila so Snapom," pomaly vstal z postele. Snažil sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Zamestnal svoju myseľ oveľa závažnejším starosťami.
"To nebude vôbec ľahké. Starý Cherok všetkých dostal von z mesta. Zrejme sú už poriadne ďaleko odtiaľto," vychutnávala si ticho, ktoré nastalo po vyrieknutí tých viet. Mladý muž na seba rýchlo natiahol habit a schmatol prútik, akoby sa práve chystal na nejaký dôležitý duel.
"Zaveď ma do izby Severusa Snapa!" rozhorčene zvolal Ron. Hodil na ňu ďalší habit. Našiel ho skrútený pod posteľou.
"Nie, to nie je dobrý nápad. Zabije nás," nesústredne zamumlala Mef. Neočakávala takú búrlivú reakciu.
"Musím veľaváženému pánovi pripomenúť, že moja dcéra ešte nie je plnoletá. Nemôže sa bez môjho vedomia sama potulovať s tým nemožným faganom!" rozčúlene vyhŕkol Ron.
"Ty ho vôbec nepoznáš? Ak tam teraz vtrhneme, bude hrozne zúriť. Okrem toho ty nesmieš nikam ísť. Bol si posadnutý. Ten stav sa môže kedykoľvek vrátiť. Mohol by si niekoho zabiť," znechutene zasyčala svetlovlasá žena. Ledva si stihla na seba natiahnuť habit.
"Titus je smrťožrút. Nedopustím, aby si kvôli nemu zničila život," na čelo mu vystúpili kropaje potu. V myšlienkach sa zaoberal čoraz desivejšími predstavami.
"Poznám ho od prvého ročníka. Nie je schopný využiť nejaké dievča. Ten naivný chudák sa do nej zamiloval. Môžeš si byť istý, že jej nič nehrozí," naklonila sa a spod postele vytiahla veľkú misu, plnú striebristých spomienok. Vedela, že ho to bude zaujímať. Mala príkaz zadržať ho v izbe za každú cenu.
"Ak si zvedavý, pokojne pristúp bližšie. Mám tu pre teba pár spomienok na ich zoznámenie," pomaly položila misku na okrúhly stolík. Staré spomienky mohli byť za určitých okolností veľmi prospešné.
"Áno, chcem vedieť, prečo je moja dcéra taká zaslepená?" spoločne vstúpili do misky plnej zabudnutých udalostí.
Nástupište 9 a ¾ bolo plné rôznych študentov. Všade zaznievala zmes detských hlasov.
Ronov pohľad upútal tmavovlasý chlapec s orlím nosom. Obzeral sa po nástupišti, akoby niekoho hľadal. Smutné očineustále sledovali bariéru.
"Vyzerá to, akoby na niekoho čakal?" nespokojne skonštatoval Ron.
"Áno, samozrejme. Titus nikdy nevyrastal zo svojím otcom. Vždy dúfal, že nájde odvahu pozhovárať sa s ním," okamžite objasnila Mef. Zatiahla ho bližšie k skupinke detí.
Vedľa mladého Snapa stál Rob Riddle. Za ruku držal mladšiu sestru, ktorá mala na tvári natiahnutý hrubý obväz. Boli v ňom vyrezané otvory na oči, nos a ústa. Ostatné časti tváre mala zakryté. Robove mal obviazané ruky.
"Ahojte, konečne som otca presvedčil, aby ma za vami pustil. Je hrozne neznesiteľný," Bott s námahou vliekol svoj kufor. Za ním kráčala mladšia verzia Mef Malfoyovej. Nevinne sa usmievala a spokojne si obzerala svojich spolužiakov. Už vtedy na nej bolo vidieť, že nemá problém komunikovať s chlapcami.
"Čo sa vám stalo?" prekvapene vyhŕklo svetlovlasé dievča.
"Včera nám poslali v obálkach buberózový hnis. Bol zamaskovaný ako listy zo školy. Lucy to zasiahlo tvár a mne ruky, keď sa jej pokúšal pomôcť. Musíme si dávať veľký pozor. Našťastie poškodenie nie je trvalé. O pár dní budeme v poriadku. Nechceli sme kvôli tomu vynechať školu," trpko skonštatoval Rob.
"Teba ešte nepoznám, ale určite si budeme dobre rozumieť. Si prváčka, však?" okamžite sa pokúšala nadviazať rozhovor s dcérou Temného pána.
"Áno, veľmi som sa tešila, že pôjdem na Rokfort. Škoda, že tu nemôže byť ocko," bolo zjavné, že nemá náladu na dlhšie rozhovory. Tvár ju zrejme poriadne bolela. Ron pocítil náhly záchvev hnevu. Nikto by nemal ubližovať deťom kvôli tomu, akých majú rodičov.
