7. kapitola Kronika života a smrti

O štyri roky neskôr...

Mladý mužneochotne položil kvety na hrob s menom svojej sestry. Nerád sa zdržiaval na tom pochmúrnom mieste. Nenávidel svoju vlastnú bezmocnosť. Nemohol ju zachrániť. Nikto nedokázal vzdorovať znovuzrodeným silám Temného pána.

Jedného dňa sa ti za to pomstím. Vďaka nej sa ti podarilo zabiť Pottera a vrátiť sa k moci. Prečo si musel vziať aj jej život? Nemal pre teba vôbec žiadnu cenu?

Už sa viac nemal na koho obrátiť. Jeho bratia sa pridali na stranu zla, aby prežili on to nedokázal. Nemohol sa dívať do tváre sestrinho vraha. Nedokázal si pred ním kľaknúť. Radšej si zvolil život vyhnanca.

Jemne prechádzal prstom po vyblednutej fotografii. Mal chuť vytrhnúť si srdce, aby už viac nemusel cítiť a zabudnúť na všetko ľudské. Pochovať v sebe bolesť a začať odznova.

Neostávalo mu nič iné, len zbavovať sa smrťožrútov, systematicky ich vyhľadávať a podieľať sa na ich likvidácií. Nebol na to hrdý, ale každý z nich mu pripomenul neľútostných vrahov, ktorí sa nezastavili pred ničím. Vedel, že nemá právo vziať spravodlivosť do vlastných rúk, ale musel sa brániť a naučiť sa byť rýchlejší ako oni.

"Lestrange, vedel som, že sem prídeš," za chrbtom mu zaznel hlas plný chladu.

"Avada kedavra!" bleskurýchle sa otočil s natiahnutým prútikom. Zelené svetlo len o vlások minulo Temného pána. Zasiahlo krídlo polorozpadnutého anjela.

"Slušný pokus, ale mňa len tak ľahko nedostaneš. Musel by si poznať všetky zákonitosti mágie a tvoje srdce už nie je ani zďaleka také čisté ako v minulosti. Zabíjaš kvôli pomste. Tým sa stávaš jedným z nás," bolestivou kliatbou zasiahol telo mladého muža. Triasol sa, ale držal sa akýchkoľvek iných prejavov bolesti.

"Máš talent. Málokto mi dokázal tak dlho unikať. Môžeš prijať znamenie zla a podrobiť sa mojej vôli. Nechcem zbytočne zabíjať čarodejníkov. Nemysli si, že si prajem, aby nás bol nedostatok. Okrem toho máš aj meno, ktoré mi pripomína mojich služobníkov, z istej časti máš v sebe ich krv," mladé telo Temného pána pomaly pristúpilo k utrápenému mužovi. Stál nad ním a navrhoval mu spoluprácu. Na chvíľu prerušil kúzlo, aby si mohol vypočuť odpoveď. Ľadové oči si nebezpečne premerali utečenca.

"Moja sestra pre teba dôležitá nebola! Ona nemala právo žiť svoj život?" chrapľavo sa nadýchol a zúfalo sa pokúšal opäť vstať. Bol ochotný bojovať až do konca.

"Bola to mukelka. Napriek svojim schopnostiam nedokázala použiť prútik. Je mi to naozaj ľúto, ale taká je pravda. Pridáš sa ku mne alebo budeš ďalej oplakávať svoju drahú sestru? Tvoji bratia to už nerobia. Mohol by som ti pripomenúť, že sa dostali dosť vysoko na priečkach moci. Ja som ju nezabil, nesiahol som na jej život, aj keď si to mnohí ľudia myslia. Alexis už nie je medzi nami, ale určite žije niekto oveľa zaujímavejší a nebezpečnejší. Zrejme si už počul o Kleio," nechcel ten rozhovor zbytočne predlžovať.

"Tá tvoja partnerka alebo ako to mám nazvať mi je ukradnutá! Je rovnako zlá a skazená ako ty!" zúfalo siahol po svojom prútiku.

"Mrzí ma, že si to myslíš, braček," postava zahalená v tmavom plášti pomaly podišla bližšie k nim. Sadla si na náhrobný kameň a pomaly siahla rukami na kapucňu, ktorá zakrývala jej tvár.

"Nebuď k nemu až taký tvrdý. On predsa neviem o mojej premene. Netuší, že sa zo mňa stal iný človek," postava sa sklonila k Temnému pánovi a vyzývavo ho pobozkala na pery. Ten letmý dotyk v ňom prebudil túžbu. Od istého času si nevedel predstaviť, že by sa ho dotkol niekto iný. Keď sa od neho odtiahla zatváril sa dotknuto.

"Ja ťa nepoznám! Neviem kto si. Neopováž sa ma tak nazývať!" hlas mu od zlosti preskakoval do hrozivých výšok.

"Jason, neboj sa ma. To som predsa ja. Tvoja sestra. Tá kvôli, ktorej sa toľko trápiš. Už sa nevolám Alexis a vyzerám trochu inak, ale stále sme rodina. Pridaj sa k nám. Neodporuj mu, lebo jedine môj pán rozhodne o tvojom osude," pomaly si zložila kapucňu. Rozopla si plášť a odhalila aj Slizolinov medailón, ktorý jej visel na krku.

Jason, prosím ťa urob to. Ten medailón ma drží v zajatí. Nemôžem sa proti nemu brániť. Nemôžem ti vôbec pomôcť. Musíš s tým súhlasiť. Chcela ho objať, ale vedela, že Temný pán to nikdy nedovolí.

Nie! Je to ona. Ale čo ak ma chcú len oklamať.

Áno, je to ona..

"Ja nebudem čakať večne, Lestrange," chladne mu pripomenul Temný pán.

Cítim to, ale prečo sa pridala k nemu? Musím zistiť celú pravdu. Nesmiem sa jej obrátiť chrbtom.

Koniec (táto poviedka definitívne končí)