darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná: V. Rozkaz
21. říjen 2006 | 08.34 |
Naplno precítila každý jeho dotyk. Postupne sa stával nežnejším a prinútil ju zabudnúť na všetko čo ich obklopovalo.
„To stačí, teraz som na rade ja,“ panovačne zahlásil Temný pán.
„Alebo mi snáď chceš odoprieť priateľskú láskavosť ?“ cynicky sa uškrnul a pristúpil celkom blízko k nim.
Vicky si netrpezlivo premerala Bartyho. Dúfala, že niečo také nedopustí. Motýle poletujúce v jej žalúdku sa razom rozplynuli. Hádam od nej nebude žiadať, aby sa takto „venovala“ všetkým jeho „priateľom“.
Barty sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Neželal si vidieť niečo také. Vicky ho zúfalo prosila pohľadom. Zaplavila ho žiarlivosť, ale zároveň mu nemienil odporovať. Vedel ako dopadnú tí, ktorí sa rozhodnú pokaziť zábavu tomuto neľútostnému čarodejníkovi. Prečo od neho niečo také žiada ? Nepreukázal mu snáď svoju vernosť ? Mučil ľudí a zabíjal kvôli nemu, ale to mu nestačilo. Musí ho aj otvorene žiadať o niečo čo sa mu z hĺbky duše protiví ? Tie otázky preleteli Bartymu hlavou, tak rýchlo, že si to ledva stihol uvedomiť. Vicky aj Voldemort očakávali čo urobí. Kedysi keď bol ešte obyčajným mladým čarodejníkom, možno by sa postavil proti jeho želaniam… Teraz však uvažoval celkom inak. Nebol schopný vzdorovať.
„Máte môj súhlas. Pokojne si s ňou robte čo sa vám zažiada,“ mal pocit, akoby tie slová vyslovil niekto iný. Nenávidel sám seba kvôli tomu, že sa z neho stal otrok oddane poslúchajúci svojho pána.
Vicky zúfalo ustupovala. Bola si vedomá toho, ako končia podobné zábavky. Najprv bozk a potom čo ešte bude chcieť ? Barty mu na všetko pokorne prikývne.
Mala chuť mu vynadať, ale zároveň ho aj ľutovala. Podobné záležitosti ju znechucovali.
Obrnila sa chladom, ktorý prenikal až do špiku kostí. Nemienila to Bartymu uľahčiť. Keď chce, aby predvádzala s iným tak nech to aspoň stojí za námahu. Musela uznať, že Voldemort nie je až taký odpudivý. Jeho tvár sa však postupne menila na neľudskú masku. To je veľká škoda Tom, čo si to so sebou porobil ?
Barty očakával, že začne protestovať alebo sa pokúsi ujsť. Dosť ho šokovalo, keď bez okolkov pristúpila k Voldemortovi.
„NIE,“ zreval Barty a zúrivo sa postavil medzi nich. Niečo sa v ňom zlomilo, keď ju videl takú pokojnú.
„Nemal by si byť taký drzý, lebo budeš nasledovať nášho priateľa a tiež stratíš pár cenných kostí,“ jedovato vyprskol Voldemort. „Neboj sa ja ti ju nechcem prebrať. Je to len ďalší pokus. Trochu zábavy predsa neuškodí.“
„NIE, JA NESÚHLASÍM…“ vyštekol rozčúlene.
V očiach Temného pána sa mihla nevyslovená hrozba. Prekvapilo ho, že Barty tak rýchlo zmenil názor. Žeby mu nej skutočne záležalo ? Málokedy sa mu odvážil otvorene postaviť. A to už spolu vystrájali všelijaké veci.
Cez tetovanie mu prešla neznesiteľná pálivá bolesť. Sklátil sa na zem držiac si predlaktie. Ako ranené zviera sa posúval späť k Voldemortovi. Nejaké kúzlo ho však znehybnilo. Netušil čo ti urobil ON alebo niektorý z jeho kumpánov. Ledva vnímal dianie okolo seba.
„Musíš sa ešte veľmi veľa učiť. Pokora a poslušnosť je nevyhnutná ak chceš prežiť. Ber to ako cennú lekciu, ktorá ti neskôr bude určite nápomocná.“
„Postavte ho na nohy. Nech má dobrý výhľad,“ traja smrťožrúti ihneď podišli bližšie a nešetrne schmatli Bartyho. Jeden z nich mu vzal prútik, ďalší dvaja ho donútili zdvihnúť hlavu.
Vicky pozbierala všetky sily. Nesmie im dať zámienku, aby ho zabili. Vedela, že sa vydal na cestu, z ktorej už niet návratu. Oni ho nikdy nenechajú odísť. Bude medzi nich patriť až do smrti.
