darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná : II. Zlý Barty, experiment
21. říjen 2006 | 08.28 |
Ruka s prútikom sa mu triasla. Nebol si istý či je rozumné, zabiť ju. Vicky bola pre ňho všetkým…Najprv to považoval za zábavnú hru, ale neskôr sa čoraz častejšie vracal k jej listom a bol nervózny keď sa mu dlhšiu dobu neozvala. Sníval o tom, že raz sa stretnú. Keď však pred sebou videl roztraseného domáceho škriatka, nemohol sa ubrániť hnevu…
„Pán Barty,“ oslovila ho priškrteným hlasom.
„Trpko to oľutuješ,“ skríkol rozhorčene. Winky sa neodvážila ani hnúť. Viečka privrela tak pevne, až jej pred očami tancovali zelené kruhy. Ruky si prekrížila na hrudníku.
„Avada…“
V duchu sa pripravovala na silnú bolesť, ktorá ju vytrhne z jej tela a dovedie na cestu, ktorej sa každý živý tvor podvedome bojí. Dvere prudko zaškrípali a otvorili sa v tom najvhodnejšom okamihu. Barty okamžite sklopil prútik. Nebol taký hlúpy, aby vraždil pred matkinými očami.
„Mami, čo tu robíš ?“ vyštekol nahnevane. Nepotešilo ho, že mu prekazila zábavu. Kedysi mu mal nadovšetko rád, ale postupne sa z jeho srdca vytrácala. Nevedel sa zmieriť s tým, že bude pomaly zomierať a jeho nechá samého s otcom, ktorý o ňho nejaví záujem. Pokúšal sa prestať ju ľúbiť, aby netrpel.
Mama sa mu postupne strácala pred očami. Občas ju bolesti na dlhšiu dobu pripútali k posteli, ale teraz vyzerala spokojne a vyrovnane. Ako krehká kvetina, pokúšajúca sa uniknúť pred neúprosnou rukou, ktorá vytrhne zo životodarnej zeme. Ešte stále bojovala a odmietala sa poddať osudu…
„Nedávaj mi také čudné otázky. Toto je predsa môj dom a ja nie som mŕtva. Nemôžem večne trčať zavretá v izbe. Winky, prečo tu stojíš ako soľný stĺp ? Choď mi radšej pripraviť bylinkový čaj.“
Zrejme prežívala jeden z tých lepších dní, keď si uvedomovala čo sa okolo nej deje.
„Áno, pani,“ Winky razom „ožila“ a vybrala sa rovno do kuchyne. Celé jej telo sa otriasalo od strachu. Nevedela sa poriadne sústrediť. Všetko sa ešte zhoršilo, keď začula kroky. Barty sa ležérne oprel a kuchynské dvere.
„Ešte sme spolu neskončili, ty malá potvora,“ zašepkal nebezpečným tónom. Drahý porcelánový hrnček dopadol na zem a rozbil sa.
„Si nemehlo,“ pristúpil až celkom blízko k nej. Winky od strachu ledva dýchala. Nebola si istá či ju chce zaškrtiť alebo utopiť vo výlevke. Ani jedna z týchto možností sa jej nepozdávala.
„Vy to nechápete. ja som skrátka...,“ vyjachtala zmätene. Nedokázala sa s ním normálne pozhovárať.
„Nie si schopná so seba dostať ani jednu súvislú vetu. Bojíš sa ma, však ? Ale teraz je už neskoro pokorne skláňať hlavu. PREČO SI TO UROBILA ? CHCELA SI MA PONÍŽIŤ ?“ zúrivo ju pritisol k umývadlu.
Winky si uvedomila, že jej po lícach začínajú tiecť slzy.
„Nie, všetko je inak. Ja som sa do vás zamilovala,“ horko – ťažko so seba dostala tú desivú pravdu, ktorá ju tak dlho ťažila.
„Ty si do mňa zamilovaná ?“ posmešne zopakoval Barty. Odtiahol sa od nej. V tvári sa mu mihol záblesk šialenstva. Začal sa smiať, takým neprirodzeným smiechom až jej po chrbte prešiel mráz. Z vrecka vytiahol nejakú fľaštičku. Temný pán mu poskytol istý elixír, ktorý mal vo vhodnom čase na niekom vyskúšať.
„Vypi to,“ vtisol jej do ruky otvorenú fľašu.
Winky si bezmyšlienkovite odpila z fialovej tekutiny. Mala výraznú sladkastú chuť. Cítila sa dosť divne, akoby bola opitá. Všetko sa jej pred očami mihalo ako zrýchlený film. Zatackala sa a spadla na dlážku. Príjemné pocity vystriedala bolesť v žalúdku. Zúfalo si pritisla ruky k telu. Vtedy sa začalo diať niečo s čím nepočítala. Zrazu si pripadala omnoho väčšia a ťažšia než zvyčajne…
„No tak vstávaj,“ netrpezlivo jej prikázal Barty. „Nenechávaj ma príliš dlho čakať,' nešetrne ju postavil na nohy.
