Timea neočakávala, že sa to v nej vyvolá príval zmätených pocitov. Rozum jej však neúprosne velil, aby cúvla. Nemohla mu dôverovať. Bolo jej jasné, čoby ju čakalo, keby k nemu začala niečo cítiť.
„Nie, dosť !“ odvrkla chladne a odtiahla sa od neho. Lucius na ňu vrhol vražedný pohľad. Nebol zvyknutý na odpor.
„Myslím, že to je asi tak všetko, na čo máš právo. Zvyšok ti možno dá tvoja drahá snúbenica, slečna Narcissa Blacková. Vaša svadba bude iste nezabudnuteľnou udalosťou,“ vyhlásila neľútostne. Veľmi dobre vedela, o akej žene „sníva“ jeho rodina. Greyback jej stručne vysvetlil, ako to chodí v čarodejníckych rodinách, ktoré si ctia takzvanú čistotu krvi. Dôrazne ju varoval, aby sa naňho príliš neviazala.
„Nebudeš sa so mnou zahrávať,“ skríkol Lucius. Tak veľmi si želal, byť s ňou a konečne mať možnosť precítiť všetko, to čomu hovoria láska.
„Pochop Lucius, že niečo také nie je možné. Nepatríme k sebe. Narcissa určite spĺňa všetky tvoje predstavy. Alebo mi snáď chceš nahovoriť, že ma miluješ ?“ bola si istá, že jej neodpovie. Nadutí Malfoyovci neboli schopní priznať sa k niečomu takému už celé storočia.
Pocítila dotyk jeho pier. Preniesol svoju pozornosť na krk a opatrne smeroval o trochu nižšie. Timea sa ho márne pokúšala zastaviť. Nebola si istá čo vlastne chce. Jej telo a duša túžili po ďalších dotykoch, ale rozum ju nevedomky vytrhával z krásneho sna.
Lucius vedel, žeby to nemal robiť. Nemôže je poskytnúť vôbec nič. Tušil, že čoskoro príde čas, keď sa bude musieť rozhodnúť, medzi ňou a svojou rodinou.
„Choď preč, prosím ťa,“ zašepkala Timea. Jeho bozky a dotyky ju celkom ochromili. Nebola schopná ho ďalej odmietať. Zradné telo sa vyžiadalo svoju daň.
O niekoľko mesiacov…
„No tak Draco, neplač, miláčik,“ Timea opatrne vzala do náručia svojho malého synčeka. Malé bábätko sa priam otriasalo od hnevu. Kým jeho brat Mark, sladko spal, on sa stále dožadoval matkinej pozornosti.
„Si taký rozkošný, keď sa hneváš,“ trochu ho pokolísala v náručí. Lucius zarazene hľadel na svoju manželku. Chcel si zapamätať túto šťastnú chvíľu. Nenávidel sám seba za zlo, ktoré sa rozhodol spáchať.
Timea zazrela akýsi modrastý záblesk. Skôr než stihla zareagovať zasiahol ju do hrude.
„Odpusť mi, láska moja,“ povedal Lucius a vzal z jej rúk malého Draca. Cítil sa ako ten najhorší podliak a zradca. Draco nespokojne zamrnčal. Malou ručičkou zamával svojmu bračekovi.
Horúce slzy sa jej liali po tvári. Nemohla uveriť, tomu, že Lucius jej vzal malého. Zabezpečil ho nejakými kúzlami, aby ho nedokázala nájsť. Timea sa úplne zosypala. Celé mesiace nevnímala čo sa okolo nej dialo.
„Lucius, NEPRIBLIŽUJ SA KU MNE,“ vyhŕkla zhrozene, keď ho zazrela na prahu nemocničnej izby. Úzkostlivo si k sebe pritisla malého Marka. Bála sa, že jej prišiel vziať aj jeho.
„Pokiaľ si prišiel kvôli rozvodu, musím ťa sklamať. Pokiaľ mi nevrátiš Draca, nerozídeme sa.“
„Ja sa s tebou nechcem rozísť. Mám na mysli niečo celkom iné. Neopováž sa niečo také povedať. Nechcel som rozdeliť deti, ale moji rodičia sa ťa chystali zabiť. Musel som ich nejako upokojiť. Prezerali moje spomienky a keby to nebolo vierohodné určite by mi neuverili,“ vtisol jej jemný bozk na pery. Timea ho surovo odsotila.
„Neskúšaj moju trpezlivosť. Poviem ti niečo, čo už nikdy v živote nezopakujem. Milujem ťa. Urobím všetko pre to, aby si bola v bezpečí.“
Už viac nemal záujem udržiavať svoje city na uzde. Pred rodičmi musel hrať poslušného chlapčeka, ktorý plní ich priania.
„Veľmi si mi ublížil. Takmer som sa zbláznila. Nevieš si predstaviť, aké je to kruté stratiť vlastné dieťa ? Ak mi chceš naozaj dokázať, že ma máš rád vráť mi ho. Patríme k sebe. Mark ho tiež potrebuje, nemôže vyrastať bez svojho brata.“