Nevinna: 8. kapitola Stanica zvaná túžba

Podarilo sa mi ukončiť ďalšiu poviedku. Toto je posledná kapitola poviedky Nevinná.

Po troch rokoch...

"Ten prútik musíte predať dieťaťu, ktoré bude mať potrebné schopnosti," mladá žena nenápadne vyložila na stôlošúchanú škatuľu. Pred pár rokmi si myslela, že ho bude môcť použiť niekto z jej novej rodiny. Nikto z nich však nemal záujem nastoliť vo svete poriadok. Ľudia si zvykli na nadvládu Temného pána a pripadalo im úplne bežné vidieť umierať neprajníkov, ktorý sa odvážili proti nemu niečo podniknúť.

"Slečna Morsová, myslite na moju rodinu. Všetky obchody sú kontrolované. Ak niekto zistí, že som tú vec vyrobil bude to moja posledná hodina. Zničia ma a vás čaká rovnaké peklo. Prednedávnom ste boli len bezvýznamnou otrokyňou. Nezabúdajte na to, že títo ľudia sa nikdy nepostavia na vašu stranu. Bez milosti obetujú dievča odnikiaľ," nechcel ju urážať. Strach však dodal tomu starému mužovi odvahu. Prednedávnom ešte veril, že dokáže urobiť aj nemožné, aby zmenil svoj život. Smrť syna a celej jeho rodiny navždy pozmenila majstrove doterajšie názory. Nechcel viac prežívať bolestné straty. Nemal silu vystaviť svoju chorú manželku smrteľnému nebezpečenstvu.

"Už pár týždňov nie som slečna Morsová. Mám iné priezvisko, na ktoré nie som nijak mimoriadne hrdá. Nemôže ostať u mňa. Ak ho nájde môj manžel, zabije ma. Okrem toho potrebuje sa dostať k človeku, ktorý ho dokáže správne využiť. Mojou úlohou bolo ho znovu priniesť nádej nám všetkým. Mrzí ma, že som vám spôsobila trápenie. Nechcem priniesť do vášho domu nešťastie.

"Prepáčte mi, môj omyl. Kto je vaším manželom? Nechcem vyzvedať, ale rád by som poznal meno toho muža. Už pár rokov nesledujem spoločenské udalosti v čistokrvných rodinách, ale moja manželka by sa určite potešila, keby vedela, že sem chodia aspoň nejakí vplyvní zákazníci," neočakával, že podľahne nátlaku svojej matky. Ich zápas trval dosť dlho. Molly odmietala chodiť na večierky a dlho nechcela počuť o používaní priezviska Morsová. Oveľa radšej sa zdržiavala v horách s človekom, ktoré predtým považovala za svojho brata.

"Draco Malfoy," unavene odvetila mladá žena. Napokon musela zvoliť menej bolestnú alternatívu. Matka sa jej vyhrážala, že bude trvať na tom, aby si vzala Goyla. Preto radšej rezignovane súhlasila so svadbou. Draca už určitý čas poznala a nebolo až také ťažké sa s ním po dobrom dohodnúť.

"Gratulujem vám. Byť členom tej rodiny je pre vás určite požehnaním,"nenápadne vytiahol malú knižku viazanú v drahej koži.

"Mýlite sa. Lucius Malfoy neustále myslí len na dediča svojho majetku. Každú chvíľu sa ma pýta, či nie som náhodou tehotná. Núti Draca, aby častejšie ostával doma, aj keď to nie je vôbec nutné. Ovláda ho, ako bezmocnú bábku. Urobí všetko, čo mu otec prikáže," potrebovala sa niekomu zdôveriť so svojimi problémami.

"Robí si starosti o zachovanie svojho rodu. Nie je to nič neobvyklé. Po čase ho to prejde," takisto by rád uvažoval o prípadných vnúčatách. Táto radosť mu však bola navždy odopretá. Už nemal ďalšie deti, ktoré by mu mohli poskytnúť možnosť stať sa starým otcom.

"Ak vám môžem poradiť, radšej ten prútik uložte na miesto, ktoré nebudete poznať ani vy. Použite jednoduché kúzlo, ktoré zabezpečí, aby si ten predmet sám našiel bezpečný úkryt," sklonil sa k nej a nenápadne jej vložil do rúk tú drobnú knihu.

"To kúzlo sa nazýva stanica zvaná túžba, vyslovte ho a zbavíte sa zodpovednosti za ten magický predmet," sledoval ako mladá žena berie do rúk svoj prútik a potichu odrieka zaklínadlo. Predmet, ktorý raz možno bude patriť mocnému čarodejníkovi sa preniesol na neznáme miesto.

Od toho dňa prútik čaká na svojho právoplatného vlastníka. Možno to bude jeden z mnohých detí, ktoré sa narodili počas vlády temnoty.

Koniec