"Pozrite sa, Weasleyovci tiež nastupujú do školy. Nechápem, prečo sem stále berú takú háveď. Som si istá, že všetci poputujú do Chrambromilu. Hlavne tá malá Potterová. Dokonca si obliekla belasé šaty, vyzerá hrozne ako nejaká skleníková kvetina," blondínka veľmi rýchlo zaujala stanovisko k ďalším prváčkam. Mel Weasleyová a Harriet Potterová sa práve lúčili s Hermionou. Ginny sa mala s dcérou stretnúť až v škole. Počas prázdnin vôbec nebola doma. Mala na starosti nejaké povinnosti týkajúce sa školy.
Rob si takisto podrobne obzeral Harriet. Zdalo sa, že mu jej šaty vôbec neprekážajú a nezdieľa názor svojej spolužiačky.
"Je rozkošná. Určite si budeme rozumieť. Nepochybne máme veľa spoločných tém na rozhovor," chlapec len veľmi neochotne odvrátil zrak od nového prírastku.
"Ten atlas som jej nemal kupovať," nervózne zavrčal Ron. Cítil ako sa pomaly prepadajú do tmy. Videl útržky rôznych situácií. Hlavnú úlohu v nich väčšinou hrali Mel a Titus. Nesmelé pohľady a vzájomné sledovanie naznačovalo, že medzi nimi vzniká určitý druh vzťahu. Mel sa snažila byť v elixíroch lepšia, ako on, aj keď bol vo vyššom ročníku. Obaja chodili na súťaže a občas boli nútení spolupracovať. Vždy ju ochraňoval a nikdy sa nepokúšal urobiť niečo proti jej vôli.
"Túto spomienku mi tu nechal Titus, aby si konečne prestal pochybovať. Určite ťa presvedčí o dobrých úmysloch môjho spolužiaka," bezstarostne poznamenala Mel.
Mysľomisa ich zaviedla do tmavej chodby osvetlenej fakľami. Vŕzgajúce brnenia dotvárali typickú atmosféru nočného Rokfortu. Mel už medzitým trochu vyrástla. Začínala sa viac podobať na svoju matku. Až príliš bolestne si uvedomil, že ich spojenie zrejme pretrvá napriek tomu, že sa rozhodla žiť s Malfoyom. Mel si na túto myšlienku zvykla a prijala ju. Nenechala sa v tomto smere unášať citmi.
"Prečo reveš, Weasleyová. Stratila si svojho plyšového macíka? Je nám jasné, že nás všetkých zrádzaš. Mali ťa zaradiť do Slizolinu ako tvojho miláčika," posmešne poznamenal vysoký chlapec s dlhšími ryšavými vlasmi. V rukách držal akúsi červenú knižku, ktorá bola zamknutá na kľúčik. Bola muklovského pôvodu, preto sa dala veľmi ľahko otvoriť. Mel sa istý čas zaoberala takýmito zápiskami, ale po určitom čase s tým prestala. Chcela utiecť z dosahu toho posmeškára. Nebolo to však vôbec ľahké. Ďalší dvaja spolužiaci na ňu namierili prútiky.
"Sú to Chrabromilčania," prekvapene vyhŕkol Ron.
"Nie len v našej fakulte sú nepríjemní ľudia. Nájdu sa aj pod znamením leva," posmešne poznamenala Mef.
"Keď ma drží za ruku, moje pocity sa zúžia do jediného súvislého bodu. Som schopná vnímať len teplo vychádzajúce z ľudskej podstaty. To je fakt zaujímavé. Zajtra sa celá škola dozvie o tom, že si spolu rozumiete," nahlas citoval z jej denníka.
"Vráť mi to, Perrington, lebo ťa..." varovne vyhŕkla Mel.
"Myslím, že násilie nebude potrebné. Pokiaľ si to okolnosti nebudú vyžadovať," nejaký hlas upútal ich pozornosť. Pár kliatob náhle zasiahlo troch chlapcov. Na ich tvárach sa zjavili nesústredené výrazy.
"Odvedieme ich na bezpečné miesto. Zajtra si ani nespomenú, že sme sa stretli," Bott a Rob s radosťou pomohli svojmu kamarátovi.
"Nemala by si zanechávať po sebe stopy. Mne by nevadilo, keby všetci vedeli o našom vzťahu, ale musím chrániť teba. Nechcem ti spôsobiť problémy," pomohol jej pozbierať rozhádzané veci. Vrátil denník do rúk jeho právoplatnej majiteľky.
David si znepokojene prezeral obyčajnú drevenú hrkálku. Rád počúval cinkanie tej drobnej hračky. Cítil zvláštnu spokojnosť, keď prštekmi pohládzal obľúbenú zábavku.
Nasledoval svoju matku počas dlhej prechádzky po nemocnici. Detská sedačka obsahovala kúzlo, ktoré ho nútilo zotrvať v blízkosti matky. Navštívili spolu rôznych pacientov. Maličký sledoval, ako sa jeho matka pokúša presvedčiť pani Lupinovú. Nervózne si poťahoval obklad a zúrivo olizoval hrkálku. Vznášal sa blízko postele tvrdohlavej pacientky. Napriek naliehaniu svojho manžela, odmietala dovoliť Helen akýkoľvek kontakt s jej dieťaťom.
