ČK. 5. kap. Krádež bledomodrého zošita

beta-reader: Tonksová

"Môj chrbát! Už zas to veľmi bolí," ten prudký pohyb zrejme spôsobil nepríjemnosti v citlivej oblasti. Sally musela dávať veľký pozor, aby si priveľmi nenamáhala určité stavce. Počas útoku na nemocnicu došlo k poraneniu, ktoré ešte nebolo úplne vyliečené.

Daphne od strachu úplne stuhla. Nedokázala sa vôbec pohnúť. Srdce jej prudko tĺklo. Cítila nepríjemný tlak v oblasti hrudníka. Na niečom určite sedela, ale mozog to nestihol spracovať. Nebola pripravená prežívať ďalšiu stresovú situáciu. Podvedome siahla na fľaštičku s elixírom.

"Nehýbte sa, zrejme to bude len nejaká porucha," pri uchu jej zaznel upokojujúci hlas. Cítila, ako Krakow vytiahol prútik. Pomaly si začínala uvedomovať, že ešte stále sedí v jeho náručí. Napriek všetkému nemohla vstať. Nedokázala prinútiť svoje končatiny, aby sa dali do pohybu.Očakával, že okamžite vstane a bude sa mu ospravedlňovať. Mlčanie nepovažoval za dobré znamenie.

Do kupé začal prúdiť červený pás svetla. Rozširoval sa, akoby nejaká neviditeľná ruka písala žiariace slová. Vo vzduchu sa vznášal odkaz vzbudzujúci hrôzu. Prídem si po vás. Smrť ma bude sprevádzať.

"Vidíte ten nápis? Niekto sa sem dostal. Určite nás zabijú!" hystericky zajačala Sally.

"Schlaďte svoje emócie, Trelawneyová! Začínate mi pripomínať svojupojašenú tetu. Nedopustím, aby niekto zomrel v tejto miestnosti. Je to len obyčajné zaklínadlo, ktoré zvládne aj malé decko," nebolo ľahké upokojiť rozrušené dievča. Za iných okolností by sa neobťažoval takýmto podrobným vysvetlením. Ten nápis mu nenahnal strach. Mohol to urobiť ktokoľvek. Zastavenie vlaku bolo oveľa vážnejším prečinom. Dúfal, že v tom nemajú prsty Slizolinčania. Už niekoľko ráz ich varoval, aby nevyvolávali výtržnosti. Nepomohli ani nespočetné tresty a ostávanie po škole. Ich agresivita sa napriek všetkému stupňovala.

Pomaly odsunul Daphne na sedadlo. Vôbec neprotestovala ani nijak nedala najavo, že sa práve stalo niečo nezvyčajné. Pôsobila úplne bezradne, akoby sa práve teraz prebudila k životu. Čudoval sa, že okamžite od neho neodskočila. Takúto reakciu považoval za neprirodzenú.

"Quirellová, ste pri vedomí?" pokúsil sa, aby jeho hlas neznel nepriateľsky, ako počas ich predchádzajúceho rozhovoru. Naďalej ho nevnímala, ani keď jej do tváre posvietil prútikom. Jej neprítomný pohľadho ho znervózňoval. Rukou si zaclonila oči, ale neodpovedala mu na otázku.

"Snažíte sa ma ignorovať?" pokračoval v tejto zvláštnej jednostrannej komunikácií. Nikdy si nepripúšťal, že má nejaký vážny problém. Vedel, že ostatní učitelia berú ohľad na odporúčanie riaditeľa, ale on to nepovažoval za dôležité. Nikdy si nevšimol žiadny rozdiel medzi ňou a inými žiakmi.

"Pán profesor, ona zas nevníma svoje okolie. Teraz to neberte do úvahy. Bude v poriadku," rýchlo objasnila Sally.

"Vzhľadom na vaše reči usudzujem, že nie ste až tak vážne zranená. Idem sa pozrieť na chodbu. Zatiaľ sa snažte prebrať vašu spolužiačku," urýchlene vstal a vyšiel von z kupé.

