darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná I: VIII. Lekcia lásky a oddanosti
Zazrela prázdnu fľašu od nejakého
neidentifikovateľného nápoja.
Keby aspoň bola sklenená. Ale nie, je to umelá hmota. To nebude stačiť !
Zúfalo vkĺzla pod posteľ. Dúfala, že aspoň tam bude odhodené niečo poriadne ťažké a tvrdé čím by mohla pánu Malfoyovi rozbiť hlavu.
Desivú tmu náhle preťahal pás svetla. Vicky začínala prepadať panike. Schúlila sa do klbka.
„Snáď si sa neurazila, že som ťa nechal samú. Predomnou sa neskryješ ? Vylez pokiaľ nechceš, aby to bolo horšie. Dnes nemám náladu na odpor. Čo tak vyskúšať trochu nehy ? Nemusíme byť k sebe zlí ?“ Lucius postupne nazeral do všetkých tmavých kútov, vrátane skrine, ktoré sa podozrivo zachvela.
„Avada kedavra,“ mŕtva myš dopadla k jeho nohám. Znechutene ju odkopol.
„Ani ja nie som nadšený týmto stretnutím, ale Temnému pánovi sa nedá odporovať. Je to taká malá smrťožrútska tradícia. Moja snúbenica tiež bude takýmto spôsobom otestovaná. Ak mám byť úprimný, radšej by som ju prenechal niektorému z nich. Narcissa je naozaj krásna a vznešená, ale ja sa ešte nechcem ženiť. Mám právo si len tak užívať.“ V očiach sa mu pohrávali šibalské ohníčky.
„Kde si sa schovala ?“ obozretne pristúpil k posteli. Prútikom mieril pred seba, keby náhodou mala v pláne niečo nekalé.
Vicky potlačila bolestný povzdych. Srdce jej nenormálne poskakovalo. Prežívala tie najstrašnejšie okamihy vo svojom živote. Priala si byť v kuchyni a umývať riad. Aj nosenie ťažkého podnosu by jej teraz prišlo vhod.
Posteľ sa rýchlo zdvihla. Lucius vrhol pobavený pohľad na trasúcu sa Vicky. Cez privreté oči sa jej drali slzy. Bolo mu jasné, že ako vždy bude musieť urobiť prvý krok. Ešte mal stále mierne napuchnuté líce, od úderu, ktorý mu uštedril otec. Nemal chuť na zbytočné násilie. Chcel len trochu ľudského tepla, niečo čo by ho prinútilo začať sa správať ako človek. Zasypal ju vášnivými bozkami… Vicky sa zhnusene zaksichtila. Mala chuť Bartyho poriadne vyobšívať. Určite vedel čo s ňou budú robiť. Ak je to taká stará tradícia musel ju predsa poznať. Zúrivo sa od neho odťahovala. Nepáčilo sa jej to. Cítila ako jej bolestne zovrel ruky. Zrejme mal už dosť zbytočných vytáčok.
Vicky pozrela ťažký špinavý záves, ktorý „zdobil“ okná. Sústredene hľadela na tmavú látku a dúfala, že ešte stále má nejakú magickú moc. Lucius jej medzitým rozopol šaty, pričom sa mu podarilo jeden rukáv odtrhnúť. Zrejme nebol zvyknutý dlho robiť drahoty. Prekvapilo ho, že sa zrazu prestala brániť.
„Dám ti lekciu, na ktorú v živote nezabudneš.“ vyštekla pohŕdavo. Lucius netušil o čom ho hovorí. Niečo ťažké mu však dopadlo na hlavu a pevne sa okolo neho omotalo. Závesy na okne už nikto nepral viac než rok.
Boli priam nechutne špinavé. Lucius sa snažil zbaviť dusivej masy… Jediným výsledkom jeho snaženia bola strata rovnováhy. Tkanina sa okolo neho omotala ešte prudšie. Tak to dievčatko predsa len nie je až také bezbranné. O malú chvíľu bol zviazaný ako snop. Ledva sa vládal nadýchnuť. Nemohol pohnúť rukami ani nohami. Vicky sa potichu zachichotala. Musela si zakryť ústa, aby ju nezačul. Rozhodne to stálo za tú námahu. Malfoy sa zúfalo snažil vyslobodiť zo zovretia zatuchnutej látky.
„Zadusím sa,“ zaúpel nešťastne. Vicky si všimla ako smiešne pôsobí, keď je bezradný. Pre istotu mu vybrala z meravej ruky prútik.
„Ak budeš rozumný, nič ti nehrozí. Pekne ťa dopravím do postieľky, aby si nepovedal, že si nemal možnosť vyskúšať tunajšiu pohostinnosť.“
„To oľutuješ. Malfoyovcov nebude ponižovať kadejaká háveď.“
Barty zacítil čiusi ruku na čele. „Vicky ?“ netrpezlivo sa pomrvil na posteli. Keď otvoril oči, odstúpila od neho. Lucius sa neodvážil prezradiť Temnému pánovi, že skončil poviazaný na posteli. Radšej naliehal, aby Bartyho a Vicky nechali čo odísť domov…Voldemort mu nakoniec vyhovel.
„Nechoď preč,“ potreboval byť s ňou a všetko jej vysvetliť. Bál sa, že Lucius jej nejak ublížil.
„Sklamal si ma. Myslela som, že máš v sebe aspoň kúsok citu. Už s tebou nechcem mať nič spoločné. Tvoju Vicky už nikdy neuvidíš. Temný pán mi prezradil, že teraz som niečo také ako animágus. Keď chcem môžem sa bez problémov vrátiť do svojej pravej podoby. Budem tvoja slúžka ako predtým,“ vyprskla nahnevane.
„NIE, TO TI NEDOVOLÍM. MILUJEM ŤA,“ zúfalo ju objal.
„Mýliš sa. Keď som bola domáci škriatok pohŕdal si mnou. Ani raz si mi nepoďakoval. Okrem toho zradil si všetkých, ale nemusíš mať obavy. Budem ťa chrániť. Tvoj otec sa nedozvie do akej spoločnosti si zapadol.“
Vymanila sa z jeho náručia a vybehla z izby. Po pár minútach sa zmenila na obyčajného domáceho škriatka. Malá Winky sa vrátila späť do svojej komôrky. Zamotala sa do prikrývok. Vedela, že na Bartyho len tak ľahko nezabudne. Takisto jej bolo jasné, že bude zúriť. Jedným si však bola istá, pokúsi sa mu pomôcť, pokiaľ to bude možné.