NTIV.22 kapitola Vojna dvoch autorít

"Myslím, že prišiel čas, aby si sa prestala skrývať," spoza dverí zaznel hlas Temného pána. Okamžite opustil hadiu myseľ. Pocítil náhlu potrebu pozhovárať sa so svojou manželkou. Už nechcel len nečinne prijímať pozornosť vo zvieracej forme.

"Vypadni! Môžeš ma sprevádzať do nemocnice, ale to je všetko, čo od teba potrebujem," neľútostne vyhlásila Helen. Stále mala pred očami svojho manžela v náručí tej démonickej bytosti. Nemohla zabudnúť na víťazoslávny výraz svojej nepriateľky. Považovala za vrchol drzosti, že to vôbec neberie do úvahy a požaduje od nej, aby sa k nemu správala ako k manželovi.

"Prečo si taká tvrdohlavá? Nemohli by sme konečne prestať s detinskými hrami a začať sa správať ako dospelí?" vyzval ju chladne. Nerozhodne postával pred dverami. Moja rozkošná, Helen. Ty vždy musíš všetko komplikovať. Rozbitie kúzlom by na teba zrejme neurobilo dobrý dojem.

Horúčkovito zvažoval svoje možnosti. Na údajný zážitok s Nigror si vôbec nespomínal. Hrozne kvôli tomu zúril. Mrzelo ho, že kvôli nej strácala kontakt so svojou rodinou. Okrem tejto záležitosti ho trápil aj riskantný odchod detí. Poriadne si podal niekoľkých smrťožrútov. Nedovolil im opustiť bezpečie ich nového domova. Nechcel, aby zbytočne riskovali.

"Pokojne choď za ňou, ja ťa tu predsa nedržím. Nemusíš za mnou doliezať len preto, že potrebuješ, aby niekto zohrial tvoju posteľ," uštipačne odvetila Helen. Až doteraz mala celkom dobrú náladu a chcela sa zaoberať starostlivosťou o chlapcov. Príchod Temného pána v nej vyvolal obavy a zhnusenie.

"Budeš musieť otvoriť tie dvere. Práve som do domu prijal delegáciu z ministerstva. Všetky zvyšné izby sú obsadené a v našej spálni sa stále nedá bývať. Nebudem sa predsa deliť o svoje osobné priestory so smrťožrútmi," začínal byť poriadne rozčúlený. Vytiahol svoj prútik a neprítomne poklopkával po dverách.

Podrobne skúmal nedostupné dvere. Nedokázal sa ich ani dotknúť bez toho, aby nepocítil bolesť.

"Nebolo by to po prvý raz. Určite si už zvykli na tvoje nočné návštevy," pohŕdavo zavrčala pomerne mladá žena.

"Je tvojou povinnosťou stáť pri mne za každých okolností. Nezabúdaj, že máme spoločný cieľ. Nemôžeš sa ma vzdať. Bol by to koniec tohto mesta. Smrtihlav by okamžite využil tvoje pocity vo svoj prospech. Okrem toho ja si to tak neprajem. Nechcem rozbíjať rodinu kvôli nejakej dávno mŕtvej ženskej," prstom prešiel po drevenom povrchu. Zacítil silnú mágiu, ktorá bez milosti udrela. Tentoraz zrejme podcenil situáciu. Helen bola dobre pripravená na akýkoľvek útok. Hodiny mágie jej očividne prospievali.

"Odkedy tebe záleží na tom, čo sa stane s obyvateľmi Londýna?" nenútene pokračovala v nepríjemnom rozhovore, ktorý mohol čoskoro prerásť v hádku.

"Nezabúdaj, že už nie som taký ako predtým. Musím znášať ťarchu Potterovej duše. Teraz už nie som úplne bezcitný. Okrem toho nechcem žiť v prázdnom svete plnom démonov. Oni nesmú vládnuť. To by mi naozaj nespôsobilo radosť," veľmi ťažko si zvykal na prežívanie bežných pocitov. Niekedy ľutoval, že posledný boj nedopadol inak. Statočne bojoval s novým prívalom rôznych duševných stavov. Najviac zo všetkého sa hanbil, kvôli tomu, že začal pociťovať lásku. S tým sa nikdy nedokázal stotožniť.

Dvere hlasno zaškrípali. Kúzlo pomaly ustupovalo do úzadia. Bledá ruka urýchlila otváranie. Považoval to za dobré znamenie, že sa rozhodla povoliť mu vstup do izby. Inštinktívne objal svoju manželku.

"Nechaj ma," zašepkala tlmene. Po bledých lícach stiekli slzy. Už veľmi dlho nepociťovala potrebu dostať zo seba vnútorné napätie.

"Nikto sa nesmie stavať medzi nás," trpezlivo sa prihováral svojej manželke.