Bozk Temného pána nebol až taký príjemný. Zdalo sa, akoby vôbec nevedel spôsobiť druhému človeku potešenie. Po chrbte jej prebehol mráz.
„To stačí, teraz som na rade ja,“ panovačne zahlásil Temný pán.
„Alebo mi snáď chceš odoprieť priateľskú láskavosť ?“ cynicky sa uškrnul a pristúpil celkom blízko k nim.
Vicky si netrpezlivo premerala Bartyho. Dúfala, že niečo také nedopustí. Motýle poletujúce v jej žalúdku sa razom rozplynuli. Hádam od nej nebude žiadať, aby sa takto „venovala“ všetkým jeho „priateľom“.
Barty sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Neželal si vidieť niečo také. Vicky ho zúfalo prosila pohľadom. Zaplavila ho žiarlivosť, ale zároveň mu nemienil odporovať. Vedel ako dopadnú tí, ktorí sa rozhodnú pokaziť zábavu tomuto neľútostnému čarodejníkovi. Prečo od neho niečo také žiada ? Nepreukázal mu snáď svoju vernosť ? Mučil ľudí a zabíjal kvôli nemu, ale to mu nestačilo. Musí ho aj otvorene žiadať o niečo čo sa mu z hĺbky duše protiví ? Tie otázky preleteli Bartymu hlavou, tak rýchlo, že si to ledva stihol uvedomiť. Vicky aj Voldemort očakávali čo urobí. Kedysi keď bol ešte obyčajným mladým čarodejníkom, možno by sa postavil proti jeho želaniam… Teraz však uvažoval celkom inak. Nebol schopný vzdorovať.
„Máte môj súhlas. Pokojne si s ňou robte čo sa vám zažiada,“ mal pocit, akoby tie slová vyslovil niekto iný. Nenávidel sám seba kvôli tomu, že sa z neho stal otrok oddane poslúchajúci svojho pána.
Vicky zúfalo ustupovala. Bola si vedomá toho, ako končia podobné zábavky. Najprv bozk a potom čo ešte bude chcieť ? Barty mu na všetko pokorne prikývne.
Mala chuť mu vynadať, ale zároveň ho aj ľutovala. Podobné záležitosti ju znechucovali.
Obrnila sa chladom, ktorý prenikal až do špiku kostí. Nemienila to Bartymu uľahčiť. Keď chce, aby predvádzala s iným tak nech to aspoň stojí za námahu. Musela uznať, že Voldemort nie je až taký odpudivý. Jeho tvár sa však postupne menila na neľudskú masku. To je veľká škoda Tom, čo si to so sebou porobil ?
Barty očakával, že začne protestovať alebo sa pokúsi ujsť. Dosť ho šokovalo, keď bez okolkov pristúpila k Voldemortovi.
„NIE,“ zreval Barty a zúrivo sa postavil medzi nich. Niečo sa v ňom zlomilo, keď ju videl takú pokojnú.
„Nemal by si byť taký drzý, lebo budeš nasledovať nášho priateľa a tiež stratíš pár cenných kostí,“ jedovato vyprskol Voldemort. „Neboj sa ja ti ju nechcem prebrať. Je to len ďalší pokus. Trochu zábavy predsa neuškodí.“
„NIE, JA NESÚHLASÍM…“ vyštekol rozčúlene.
V očiach Temného pána sa mihla nevyslovená hrozba. Prekvapilo ho, že Barty tak rýchlo zmenil názor. Žeby mu nej skutočne záležalo ? Málokedy sa mu odvážil otvorene postaviť. A to už spolu vystrájali všelijaké veci.
Cez tetovanie mu prešla neznesiteľná pálivá bolesť. Sklátil sa na zem držiac si predlaktie. Ako ranené zviera sa posúval späť k Voldemortovi. Nejaké kúzlo ho však znehybnilo. Netušil čo ti urobil ON alebo niektorý z jeho kumpánov. Ledva vnímal dianie okolo seba.
„Musíš sa ešte veľmi veľa učiť. Pokora a poslušnosť je nevyhnutná ak chceš prežiť. Ber to ako cennú lekciu, ktorá ti neskôr bude určite nápomocná.“
„Postavte ho na nohy. Nech má dobrý výhľad,“ traja smrťožrúti ihneď podišli bližšie a nešetrne schmatli Bartyho. Jeden z nich mu vzal prútik, ďalší dvaja ho donútili zdvihnúť hlavu.
Vicky pozbierala všetky sily. Nesmie im dať zámienku, aby ho zabili. Vedela, že sa vydal na cestu, z ktorej už niet návratu. Oni ho nikdy nenechajú odísť. Bude medzi nich patriť až do smrti.
Bozk Temného pána nebol až taký príjemný. Zdalo sa, akoby vôbec nevedel spôsobiť druhému človeku potešenie. Po chrbte jej prebehol mráz.