"Ak chcete, aby to vaše dieťa zvládlo, musíme tú ranu úplne uzavrieť. Treba mu podať pomocnú ruku," trpezlivo vysvetľovala Helen.
Liečitelia dostali recept potrebný na vytvorenie protilátky, ktorá mala zabrániť šíreniu Smrtihlavovej zloby. Všade vládla pracovná atmosféra. Obe strany spájalo rovnaké úsilie. Chceli sa zbaviť narušiteľov poriadku.
"Nezverím svoj život do rúk smrťožrútky. Nikdy nedovolím, aby ste siahli na moje dieťa!" zúrivo zajačala Lupinová. Pritisla si prikrývku bližšie k sebe. Rukou ochraňujúco pohladila vzdúvajúce sa bruško.
"V tom prípade sa tu už nemusíme dlhšie zdržiavať," do nemocničnej izby vošiel pomerne mladý muž. Na tvári sa mu zračila úľava. Bledé prsty pevne zvierali smrťožrútsku masku.
"S tebou nikam nepôjdem!" rozrušene odvetila Helen. Zhnusene ustúpila bližšie k nemocničnej posteli.
"Vieš, že vyjednávanie nie je mojou silnou stránkou," chladne odvrkol Voldemort. Nechcel príliš dlho ostávať v blízkosti nepriateľov.
"Už ma viac nebudeš zastrašovať. Teraz sme na tom všetci rovnako. Nie som povinná rešpektovať tvoje priania!"obrátila sa mu chrbtom, akoby tam vôbec nebol. Vzduch okolo nich sa náhle zachvel. Uprostred miestnosti sa zjavil Talizman. Zo svojho vnútra vypudil roztrasenú postavu. Helen stihla zachytiť svoju bývalú susedku.
"Z Nevilla sa stal upír. Oni ho dostali. Vzali mi nášho syna..."
"Starý otec, koľko horcruxov si vytvoril?" pomocou prútika vytvorila varovný znak, ktorý mal ľudí odradiť od pitia otrávenej vody. Na brehoch sa povaľovali mŕtve zvieratá. Smrtihlavova zloba začínala pôsobiť aj na vodné toky v okolí mesta. Narazili na viacero takýchto znečistených riek.
"Spolu sú štyri. Jeden som nechal doma, aby dával pozor na tvoju matku. Ostatné tri sú rozmiestnené na tajných miestach. Ľudské telo už nanešťastie nemám," zahanbene odvetil Cherok. Nebol hrdý na toto rozhodnutie. Mrzelo ho, že si vybral takúto cestu.
"Nájdeme ich a zbavíme ťa tvojho utrpenia. Len dúfam, že nechceš odísť, práve počas bojov so Smrtihlavom. Potrebujeme, aby si nám pomáhal. Stará mágia je pre nás neznámy pojem," pevnejšie chytila Botta za ruku. Spoločne kráčali po vyprahnutej zemi.
"Budem vás učiť. Nie je to žiadny veľký problém. Spoločne sa nám podarí odvrátiť túto hrozbu. Smrtihlava by sme mali skôr ľutovať. Ten, kto nikdy nezomrie si nemôže vážiť život, " priesvitným prstom prešiel po vodnej hladine.
"Áno, máš pravdu, ale ľudia sa smrti boja. Pretrháva rodiny a núti nás roniť slzy nad hrobmi," preto sa nedokázala zblížiť s otcom. Nemohla zabudnúť na množstvo obetí, ktoré poslal na miesto večného odpočinku. Bála sa tých červených očí, ktoré dokázali bez obáv mučiť dokonca aj ich vlastnú matku.
"Pre nich to nie je utrpenie. To len my nedokážeme pochopiť, že naďalej ostávajú žiť v našich spomienkach. Sme ich obrazom a nezmazateľnou stopou. Vy máte všetko pred sebou, ale ja sem už nepatrím. Pomôžem vám zachovať váš svet. Práve preto vás dvoch musím požiadať, aby ste mi dôverovali. Prvý horcrux som uväznil na mieste, ktoré sa vám nebude páčiť. Budeme sa musieť ponoriť do tejto jedovatej rieky," chytil za ruky svojich mladých spoločníkov.
"To sa predsa nedá. Neexistuje nejaký iný spôsob?"Bott nemal veľkú chuť riskovať utopenie. Nikdy nevedel poriadne plávať. Mal pocit, akoby ich tá rieka pozorovala a spriadala plány, ako ich odstrániť z cesty. Videl kruhy pohybujúce sa na hladine. Pripomínali temné oči, ktoré očakávajú svoju korisť.
"Nie, chlapče. Musíme ísť priamo cez túto zábranu. Budem vás chrániť pomocou mágie. Poriadne sa ma chyťte a pevne držte prútiky," vyzval ich znepokojene. Takisto nebol nadšený tým, že musia vstúpiť do Smrtihlavovho kúzla. Ľutoval, že si zvolil práve takýto úkryt pre časť svojej duše.