"Daphne, už odišiel. Môžeš mi vysvetliť, prečo zo seba opäť robíš blázna? Nenávidím toho bezcitného chlapa. Mám bolesti a on pokojne odíde. Je predsa za nás zodpovedný," nahnevane zasyčala Sally. Nemohla sa ani poriadne posadiť. Zotrvala v pomerne nepríjemnej polohe.

Daphne vôbec nereagovala na jej slová. Sedela na mieste úplne stuhnutá, akoby ju zasiahlo nejaké kúzlo.

"Ty ma naozaj desíš. Prestaň už konečne žartovať! Zabudla si snáď rozprávať?" vyhŕkla zdesene.

Budeš mlčať! Neprehovoríš ani slovo, ak chceš poznať dôvod týchto útokov! Možno to spôsobil on. Je predsa smrťožrút. Čo ak sa náhodou preriekneš a všetko im vyzradíš? Je možné, že ťa chce zabiť, aby si zachránil kožu?

Neodbytné hlasy neustále provokovali bledé dievča. Daphne si zúfalo zapchávala uši. Chcela sa oslobodiť od tých pocitov.

On mi neublíži. Klamete! Neotravujte ma. Ja to nedovolím. Po zdĺhavom boji s vnútornými hlasmi, konečne začali fungovať aj ostatné zmysli. Spomenula si na to, ako ostala sedieť na svojom profesorovi Obrany proti čiernej mágii, akoby boli odjakživa priateľmi. Zahanbene prešla rukou po sedadle. Pohyb vlaku bol opäť pravidelný, cez otvorené okno dovnútra prúdil čerstvý vzduch.

"Sally, prečo plačeš?" vrhla znepokojený pohľad na svoju kamarátku. Prekvapilo ju, keď si všimla, že pri nej sedí aj Beth. Myslela si, že bude tráviť čas s ostatnými prefektmi. Mali predsa obchádzať študentov a nosiť im každoročné zoznamy na prihlásenie sa do Dumbledorovej armády. Táto tradícia sa na Rokforte veľmi rýchlo rozšírila. Zapojili sa takmer všetky fakulty okrem Slizolinčanov.

"O chvíľu budeme v Rokforte, ale ja nemôžem vstať. Odnesú ma rovno do Nemocničného krídla. Som rada, že si sa už konečne prebrala. Po celý čas sme sa s tebou zhovárali, ale ty si nám vôbec nevenovala pozornosť," Sally márne zatínala zuby.

"Mrzí ma to. Nechcela som vás vystrašiť," vyjachtala zdesene. Nervózne siahla po svojom školskom kufri.

"Nie je to tvoja vina. Slizolinčania zas používali čiernu mágiu. Nemôžeme to dokázať, ale kto iný by vypustil do vzduchu niečo také odporné? To kúzlo malo v sebe omamné účinky, ktoré môžu u niektorých ľudí vyvolať bezvedomie. Odpadla som a niekto sa mi prehraboval v kufri. Zmizli mi odtiaľ dosť osobné predmety. Bude lepšie, keď sa prezlečieš, o chvíľu musíme vystupovať. Profesor Krakow nie je až taký zlý, ako sa na prvý pohľad zdá. Veľmi sa zľakol, keď si všimol, že nereaguješ," rýchlo dodala Beth.

"Dúfam, že nevzali tvoj denník," nemotorne na seba navliekla habit. Spomínala si na ich intímnu rozpravu o skúsenostiach s chlapcami, ktorú v ňom zaznamenali. Daphne samozrejme neuviedla žiadne podstatné informácie. Nemalatakmer žiadne skúsenosti, ale jej priateľky sa rozpísali trochu viac než bolo treba.

"Áno, majú aj môj bledomodrý zošit," smutne skonštatovala Beth.

"To nemyslíš vážne!Trochu som tie informácie o svojom ľúbostnom živote zveličila. Nechcem, aby o tom vedela celá škola," Sally príšerne očervenela a rukami zakryla tvár. Niečo také boli pre ňu absolútne neprijateľné.

"Musíme ten zošit nájsť! Ak sa niekomu dostane do rúk, všetci sa dozvedia o mojich súkromných predstavách," zdesene poznamenala Daphne. Začínala ľutovať, že zverila svoje osobné pocity denníku. Pretože sa nemala k čomu priznať, uviedla svoj vlastný opis všetkého, čo by chcela v budúcnosti určite vyskúšať.