"Si zradca. Prečo mi stále ubližuješ?" uvoľnila všetky svoje pocity. Zúfalo sa chcela vyslobodiť zo zákernej pasce. Keď ju držal takýmto spôsobom nedobrovoľne podliehala citom, ktoré napriek všetkému boli stále živé. Pociťovala bytostné spojenie medzi nimi. Nič nemohlo prekonať toto silné puto ani smrť, ani iná žena. Nikto nemal takú moc, aby zabránil tomu čarovnému spojeniu.

"Myslel som si, že tento svet poznám veľmi dobre, ale tuším som sa zmýlil. Ľudské city ma tlačia k múru," rukou pomaly hladil rozochvené telo. Naliehavo pobozkal jej pery.

"Voldemort, deti sú tu," chladne mu pripomenula Helen. Neobratne sa od neho odsunula.

Začínal si uvedomovať, že v miestnosti sa nachádzajú aj iné osoby. Obaja chlapci fascinovane sledovali staršieho muža. Malý David dokonca prestal účelovo používať hrkálku.

Dereq si začal cmúľať prst a spokojne hľadel na dvoch dospelých ľudí, ktorí podľa všetkého vykonávali pomerne zaujímavú činnosť. Po tvári mu stekali sliny. David sa prisunul bližšie k Voldemortovi. Spokojne k nemu natiahol ruky a uvelebil sa na jeho kolenách. Takisto chcel trochu pozornosti.

Otec,

Už niekoľko týždňov plníme našu úlohu. Dávny národ, ktorí sme navštívil má veľký strach z Temného pána. Žiadam ťa, aby si mu zatiaľ neprezradil, že si od nás dostal list. Viem, že matka by sa veľmi trápila, keby o nás nič nevedela. Musíš ju upokojiť a ubezpečiť, že sme všetci v poriadku.

Kontaktujeme sa cez klubové mince.

T. E. S.

Severus Snape rýchlo odzátkoval popred pripravený elixír. Pomaly ponatieral tie najbolestivejšie miesta. Pomocou prútika dôkladne ošetril hlboké škrabance na chrbte. Musel sa poriadne ponaťahovať, aby tam dosiahol. Do zápisníka si poznačil ďalší záznam z pozorovania.

Zvieracie inštinkty sa prehlbujú. Absolútne sa neovláda pri... Namočil brko do kalamára a posledné slovo poriadne preškrtol. Takéto veci predsa neboli predmetom jeho výskumu. Chcel len pomôcť matke svojho syna. Nič iné to neznamenalo.

Už vyskúšal najmenej 5 neutralizačných elixírov, ale stále sa nedostavil žiadny povzbudivý výsledok. Príznaky sa čoraz viac zhoršovali. Ledva si našiel chvíľku, aby sa mohol poriadne vyspať.

Možno by mi Temný pán mohol dať nejakú úlohu. Nechápem prečo práve ja musím strážiť Lee? Pri nej sa vôbec nedokážem vyliečiť. Hrozne ma vyčerpáva tá potvorská ženská. Nech ma radšej nasadí do bojov proti Smrtihlavovi. To bude oveľa efektívnejšie.

Pripadalo mu ponižujúce skrývať sa v kúpeľni, ale bolo to jediné miesto, kam ešte Lee za ním nevliezla. Nemal vôbec čas prečítať si svoje obľúbené knihy ani okrikovať mladších smrťožrútov. Neustále ho prenasledovala ako divoká a nespútaná šelma. Žiadny protest nebol vzatý do úvahy. Preto sa radšej uchýlil do tej malej miestnosti a pokúšal sa nájsť nejaký elixír, ktorý by znížil takúto aktivitu a vrátil jej zdravý rozum. Nemal nič proti občasnému pobaveniu, ale niekedy sa chcel dostať aj k menej rizikovým činnostiam. Rozhodne netúžil po ďalších deťoch.

Zamyslene pridával do kotlíka rôzne zmesi bylín. Práve sa chystal odlúpnuť listy z pomerne jedovatej rastliny, ktorú mal vo svojich prísadách zastrčenú v polici so smrteľnými jedmi. Na poslednú chvíľu odtiahol ruku.

Premýšľaj, Severus nemôžeš tam predsa strčiť takú jedovatú rastlinu. Ona predsa vôbec nie je zlá, len jej preskočilo. To nie je dôvod na vraždu.

Radšej si vybral menej agresívnejšiu bylinu a poriadne ju rozdrvil tĺčikom. Mala jedovaté okvetné lístky, ale tie radšej starostlivo odstránil. Ostatné časti sa bežne používala do upokojujúcich odvarov. Zručne nakrájal prísady a pomaly pridával podľa svojho úsudku. Elixír spokojne bublal.

Dúfam, že smrťožrúti zas nezlikvidovali všetkých potkanov. Potrebujem aspoň jedného, aby som otestoval elixír. Prípadne požiadam Crabba alebo Goyla. Ich návrat z väzenia aspoň nemusíme považovať za také veľké nešťastie.

Poriadne zamiešal novovzniknutú zmes. Farba elixíru sa konečne ustálila a vôňa začínala byť oveľa znesiteľnejšia.

