darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná: III. Metamorfóza, Vicky
21. říjen 2006 | 08.31 |
Ledva sa jej podarilo udržať rovnováhu. Keď ju Barty opatrne pritisol k sebe a doviedol ju k veľkému starožitnému zrkadlu mala čo robiť, aby sa nezosypala. V zrkadle už nevidela drobnú Winky, ale celkom zaujímavé mladé dievča. Dlhé hnedé vlasy sa zavlnili okolo bledej tváre, ktorej sa zrejme slnko nikdy nedotklo. Zarazilo ju, keď si uvedomila, že jej oči sú akési divné. Boli chladné a temné, nenavyknuté na prejavy náklonnosti. Postavu mala dosť útlu a pôsobila zraniteľne a krehlo, ale čosi jej naznačovalo, že je to len póza. Keď sa usmiala, všetko naokolo ochladlo.
Plné pery sa nenáhlivo pohli : „Tie oči mi niekoho pripomínajú, ale neviem…“
„Nerob si starosti. Všetko je tak ako má byť. Metamorfóza prebehla hladko. Nič ti nehrozí. Ak dovolíš budem ťa volať Vicky. Vezmem ťa na malý výlet, ale najprv ti zoženiem niečo na oblečenie. Nemôžeš ísť von v utierke na riady.“
„Ale to nejde, ak mi dáte niečo na oblečenie budem prepustená.“
„Platí to len vtedy, aby som ich dal Winky, ale ty ňou teraz nie si,“ nežne ju pobozkal na krk a rozbehol sa do jednej z izieb. Zmena jeho správania sa jej nepozdávala. Veď ju chcel zabiť a zrazu sa správa ako zamilovaný študentík ? Zaumienila si, že zistí čo sa za tým skrýva.
Tie oči. Kde som ich len videla ? Pohľadom sa vpíjala do mrazivých zreníc, ale nedokázala si spomenúť. Jedným si však bola istá, chcela využiť Bartyho dobrú vôľu a stráviť s ním čo najviac času.
Horúce letné slnko neúprosne pripekalo. Park bol plný ľudí a hrajúcich sa detí. Celý jej svet sa sústredil na mladého chlapca, ktorý jej robil spoločnosť…Barty ju po chvíli chytil za ruku. Ich prsty sa opatrne preplietli. Odkiaľsi priletela zablúdená futbalová lopta a trafila ho do chrbta. Malý chlapec celý špinavý od blata pribehol k nemu a chcel si vziať hračku.
„Pane, prepáčte mi to. Nevidel som vás,“ nesmelo sa ospravedlňoval.
Barty zavrčal čosi nezrozumiteľné. Lopta sa mu v rukách podozrivo nafúkla a praskla. Chlapec šokovane hľadel na svoje ruky. Zrazu boli plné pľuzgierov a odrenín.
„Nebuďte taký krutý. Je to len dieťa,“ zastávala sa ho Vicky, keď videla ako chlapec rýchlo uteká preč. Barty sa spokojne uškrnul.
„Nič sa mu nestane. O pár minút to vyprchá.“
Nevenoval jej slovám žiadnu pozornosť. Zaviedol ju do opustenej časti parku. Ľudia sa tam neradi zdržiavali kvôli záhadným vraždám, ktoré sa tam v poslednom čase odohrávali. Ani muklovia, ani čarodejníci nemali potuchy kto to má na svedomí.
„Chcem ti predstaviť moju skutočnú rodinu,“ Barty položil ruku na zvalenú sochu anjela. Hneď sa jej dotkol slabo zavibrovala a odhalila magický priechod.
„Ničoho sa neboj. Určite sa im budeš páčiť,“ razantne ju vtlačil do imaginárnych dverí.
Plné pery sa nenáhlivo pohli : „Tie oči mi niekoho pripomínajú, ale neviem…“
„Nerob si starosti. Všetko je tak ako má byť. Metamorfóza prebehla hladko. Nič ti nehrozí. Ak dovolíš budem ťa volať Vicky. Vezmem ťa na malý výlet, ale najprv ti zoženiem niečo na oblečenie. Nemôžeš ísť von v utierke na riady.“
„Ale to nejde, ak mi dáte niečo na oblečenie budem prepustená.“
„Platí to len vtedy, aby som ich dal Winky, ale ty ňou teraz nie si,“ nežne ju pobozkal na krk a rozbehol sa do jednej z izieb. Zmena jeho správania sa jej nepozdávala. Veď ju chcel zabiť a zrazu sa správa ako zamilovaný študentík ? Zaumienila si, že zistí čo sa za tým skrýva.
Tie oči. Kde som ich len videla ? Pohľadom sa vpíjala do mrazivých zreníc, ale nedokázala si spomenúť. Jedným si však bola istá, chcela využiť Bartyho dobrú vôľu a stráviť s ním čo najviac času.
Horúce letné slnko neúprosne pripekalo. Park bol plný ľudí a hrajúcich sa detí. Celý jej svet sa sústredil na mladého chlapca, ktorý jej robil spoločnosť…Barty ju po chvíli chytil za ruku. Ich prsty sa opatrne preplietli. Odkiaľsi priletela zablúdená futbalová lopta a trafila ho do chrbta. Malý chlapec celý špinavý od blata pribehol k nemu a chcel si vziať hračku.
„Pane, prepáčte mi to. Nevidel som vás,“ nesmelo sa ospravedlňoval.
Barty zavrčal čosi nezrozumiteľné. Lopta sa mu v rukách podozrivo nafúkla a praskla. Chlapec šokovane hľadel na svoje ruky. Zrazu boli plné pľuzgierov a odrenín.
„Nebuďte taký krutý. Je to len dieťa,“ zastávala sa ho Vicky, keď videla ako chlapec rýchlo uteká preč. Barty sa spokojne uškrnul.
„Nič sa mu nestane. O pár minút to vyprchá.“
Nevenoval jej slovám žiadnu pozornosť. Zaviedol ju do opustenej časti parku. Ľudia sa tam neradi zdržiavali kvôli záhadným vraždám, ktoré sa tam v poslednom čase odohrávali. Ani muklovia, ani čarodejníci nemali potuchy kto to má na svedomí.
„Chcem ti predstaviť moju skutočnú rodinu,“ Barty položil ruku na zvalenú sochu anjela. Hneď sa jej dotkol slabo zavibrovala a odhalila magický priechod.
„Ničoho sa neboj. Určite sa im budeš páčiť,“ razantne ju vtlačil do imaginárnych dverí.