"Mrzí ma, že ruším vašu vážnu debatu, ale pokiaľ ste si to nevšimli, vlak už zastal," profesor Krakow použil prútik na vykúzlenie prenosných nosidiel.

Štyri fakultné stoly sa ako každý rok prehýbali pod hordou rôznych dobrôt. Striebristý duchovia prechádzali cez steny, Zloduch bol ako vždy vynechaný z hostiny. Krvavý barón ani tento rok nepovolil, aby sa zúčastnil na hostine. Za tento čin mu boli všetci študentiúprimne vďační. Mrzutý poltergaist vždy dokázal spôsobiť nejakú nepríjemnú nehodu. Nezbavil sa nepríjemného zvyku hádzať do nich rôzne predmety.

Miesta pri učiteľskom stole ešte neboli plne obsadené. Riaditeľ sa takisto nenachádzal na svojom zvyčajnom poste. Všade vládol zmätok kvôli dramatickému príchodu do školy. Niektorých študentov neminulo dôkladné vypočúvanie. Prefekti mali dozor a dávali pozor, aby vo veľkej sieni vládol pokoj a poriadok. Prechádzali sa okolo stolov a dávali pozor hlavne na Slizolinčanov prichádzajúcich z výsluchu v riaditeľni. Na kolená jej dopadol lístok. Daphne si myslela, že bol určený pre niekoho iného, ale keď zbadala na vrchu svoje meno, od ľaku takmer prevrátila taniere plné sladkého pečiva.

Ahoj, Daphne!

Mám niečo, čo patrí tvojej priateľke. Ak chceš späť tieto súkromné zápisky, musíš dnes o dvanástej prísť do soviarne. Ak ťa chytí Filch alebo budeš mať iný závažný problém, ráno všetci budú rozoberať vaše súkromné spovede. Tvoje priateľky si zo sebou za žiadnu cenu neber.

Verím, že sa čoskoro uvidíme.

"Hostina konečne začne. Riaditeľ už ide," Beth si sadla k Daphne. Bola rada, že už viac nemusí upokojovať vystrašených prvákov. Rozrušené jedenásťročné deti sa stále nedokázali spamätať z vyhrážok, ktoré niekto adresoval všetkým študentom.

"Pozri sa na toto," nenápadne vsunula lístok do jej ruky. Dúfala, že si to nikto nevšimne. Riaditeľ práve vstúpil do miestnosti spolu s profesorom Slughornom a ďalšími oneskorencami. Zaraďovanie do fakúlt prebehlo bez väčších problémov. Noví študenti veľmi ochotne zaujali svoje miesta.

"Predtým než začne zvyčajná hostina, som nútený vás upozorniť na dôležité veci týkajúce sa štúdia na tejto škole. Neželám si, aby sa opakovali podobné experimenty s čiernou mágiou. Niektorí z vás možno nevedia pochopiť ničivú silu týchto zaklínadiel. Nie sú stvorené pre zábavu a už vôbec nie na vyvolávanie chaosu," zvučný hlas toho muža okamžite upútal pozornosť všetkých študentov. Ulrich Denmark nepatril k ľuďom, ktorí sa veľmi ľahko vzdávajú. Napriek krehkej postave si vedel vynútiť rešpekt. Nemusel vôbec kričať. Ľuďom stačilo zahľadieť sa do prenikavých hnedých očí, postavených blízko seba. Dlhšie, večne strapaté vlasy pôsobili dojmom neupravenosti.

"Dodržiavanie školského poriadku možno mnohí z vás podceňujú. Tentoraz však nehodlám diskutovať o určitých nariadeniach. Pokiaľ sa útoky budú aj naďalej opakovať, budem nútený prijať oveľa závažnejšie opatrenia. Som presvedčení, že všetci pouvažujete o tom, aké postihy by čakali človeka, ktorý zbytočne vyvoláva paniku medzi svojimi rovesníkmi..."počas vášnivého prejavu neustále pohľadom putoval po tvárach študentov.

"Daphne, to musíme nahlásiť. Určite ti to napísal jeden z tých útočníkov," nervózne zašepkala Beth. Musela predstierať, že počúva riaditeľovu pomerne nudnú debatu o porušovaní školských pravidiel.

