2. kapitola Nečakaná správa

Od 11 vyročia rodičov ubehli takmer 3mesiace.Dnes som úspešne ukončila 5 ročnika a idem si po vysvedčenie....

"Tak a konečne mam 2 mesiace pokoj" poviem si sama pre seba v posteli.Je 7:30.Skolu mam odtialto asi 5 min. takže sa ani neponahľám.Ešte sa prevalujem v posteli,ked´ v tom do izby vtrhne mama.

"Dobre ranko" "Ako sisa vyspala?"

"Dobre"odpoviem jej.

"To je fajn" "Počuj musím už ísť,ponahľam sa do roboty." "Tu maš peniaze a o 8 doma"

Potom sa už len so mnou rozlúči a odide.Ja už nemam chuť ležat a tak vstanem.Urobim ranu hygienu,najem sa oblečiem a vyražám do školy.Stihnem ju len tak-tak.V triede sa chviľu rozpravám s Domču, ked v tom zazvonína hodinu.

Do triedy vojde triedna s vysvedčeniami.Najprv ma kratky prejav(aby sme si davali pozor cez prazky,ako rýchlo ubehol školsky rok a tak)...

Konečne príšli na rad vysvedčenia.Ked som počula priezvisko McFleinova,postavila som sa a prišla k stolu.Učka mi podala vysvedčko a ja s happy naladu som zistila že som mala same jednotky.J Neskor sa už konečne poberame zo školy.

"Tak pôjdeme to oslavit?"spytam sa s skvelou naladou Domči.

"Suhlas"Navrhujem ist do Pizzerky"odpovie.J Aj ona mala skvelu naladuJ Z predmetu čo jej vychadzala 3 si nakoniec opravila na 2.

V pizzerii sme si dali našu obľubenu – Salami(obsahuje kukuricu,šampioni,salam a uharky).Ked sme ju ziedli dali sme si ešte veľky pohár zmrzliny.Ked sme aj to dojedli boli sme doslova prejedene.JZvišok dňa sa už túlame po meste.O 8 sa s Domču rozlučim a idem domov.

Doma ma čakaju rodičia s napätou naladou.

"Ahojte"privítam ich v happy nalade

"Ahoj"No ukaž teda vysvedčenie."Koľko 5 si podostavala?"zavtipkuje otec a pozre na vysvedčko.Obaja sa raduju a zagratulúju mi.:)

"Tak a teraz prichadzame na rad my"prehovori po kratke chvili oco.Ja naňho prekvapene pozrem že čo sa deje ale len sa usmeju a povedia.

"Takže ty si chcela isť tej svojej kamoške Lily." "Rozpravali sme sa o tom spolu a dovolime ti na celé 2 mesiace tam isť ak chces" Nachvilu sa odmlčia a čakajú ako zareagujem.Po pravde som bola moc prekvapena a až po hodnej chvili zo mňa vyšlo

"Jaaa,mami oci dakujem vam"a obymem ich.

"Mala by si sa dnes pobaliť lebo zajtra poobede ťa ide otec zaviest k Evansovcom"dopovedala ešte mama.

"Jasné" už sa poberam zbaliť ked ešte mama zakriči "Domča ide stebu"

Tak a toto bola posledna sprava nato aby som bolana 100% štastna.Zvišok večera som sa balila a asi o 11 som zaspala s dobrou naladou...