Čarovná krajina...6. Keď opäť uvidím tvoju tvár

beta-reader: Tonksová

Daphne,

Horúčky konečne pominuli a začínam sa znovu cítiť ako človek. Horace už má tvár v úplnom poriadku. Veľmi rýchlo sa zotavil a venuje sa svojim zvyčajným činnostiam. Začal chodiť na výcvik s tým nemožným šteňaťom. Tým mi nepochybne robí veľkú láskavosť.

Nechcem, aby si sa trápila kvôli žene z minulosti. Medzi nami sa tým nič nemení. Jedna chyba predsa nemôže ovplyvniť celý náš ďalší život. Chcem ťa len ubezpečiť, že mi naďalej môžeš dôverovať.

Cením si každú chvíľu, ktorú môžeme stráviť spolu. Možno ma považuješ za zradcu, ktorý nemal odvahu postaviť sa temnote, ktorá ho obklopovala.

Ty si už zrejme prišla na to, že život vôbec nie je jednoduchý a má mnohé úskalia. Nikdy nevieš, akou cestou sa vydáš a čo všetko sa môže stať.

Niektoré veci, ktoré považuješ za správne, zrazu stratia svoju hodnotu. Svedomie je vždy tým najprísnejším sudcom.

Nemôžem ti všetko dopodrobna vysvetliť takouto formou. Neskôr určite budeme mať viac času pozhovárať sa osobne.

Počul som, že si dostala školský trest kvôli porušeniu pravidiel. Možno ti to teraz pripadá nespravodlivé, ale riaditeľove príkazy majú svoje opodstatnenie...

"Tebe sa to ľahko povie, celá škola neklebetí o tvojich osobných veciach," podráždene zavrčala Daphne. Nemala vôbec čas mu odpísať. Bola priam zavalená rôznymi školskými povinnosťami. Záver listu považovala za veľmi nezvyčajný. Niekoľko minút sa spamätávala z toho prekvapujúceho zistenia.

Čoskoro sa uvidíme.

S láskou

Quentin

Vôbec nerozumela tomu, ako to myslel. Nebolo predsa možné, aby sa stretli skôr, než počas vianočných prázdnin. Daphne však nechcela prísť domov. Väčšinou ostávala na škole spolu s kamarátkami.

Okrem toho nerád používal svoje krstné meno. Takýmto spôsobom sa nezvykol podpisovať. Nechápavo zavrtela hlavou.

Vôbec sa nevyznala v jeho srdci. Myslela si, že ho dokonale pozná, ale opak bol pravdou. Mala pred sebou úplne cudzieho človeka.

Uchýlila sa do knižnice, aby nemusela sedieť v klubovni so svojimi spolužiakmi. Všetci už poznali obsah osobnej spovede, zachytenej v denníku. Nemala chuť večne odpovedať na tie isté otázky. Utiekala sa radšej do sveta svojich obľúbených elixírov. Radšej ostávala sama. Nemala toľko odvahy čeliť neustálym uštipačným poznámkam.

Nemali sme tam ísť. Beth mala pravdu. Neznámy provokatér na stretnutie vôbec neprišiel. Zanechal im len hanlivý odkaz plný urážok.

Na druhý deň kópie ich dôverného vyznania v denníku dostali všetci študenti. Daphne to považovala za najhorší zážitok počas celého štúdia. Niekoľko dní sa utiekala do dievčenských záchodov a vychádzala len počas hodín. Nerada upútavala pozornosť, radšej chcela odstať v úzadí.

Lakťom si podoprela hlavu a začala nervózne cmúľať konček brka. Domáce úlohy z elixírov mala už dávno hotové, ale transfigurácia bola pre ňu oveľa tvrdším orieškom.

S Obranou proti čiernej mágii to takisto nevyzeralo vôbec dobre. Práce, ktoré dostala oznámkované, vyzerali doslova hrozivo. Hodnotenie hrozné rozhodne nepovažovala za najlepší začiatok školského roka. Praktické hodiny nedopadli o nič lepšie. Profesor Krakow si vždy našiel zámienku, aby jej mohol strhnúť body. Prípadne uštipačne okomentovať každé zlyhanie.

