Do nosa jej stúpala lahodná vôňa jedla. Trpezlivo pomiešala polievku a pridala do nej pár kúskov mrkvy. Vo vrecku mala schovaný ďalší list. Barty jej ich napísal najmenej desať. Pre istotu ani jeden z nich neotvorila. Obávala sa, že by to v nej mohlo vyvolať výčitky svedomia...
Pod očami mala poriadne veľké kruhy. Celú noc nespala. Barty stále chodil po dome a robil poriadny hluk. Nemohla si oddýchnuť, keď vedela, že je tak blízko. Jemný papier láskavo zašuchotal a jemne ju pošteklil. Vrhla skúmavý pohľad do ďalšieho hrnca, v ktorom bublal guláš, určený pre Dobbyho. Tešila sa, že sa spolu budú môcť pozhovárať. Každý týždeň mal dovolené navštíviť ju, ale až potom keď si splnil všetky povinnosti.
Barty sa doma ani poriadne neohrial. Už dosť ho nevidela večerať s rodičmi. Pán Crouch ako vždy nezaregistroval jeho neprítomnosť. Snažil sa stráviť čo najviac času so svojou manželkou, ktorá ho čoraz viac potrebovala. Winky niekoľkokrát upratovala izbu mladého pána. Vždy tŕpla, že sa tam objaví… Od toho dňa keď sa vrátila do svojej pravej podoby spolu neprehovorili ani slovo. Začula slabé puknutie.
„Ahoj, zlatíčko. Dobby je opäť tu,“ zahlásil veselo. Jeho kamarátka ho objala s oveľa väčším nadšením než zvyčajne. Takmer ho pritom rozpučila. Dobby si ju skúmavo premeral. Poriadne ho zabolel chrbát. Utierka na riad sa mu mierne posunula a odhalila stopy po úderoch biča.
„Ach, prepáč. Nevedela som, že ťa ten fagan opäť zmlátil,“ jemne mu prešla rukou po zranenom chrbte.
„To nič. Už som si zvykol,“ zahováral Dobby. U Malfoyovcov rozhodne nemal na ružiach ustlaté. Mladý pán ho s radosťou ponižoval a trápil. Tešilo ho, že Winky si našla takú dobrú rodinu.
„Ak chceš prinesiem ti nejakú dobrú masť. Uvidíš, že sa ti uľaví.“
„Ty si moje srdiečko,“ vďačne zašepkal Dobby.
Winky sa vrátila s miskou plnou mazľavej hmoty. „Trochu sa predkloň,“ požiadala ho.
Jemne mu rozotrela masť na chrbte. Postupovala opatrne a dávala si pozor, aby mu nespôsobila zbytočné trápenie. Chladivá magická zmes nežne putovala po jeho tele a holila rany.
„Výborne. Ešte vyššie, áno tam…pokračuj,“ prosíkal Dobby. Netušil, že Winky je taká dobrá v tejto oblasti.
Barty začul zvláštne zvuky vychádzajúce z kuchyne. Prudko vtrhol do miestnosti. Dobby kľačal na stoličke s odhaleným chrbtom a Winky sa ho dotýkala…To úplne stačilo, aby mu stúpol adrenalín. Dobby si rýchlo ponaprával utierku. Nechápavo hľadel na Bartyho. Domáci páni sa väčšinou o nich nestarali. V chlapcových očiach však postrehol niečo ako žiarlivosť.
„Čo to robíte ?“ vyprskol rozrušene. Mal sto chutí Dobbyho prekliať a určite by to urobil, keby sa Winky nepostavila pred neho.
„Pán Barty, pochopte…“ vyjachtala zmätene.
„NECHCEM NIČ POČUŤ. Nemyslite si, že vám dovolím vystrájať neprístojnosti v mojej kuchyni,“ sadol si k stolu a uprene ich pozoroval. Dobby sa nezdržal príliš dlho. Rýchlo dojedol guláš a pobral sa späť do zámku Malfoyovcov…
„Dnes večer ťa čaká trest. Nemysli si, že ti budem tolerovať takéto výstrelky.“