"Severus," niekto potichu vyslovil jeho meno. Na zem dopadli nejaké sklenené nádobky. Zvuk rozbíjajúceho sa skla ho okamžite odpútal od práce. Podráždene vytiahol prútik a rýchlim krokom zamieril do spálne. Zazrel bytosť podobnú zvieraťu. Neľútostne sebou hádzala, narážala do stien a zúrivo škriabala všetko, čoho sa dotkla. Vyzerala ako chýbajúci medzičlánok medzi človekom a zvieraťom. Vlasy jej enormne podrástli, zakrývali dokonca aj dôležité časti tela. Jej oblečenie bolo úplne roztrhané. Mal pred sebou divokú šelmu, ktorá dokonca oplývala magickou mocou. Lee dokázala pohybovať predmetmi a teraz priam sršala magickou aktivitou.

"Už mám dosť tvojich náhlych premien. Ak neprestaneš vystrájať postarám sa, aby si zvyšok dňa prespala!" zatváril sa kyslo. Prútik mal stále pripravený pre prípad, že sa bude musieť brániť.

"Lee, prestaň!" zacítil zápach prihoreného elixíru. Počas celej jeho kariéry sa to stalo len raz. Nechcel pokaziť sľubne sa vyvíjajúci protijed. Pozabudol na možné nebezpečenstvo a na chvíľu sa jej obrátil chrbtom. Mal obavy z možného výbuchu elixíru, len kvôli tomu na okamih zaváhal. Pocítil prudké trhnutie. Dopadol na zem a pokúšal sa dostať z dosahu ostrých pazúrov. Neočakával, že ho tak rýchlo pritlačí k zemi.

"Pomôž mi, vôbec to neviem ovládnuť. Mám strach," s námahou vyslovila to, čo ju tak veľmi trápilo.

"Musím dať pozor na tú protilátku, ak ma pustíš, možno naozaj dokážem pre teba niečo urobiť," chcel, aby stisk pazúrov povolil. Okrem toho sa cítil trápne kvôli tomu, že ho na zem zhodila žena.

"Nenechávaj ma osamote. Sľubujem, že si budem udržiavať odstup, ale ty ma nesmieš opustiť. Nemala som použiť ten elixír. Už vôbec neviem, čo sa to so mnou robí," pomaly vstala a rýchlo vkĺzla do kresla. Rukami si zakryla tvár.

"Mala by si okamžite odísť. Nedokážem sa príliš dlho ovládať. Potrebujem, aby mi priniesli čerstvú krv," mladý muž nespokojne oprel hlavu o mreže. Utiekol spolu so synom a podarilo sa mu ho dostať do bezpečia. Celý čas sa musel horúčkovito premáhať, aby nikoho nepohrýzol. Túžby prináležiace nemŕtvym naňho čoraz väčšmi doliehali. Zúrivo sebou zmietal.

"Vôbec si sa nezmenil, Neville. Si to stále ty. Ten istý muž, ktorého som si vzala," láskyplne ho pohladila po tvári. Vnímal silu toho jedinečného dotyku. Blízkosť manželky ho upokojovala, ale zároveň v ňom prebúdzala bolestnú túžbu po slobode. Chcel, aby jeho tvár stratila ten tvrdý výraz. Považoval za hroznú nespravodlivosť, že musí byť jedným z nemŕtvych.

"Nie, drahá. Nesmieš mi dôverovať. Budeme sa musieť navždy rozísť, som nebezpečný pre teba a rovnako aj pre našich synov. Nedokážem sa ovládať. Už nemôžem byť ani aurorom," nechcel byť uväznený, ale vypustiť ho von vzhľadom na jeho terajšie potreby bolo až príliš riskantné. Minister rozhodol, že ostane dlhšiu dobu pod dohľadom.

"Možno by si mala na mňa zabudnúť. Keď sa pozriem do zrkadla nevidím v ňom moju tvár. Ten muž, ktorého si poznala navždy zmizol. Už sa na seba vôbec nepodobám," frustrovane rukami zovrel mreže, akoby ich chcel vytrhnúť.

"Nebuď voči sebe taký tvrdý. Všetci bojujú proti Smrtihlavovi. Dokonca aj temná strana odmieta nadvládu toho démona. Možno nájdu spôsob, ako zabrániť tomu, aby si ostal v takomto stave," smutne prešla pohľadom po úplne zmenenom tele.

"Vieš, že to nie je možné. Nedá sa s tým nič urobiť," pomaly odstúpil od mreží. Nechcel zbytočne spôsobovať trápenie svojej rodine.

"Už zistili, kde sa nachádza náš syn? Nemali sme mu dovoliť, aby sa potĺkal po svete s mladou Riddlovou," nespokojne zamrnčal Neville.

"Doteraz nám neposlali žiadnu správu. Možno sa to ani nedá vzhľadom na aktivity tých nebezpečných stvorení," smutne poznamenala Luna.