3. kapitola Rozlúčenie

Vstáávaj Mimka" "Je 12hodin"budi ma mama.

"Cože?"Už toľko?"zhrozim sa

"Ano" "Ja musim ešte skočiť do práce" "O piatej sme s otcom doma"

"Fajn a kedy ma zavezete k Lily?" spýtam sa ešte ospalo.

"O šiestej" "A aby som nezabudla volala Dominika,vraj niečo súrne a príde o hodinku"dopovedalal a odišla . Ja som pomaly vstala z postele,obliekla sa a naraňajkovala.

Asi o pol hodinku začal zvoniť zvonček.šla som otvoriť

"Ahoj Domi"pozdravim ju a otvorím branku aby môhla vojsť dnu.

"Ahoj."odpovie so smutnou naladouNejak si to ani moc nevšimam.Vošli sme do mojej izby a tam som spustila.

"Tak čo si mala také dôležite?" Chvilu bolo ticho a z ničoho nič sa rozplakala.

"Moja čotije?"šokovane nanu pozrem.Nachvíľu sa upokojila a spustila.

"Jaaa,jaa nemožem isť s tebou k Lily lebo sa sťahujeme"ani nestihla dopovedat už znova padali slzy.No tentokrat aj mne.Nemala som slov a na jedine čo som sa zmôhla bolo "Kedy a kam?"

"O 4hodiny do Londyna kvoli fotrovmu jobu"povie skleslo.

"Aha" "Počuj mali by sme teda ešte využit posledné hodiny a pojdeme niekam do mesta"čo ty nato?" spytam sa jej povzbudilo.

"Tak fajn"usmeje sa.Zvišok celeho toho času sme chvilu stravili v meste a potom pred PC kde bola zrovna aj Lily a ked sa to dozvedela bolo jej to luto,tak aspoň sa môhli takto rozlúčiť...

Hodiny tak rýchle ubehli že tu bol čas na rozlučku.Najprv som sa rozlúčila s Domčinymi rodičmi a potom s nu.Trvalo to približne 10 minút.Sľubili sme si že sa navštivime,budeme si pisať...Na rozlúčku som jej dala naramok kamaratstva aby na mňa nezabudlaJPotom som už posledný krat videla ako mi zamavala...

"Moja mali by sme už isť."povie mama

"Ano už idem."odpoviem zoberem batožinu a nasadnem do auta.Celu cestu som prespala a zobudila som sa na otcove "Už sme tu" "Ktore čislo to je?"

"Dom 4"poviem.Chvilu sme ho hľadali a potom našli.

"Tak načo čakas?"Chod zavonit ,či sú doma"povie mama .A tak som šla...