Darklady | 1. kapitola Môj doterajší život

Poznámka: Autorom tejto poviedky je Mia. Poviedka je na tejto stránke uverejnená s jej súhlasom. Takže nejde o žiadne kopírovanie.

Volám sa Mária McFleinová mam 10 rokov a bývam v štáte USA.Obaja moji rodičia tam založili najvačšiu firmu Mercury zaoberajúcu sa hlavne Počítačmi a Notebookmi.Musim povedať ze sa im tam darí dobre.Plat maju obaja 100000 za mesiac a tak si možem dovoliť skoro všetko,napr. chodím do jednej z najlepšich škôl,učim sa skwele,mam priateľov a 2 naj.kamarátky ktoré by som určite nevimenila za nič.J Volaju sa Dominika a Lily.S Domču sa poznám už od škôlky a s Lily len bohužial cez net.Preto aj trávim viacej času pre netom,lebo s Lyli máme vždy o čom kecať.JDomča je samozrejme vždy pri mne a tak vlastne trávim čas s obomaJOzaj aby som nezabudla,poviem vam tiež niečo o mojich rodičoch...Moja mama sa volá Bea McFleinová(zaslobodna Borneova) a otec Jan McFlein.Moji rodkači sa spoznali na jednom pohovore,vlastne mama išla na pohovor kvôli práci a otec ju zamestnal.Tam si padli nejak do oka,chodili spolu rok a do dalsieho mali mňa.Dnes práve oslavujú svoje 11 výrocie a ja s Domču ozdobujeme dom,lebo ked prídu chcem ich prekvapiť.

"Hey Domi mysliš ze sa to bude rodičom pačit?" spýtam sa jej a zaroveň prestieram na stôl.

"Zartuješ???"pozre na mňa s údivom v očiach."Podľa mna sa im to bude veeľmi pačit"povie a podáva mi taniere a pohárky.

"Oki"odopoviem a robim ešte posledné úpravy na stole.

"Počuj mysliš že cez prázdniny ti dovolí mama cestovať do Londýna za Lily?"spýta sa.

"Myslím že áno" "Naši nemajú s tým problém" "Ci tak su neni stále doma a chcú aby som sa cez prázky zabavila" "A čo tebe?"dolala som ked sa pozrela na mňa smutným pohľadom "Tebe nedovolia isť so mnou???"pozrem na nu s maximalným prekvapením.

"Nie,pretože mi vychádza jedna trojka na vysvedčení a mama sa vyhraža ze ked´ si to neopravím tak ma nikam nepusti cele prázdniny."odpovie nadurdene.

"Cože?"pozrem naňu s pohľadom že ak sito neopraviš tak nikam bez teba nepôjdem,a tak mi sľúbila že sato bude snažit opraviť.Potom sa už bavíme len o blbostiach a neskôr uz musí isť domov.Ja čakam približne ešte hodinku na rodičov ,medzi tým sa najem a ked už začujem že sa odmykajú dvere hned tam bežim a poviem "Všetko naj k vášmu výrociu." "Dúfam že sa vám bude páčiť prekvapko čo som vám nachystala"

Pozru na mňa sprekvapením v očiach a pomaly kráčajú do kuchyne.Tam ich čaka veľké prekvapenie.Prekrásne prestretý stôl pre dvoch.Rodičia sa nezmôžu ani na jedno slovo. Neskôr sa spýtaju ako som to dokázala a tak som im povedala že mi pomôhla Domča a s pomocou dvoch sa všetko výdari.Potom im zaželam dobrú chuť,zároveň aj dobrú noc a poberala som sa hore do izby.Umyjem sa,navlečiem na seba pyžamko,lahnem do postele a začnem čítať knihu co mám rozčitanú a medzi tým počujem ako sa rodičia rozpravajúJAsi o hodinu som taká unavená ze zaspim s knihou na bruchu a poberám sa do krajin mojich snov J