„Čo sa to so mnou stalo ?“ Rukou si prešla po tele. Zrazu si uvedomila, že vyzerá celkom inak ako predtým.
„Pán Barty,“ oslovila ho priškrteným hlasom.
„Trpko to oľutuješ,“ skríkol rozhorčene. Winky sa neodvážila ani hnúť. Viečka privrela tak pevne, až jej pred očami tancovali zelené kruhy. Ruky si prekrížila na hrudníku.
„Avada…“
V duchu sa pripravovala na silnú bolesť, ktorá ju vytrhne z jej tela a dovedie na cestu, ktorej sa každý živý tvor podvedome bojí. Dvere prudko zaškrípali a otvorili sa v tom najvhodnejšom okamihu. Barty okamžite sklopil prútik. Nebol taký hlúpy, aby vraždil pred matkinými očami.
„Mami, čo tu robíš ?“ vyštekol nahnevane. Nepotešilo ho, že mu prekazila zábavu. Kedysi mu mal nadovšetko rád, ale postupne sa z jeho srdca vytrácala. Nevedel sa zmieriť s tým, že bude pomaly zomierať a jeho nechá samého s otcom, ktorý o ňho nejaví záujem. Pokúšal sa prestať ju ľúbiť, aby netrpel.
Mama sa mu postupne strácala pred očami. Občas ju bolesti na dlhšiu dobu pripútali k posteli, ale teraz vyzerala spokojne a vyrovnane. Ako krehká kvetina, pokúšajúca sa uniknúť pred neúprosnou rukou, ktorá vytrhne zo životodarnej zeme. Ešte stále bojovala a odmietala sa poddať osudu…
„Nedávaj mi také čudné otázky. Toto je predsa môj dom a ja nie som mŕtva. Nemôžem večne trčať zavretá v izbe. Winky, prečo tu stojíš ako soľný stĺp ? Choď mi radšej pripraviť bylinkový čaj.“
Zrejme prežívala jeden z tých lepších dní, keď si uvedomovala čo sa okolo nej deje.
„Áno, pani,“ Winky razom „ožila“ a vybrala sa rovno do kuchyne. Celé jej telo sa otriasalo od strachu. Nevedela sa poriadne sústrediť. Všetko sa ešte zhoršilo, keď začula kroky. Barty sa ležérne oprel a kuchynské dvere.
„Ešte sme spolu neskončili, ty malá potvora,“ zašepkal nebezpečným tónom. Drahý porcelánový hrnček dopadol na zem a rozbil sa.
„Si nemehlo,“ pristúpil až celkom blízko k nej. Winky od strachu ledva dýchala. Nebola si istá či ju chce zaškrtiť alebo utopiť vo výlevke. Ani jedna z týchto možností sa jej nepozdávala.
„Vy to nechápete. ja som skrátka...,“ vyjachtala zmätene. Nedokázala sa s ním normálne pozhovárať.
„Nie si schopná so seba dostať ani jednu súvislú vetu. Bojíš sa ma, však ? Ale teraz je už neskoro pokorne skláňať hlavu. PREČO SI TO UROBILA ? CHCELA SI MA PONÍŽIŤ ?“ zúrivo ju pritisol k umývadlu.
Winky si uvedomila, že jej po lícach začínajú tiecť slzy.
„Nie, všetko je inak. Ja som sa do vás zamilovala,“ horko – ťažko so seba dostala tú desivú pravdu, ktorá ju tak dlho ťažila.
„Ty si do mňa zamilovaná ?“ posmešne zopakoval Barty. Odtiahol sa od nej. V tvári sa mu mihol záblesk šialenstva. Začal sa smiať, takým neprirodzeným smiechom až jej po chrbte prešiel mráz. Z vrecka vytiahol nejakú fľaštičku. Temný pán mu poskytol istý elixír, ktorý mal vo vhodnom čase na niekom vyskúšať.
„Vypi to,“ vtisol jej do ruky otvorenú fľašu.
Winky si bezmyšlienkovite odpila z fialovej tekutiny. Mala výraznú sladkastú chuť. Cítila sa dosť divne, akoby bola opitá. Všetko sa jej pred očami mihalo ako zrýchlený film. Zatackala sa a spadla na dlážku. Príjemné pocity vystriedala bolesť v žalúdku. Zúfalo si pritisla ruky k telu. Vtedy sa začalo diať niečo s čím nepočítala. Zrazu si pripadala omnoho väčšia a ťažšia než zvyčajne…
„No tak vstávaj,“ netrpezlivo jej prikázal Barty. „Nenechávaj ma príliš dlho čakať,' nešetrne ju postavil na nohy.
„Čo sa to so mnou stalo ?“ Rukou si prešla po tele. Zrazu si uvedomila, že vyzerá celkom inak ako predtým.