Musí to tu niekde byť. Potrebujem ten recept na grafologi ingenium. Musím to nájsť ešte dnes. O hodinu si musím zas odpykávať trest. To snáď nie je možné, že kvôli tomu musím celý týždeň ostávať po škole s Krakowom. Rýchlo prechádzala prstom po obsahu. Už prezrela najmenej desať kníh.

"Daphne, môžeš mi pomôcť s tými nemožnými elixírmi? Vôbec sa neviem zorientovať v tých otrasných protijedoch. Zajtra máme hodinu s tým novým profesorom," Sally rýchlo vytiahla z tašky nedokončenú úlohu. Musela mať hotové všetky úlohy, lebo začiatok školského roka strávila v Nemocničnom krídle. Liečenie si vyžiadalo oveľa viac času, ako sa domnievala. Chrbát už mala konečne v poriadku a mohla sa slobodne pohybovať.

"Slughorn mal predsa odísť až na ďalší týždeň," spokojne sa usmiala, keď zazrela názov požadovaného elixíru.

"Áno, ale ten nový profesor vraj príde skôr, ako riaditeľ očakával. Náš Slughorn si už balí veci. Veď nám to vravel na minulej hodine. Ty si nedávala pozor?" prekvapene poznamenala Sally.

"Bola som hrozne unavená. Tuším som to akosi prehliadla. Tak ukáž tú tvoju úlohu. Ak chceš, aby som ti to dopísala, tak dorob moju prácu na transfiguráciu. S obranou si už nejako poradím," zúfalo potrebovala pomoc s niektorými prácami. Ako vždy meškala a nestíhala sa poriadne pripravovať. Vytiahla z tašky atrament napodobňujúci písmo. Tento nový vynález využívali viacerí študenti.

"V poriadku, len dúfam, že sem nepríde Beth. Neznáša, keď si navzájom takto účelovo pomáhame," diabolsky sa uškrnula a vzala si brko.

"Určite sa tu neobjaví. Prefekti majú schôdzku týkajúcu sa DA. Zajtra poobede začnú hodiny," pripomenula podráždene. Stále bola nahnevaná kvôli tomu, že nebude mať kamarátku do dvojice. Sally si zatiaľ netrúfala chodiť na tieto hodiny. Obávala sa ďalšieho zranenia.

"Tuším nie všetci," s trpkosťou poznamenala Sally. Do knižnice práve vošiel jeden z prefektov. Bol to pomerne vysoký chlapec s dlhšími tmavými vlasmi. Za iných okolností by to mohol byť celkom sympatický. Na tvári sa mu vždy zračil výraz absolútnej nevinnosti. Problémom skôr bola ľavá noha. Zranenie počas bojov, ktoré prebiehali v minulosti, na ňom zanechalo nepríjemnú stopu. Vždy sa pri chôdzi mierne kolísal a nedokázal poriadne stúpiť na nohu. Bol vzdialeným príbuzným Pansy Parkinsonovej.

V Slizoline sa tešil veľkej obľúbenosti. Vždy si našiel zámienku ako znepríjemniť život svojím spolužiakom.

Patrick pomaly podišiel až celkom blízko k nim. Od zlosti sa nechtiac kolísal čoraz výraznejšie.

"Mohol by som vám pokojne strhnúť body. Viem, že chcete podvádzať," už dlhšiu dobu počúval za dverami ich rozhovor.

"Tak to by som ti neradila. Pokiaľ chceš v celku dôjsť na vyučovanie, radšej sa do nás nestaraj!" okamžite ho zahriakla Sally.

"Chceš sa mi vyhrážať?" prisunul si stoličku a sadol si k nim.