"Nemyslím si, že tým útočníkom záleží na našich osobných poznámkach. Niekto zo študentov možno len využil situáciu a potiahol ti denník. Nemôžeme riskovať odhalenie našich tajomstiev. Chceš, aby o tom klebetili všetci spolužiaci?" nepovažovala za vhodné všetko okamžite prezradiť vedeniu školy.

"Nie, ale čo ak sa ti niečo stane? Pokiaľ to nechceš nahlásiť, pôjdem s tebou. Samú ťa tam určite nepustím," rozhodne vyhlásila Beth.

Nebolo bezpečné v noci sa túlať po škole. Vzťahy medzi Slizolinčanmi a ostatnými fakultami boli značne vyostrené. Napriek rôznym trestom a niekoľkým vylúčeniam často dochádzalo k súbojom, ktoré nikdy nemali len jedného vinníka. Keď dal riaditeľ pokyn na začatie hostiny, všetci začali dychtivo jesť. Po stoloch kolovali zoznamy na zápis do DA.

"Sally tento rok asi nebude chodiť na tieto špeciálne hodiny. Bude to zázrak, keď zajtra vôbec príde na vyučovanie," Beth rýchlo prebehla zoznam skupín. Prefekti mali na starosti organizáciu hodín.

"Tak to je vážne skvelé. Nebudem mať nikoho do dvojice," podráždene poznamenala Daphne. Najradšej by tam tiež nešla, ale pre ňu boli tie hodiny životne dôležité. Potrebovala precvičovať mágiu. Okrem toho ich čakali veľmi dôležité skúšky. V piatom ročníku sa všetci sústredili na čo najlepšie zvládnutie vynikajúcej čarodejníckej úrovne.

"Ja by som rada bola s tebou, ale pridelili ma do inej skupiny. Dali mi na starosť prvákov," zbežne prebehla zoznam svojich zverencov. Ako vždy na ňom nenašla ani jedno meno, ktoré prináležalo študentom zo Slizolinu.

"Vedeli ste o tom, že Slughorn odchádza? Už má zrejme dosť riešenia tých drastických sporov. Ostáva tu len tento mesiac. Nový profesor mal vraj nejaké zdravotné problémy, preto ho zatiaľ musí zastúpiť,"Michael Fish ako sa práve naťahoval za čerstvým kuracím stehienkom. Vždy všetko vedel vďaka tomu, že jeho otec je členom správnej rady školy.

"Nevieš náhodou, kto ho nahradí?" Beth sa naklonila bližšie k nemu.

"Nie, otec mi to nechcel prezradiť," smutne skonštatoval Michael.

"Dúfam, že to nebude taký istý typ ako Snape!" do rozhovoru sa zapojila nízka tmavovláska, ktorá si práve nakladala na tanier ďalšiu porciu svojej obľúbenej omáčky.

"Nestraš! Snáď to nebude také zlé. Horšie by bolo, keby nám nanútili druhého Krakowa," podráždene odvetil Michael. Bolo všeobecne známe, že s ním takisto nevychádza práve najlepšie.

"Touto poznámkou ste si práve vyslúžili pár hodín po škole, pán Fish," blízko ucha mu zaznel nahnevaný šepot. Krakow rozhodne vedel prísť v tej správnej chvíli.

"Pán profesor, ja som predsa nič hrozné nepovedal. Zle ste si to vysvetlili," znechutene zamrmlal Michael.

"Počas vášho zajtrajšieho trestu určite zabudnete na podobné hlúposti," bez váhania sa ponáhľal na svoje miesto pri učiteľskom stole.

"Videli ste to? Opäť ma prišiel provokovať!" vrhal zamračené pohľady na mladého profesora.

Našťastie mňa si vôbec nevšimol. Ešte stále sa hanbím kvôli tomu, že som na ňom len tak sedela, ale to nebola moja vina. Len dúfam, že Sally neotvorí ústa.

Nemohla sa zbaviť strachu. Čo od nej bude žiadať pisateľ toho listu? Prečo vlastne chce vrátiť denník, keď by ho mohol pokojne použiť proti nim.