Mám dosť zlú náladu, tak sem pridávam báseň. Už dlho som žiadnu nenapísala, ale dnes som dosť nečakane dostala chuť.
Človek by mal poznať vôňu dávnych diaľok
Človek by mal vedieť kam vedie jeho cesta
Človek by mal vždy rozhodnúť sa správne
Človek by mal poznať každé písmeno svojho osudu
Zbiehajúce sa mračná zakryjú slnko jasné
Nastáva noc a všetko vám uniká čo bolo krásne
Tvoja slza ostáva uschnutá na papieri ako vlhký list
Tvoja tvár je vzdialená a nepatrí mi aj keď ťa márne hľadám
Kam kráča ten nezvratný čas
Ako plynie každá chvíľa plná pochybností
Každý úder na hodinách približuje tú krutú chvíľu
Prízrak omylov a nezdarov ťa láka do temných hĺbok
Ty stojíš?
Ja čakám
Ako svedok moci tvojho trápenia
Ty nevieš kde je pravda, ktorá dovedie ťa k cieľu
Snívaš?
Veríš, že svet môže mať farby krásnej dúhy
Chápeš odkiaľ plynie tvoja nečakaná nádej
Keď ťa svet prikvačí na hranicu priepasti
Vidíš a cítiš vôňu zašlých čias
Tvoje rúcho posiate je krvavými stopami
Človek by mal vedieť rozlíšiť plané od dobrého
Človek by mal vedieť či je červená a či zelená
Človek by mal vedieť či prvý krok bude bolieť
Človek by mal vedieť aká je jeho Helena
Zo zákutia temnôt
Prichádza dravá pochyba
Ty ani nevieš odkiaľ chytíš
Dobrý vietor do plachiet
Tvoja samota ťa láka
Ponoríš sa do väčších hĺbok
Svet sa scvrkne do krutej bubliny
Lávu rozlieva po stopách tvojich
Vidí a cíti, vníma smútok týchto dní