darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná: VI. Krutá hra osudu
21. říjen 2006 | 08.36 |
Vicky sa mimovoľne striasla. Niečo také zvláštne nikdy predtým nezažila. Vedela, že keby chcel mohol by to urobiť celkom inak. On však ignoroval jej priania. Začínalo ju rozčuľovať to ako sa k nej správajú. Nebola na tom o nič lepšie ako predtým.
„NIE, UŽ DOSŤ,“ zreval Barty, keď znehybňujúce kúzlo povolilo. Voldemort odstúpil od Vicky.
„Tuším si sa zamiloval. To je veľká chyba. Láska je len slabosť určená na pobláznenie naiviek,“ vyprskol Temný pán.
„Vezmite ho dnu. Dnešný deň ešte ani zďaleka nekončí. Tvoja prevýchova bude viac než krutá. My sme predsa tvoja rodina a musíme ťa trochu usmerniť,“ vrhol uštipačný pohľad na vzpierajúceho sa Bartyho.
Vicky niečo silno zovrelo hrdlo. Tmavá postava ju donútila kráčať smerom ku krčmovým dverám. Zmocnila sa jej zlá predtucha. Keď spomalila, niekto ju surovo drgol prútikom do boku.
V obávanej krčme posedávali zahalení hostia. Vysoký kostnatý barman práve vopchal sviečku do rozpuknutej lebky. Smrťožrúti si posadali na úzke drevené stoličky. Bartyho ťahali za sebou ako odsúdenca. Steny boli počmárané krvavými nápismi, ktoré sa hýbali do rytmu dosť pochmúrnej hudby. Jej väzniteľ ju posadil na zem. Nedal si ani tú námahu, aby jej prisunul stoličku. Bartyho hodili na kolená k Voldemortovým nohám. Zrejme si vymyslel ďalšiu zvrátenú hru, ktorá sa im určite nebude páčiť.
„Tak čo navrhujete. Budeme ho mučiť alebo skúsime niečo oveľa rafinovanejšie ?“ pohľadom hľadal Luciusa, ktorý vždy vedel vymyslieť nejakú vhodnú zábavu. Spomenul si, že nemohol prísť, kvôli nejakým opletačkám s ministerstvom. Okrem toho vraj nebol spokojný so ženou, ktorú mu vybrali rodičia.
„Pane, som váš oddaný služobník. Viem, že som niekedy dosť drzý ako rád prijmem hocijaký trest, ktorý by…“ tušil akú zábavu má Voldemort na mysli, preto radšej skúšal zmierniť jeho hnev.
„Výborne. Práve som prišiel na niečo vskutku originálne. Goyle, prines pohár,“ prikázal mohutnému smrťožrútovi.
Rýchlo mu podal obyčajnú šálku, ktorá mala odlomené jedno uško. Voldemort ju zmenil na drobného čierneho hada. Plaz jemne zazíval a omotal sa mu okolo prsta. „Uvidíme čo bude Barty robiť, keď ho niekto z nás zastúpi v posteli…Rozhodne o tom osud.“ Had sa zmenil na maličkú striebornú šípku, ktorá sa postupne zastavovala pri viacerých smrťožrútoch…
„AK SA NIEKTO OPOVÁŽI, ZABIJEM VÁS,“ zúfalo skríkol Barty. Neočakával, že dôjde až k takým veľkým komplikáciám.
„NIE, UŽ DOSŤ,“ zreval Barty, keď znehybňujúce kúzlo povolilo. Voldemort odstúpil od Vicky.
„Tuším si sa zamiloval. To je veľká chyba. Láska je len slabosť určená na pobláznenie naiviek,“ vyprskol Temný pán.
„Vezmite ho dnu. Dnešný deň ešte ani zďaleka nekončí. Tvoja prevýchova bude viac než krutá. My sme predsa tvoja rodina a musíme ťa trochu usmerniť,“ vrhol uštipačný pohľad na vzpierajúceho sa Bartyho.
Vicky niečo silno zovrelo hrdlo. Tmavá postava ju donútila kráčať smerom ku krčmovým dverám. Zmocnila sa jej zlá predtucha. Keď spomalila, niekto ju surovo drgol prútikom do boku.
V obávanej krčme posedávali zahalení hostia. Vysoký kostnatý barman práve vopchal sviečku do rozpuknutej lebky. Smrťožrúti si posadali na úzke drevené stoličky. Bartyho ťahali za sebou ako odsúdenca. Steny boli počmárané krvavými nápismi, ktoré sa hýbali do rytmu dosť pochmúrnej hudby. Jej väzniteľ ju posadil na zem. Nedal si ani tú námahu, aby jej prisunul stoličku. Bartyho hodili na kolená k Voldemortovým nohám. Zrejme si vymyslel ďalšiu zvrátenú hru, ktorá sa im určite nebude páčiť.
„Tak čo navrhujete. Budeme ho mučiť alebo skúsime niečo oveľa rafinovanejšie ?“ pohľadom hľadal Luciusa, ktorý vždy vedel vymyslieť nejakú vhodnú zábavu. Spomenul si, že nemohol prísť, kvôli nejakým opletačkám s ministerstvom. Okrem toho vraj nebol spokojný so ženou, ktorú mu vybrali rodičia.
„Pane, som váš oddaný služobník. Viem, že som niekedy dosť drzý ako rád prijmem hocijaký trest, ktorý by…“ tušil akú zábavu má Voldemort na mysli, preto radšej skúšal zmierniť jeho hnev.
„Výborne. Práve som prišiel na niečo vskutku originálne. Goyle, prines pohár,“ prikázal mohutnému smrťožrútovi.
Rýchlo mu podal obyčajnú šálku, ktorá mala odlomené jedno uško. Voldemort ju zmenil na drobného čierneho hada. Plaz jemne zazíval a omotal sa mu okolo prsta. „Uvidíme čo bude Barty robiť, keď ho niekto z nás zastúpi v posteli…Rozhodne o tom osud.“ Had sa zmenil na maličkú striebornú šípku, ktorá sa postupne zastavovala pri viacerých smrťožrútoch…
„AK SA NIEKTO OPOVÁŽI, ZABIJEM VÁS,“ zúfalo skríkol Barty. Neočakával, že dôjde až k takým veľkým komplikáciám.