"Len ťa varujem, aby si nezabúdal, že na tejto škole už dávno nemáte také postavenie ako predtým," pripomenula mu chladne. Nechcela sa púšťať do zdĺhavých rozhovorov.

"Radšej prestaňte, to nemá žiadny význam!" Daphne vycítila, že sa schyľuje k použitiu prútikov. V knižnici by to mohlo byť poriadne nebezpečné. Nebolo dovolené spolu bojovať ani na chodbách a už vôbec nie v priestoroch určených na štúdium.

"Ty sa do toho nepleť! Možno by si mala svojej priateľke prezradiť, že nosíš pri sebe knihu nejakého Polovičného princa. Kvôli jeho znalostiam si taká dobrá v elixíroch?" rozčúlene zavrčal Patrick. Na kope kníh zazrel otvorenú Príručku elixírov pre pokročilých s poznámkami, ktoré boli napísané cudzím písmom.

"Ty si videl len tie staré záznamy. Moje sú tam tiež. Okrem toho v piatom ročníku ešte tieto elixíry nepreberáme. Jeho poznámky mi na hodinách nemohli pomôcť," preskočila pár strán a ukázala mu nahusto popísané riadky, týkajúce sa ďalších nových elixírov a zlepšení.

"Si spokojný?" rýchlo zasiahla do rozhovoru Sally. Prútik namierila na jeho hruď. Začínala byť poriadne rozčúlená. Daphne nikdy nič nevravela o Polovičnom princovi. Netušila, že našla nejakú starú učebnicu. Rozhodne sa to nechcela dozvedieť takýmto spôsobom.

"Dávaj si pozor na to čo robíš. Som prefekt," rukou ukázal na svoj čerstvo získaný odznak.

"To je jediná vec, ktorá ťa chráni pred tým, aby som ti ukázala s kým máš tu česť," vybíjala si svoj hnev, ktorý v nej panoval už niekoľko dní.

"Urob to! Ja sa nebojím. Teba vylúčia zo školy za napadnutie," nečakane sa na ňu vrhol. Vykrútil jej prútik z rúk a pevne skrútil obe ruky. Sally zajačala od bolesti. Podarilo sa jej zhodiť ho na zem. Obaja sa váľali pod stolom. Začínalo to vyzerať ako obyčajná muklovská bitka.

"Sally, Patrick, dosť už!" Daphne vytiahla z tašky prútik. Považovala za nerozumné použiť nejaké kúzlo. Mohlo by to dopadnúť veľmi zle. V stresových situáciách to vôbec nezvládala.

Pokúsila sa ich od seba odtisnúť, ale vôbec to nešlo. Dokonca si vyslúžila kopanec do nohy od jedného z aktérov.

Do miestnosti práve vstúpil jeden z profesorov. Zrejme začul hluk a krik. Obaja študenti počas zápasu vydávali nie práve najpríjemnejšie zvuky. Celý stôl sa nad nimi triasol a knihy poskakovali, akoby ich niekto ovládal pomocou mágie. Daphne rozochvene ustupovala. Nevedela ako si má s nimi poradiť. Žiadala ich, dokonca sa vyhrážala, ale oni ju vôbec neposlúchli. Bála sa, že si ublížia.

"Takéto správanie v knižnici je absolútne neprípustné. Okamžite vstaňte!" neverbálne zaklínadlo zaúčinkovalo lepšie ako obyčajné slová. Obe telá sa od seba oddelili a dopadli na opačné konce miestnosti.

"Pán profesor, ona ma provokovala..." ospravedlňujúco vyjachtal Parkinson. Habit mal roztrhaný a na tvári sa mu črtal nepekný škrabanec. Nebol to práve najlepší spôsob ako sa predstaviť novému vedúcemu fakulty.

"Vy? To je teda prekvapenie," Sally si okamžite napravila pokrčený habit. Úzkostlivo si prezerala stŕpnuté ruky. Niečo také vôbec neočakávala. Nechápala, prečo sa o tom Daphne vôbec nezmienila.