Kruh duchov 5. kapitola Návraty

Eileen zamierila k stolom, ktoré sa priam prehýbali pod chutným jedlom. Nápoje boli pripravené a zahalené do ochrannej vrstvy, ktorá znemožňovala pridanie nejakých jedovatých látok. Váhavo uchopila najbližší pohár a odpila si zo striebristej tekutiny.

"Pokojne si vezmite, je to veľmi dobré. Nemusíte mať obavy, tieto nápoje neobsahujú žiaden alkohol," ponúkla svojich spoločníkov. Draco a Ginny si opatrne vzali poháre.

"Na naše stretnutia pozývajú čoraz bezvýznamnejších ľudí. Dokonca aj deti z iného sveta majú prístup k našim tajomstvám," k stolu pristúpil pomerne mladý muž, odetý v elegantnom čiernom plášti. Na líci sa mu črtala nepekná jazva Bledá tvár bola lemovaná dlhšími čiernymi vlasmi. Úzke pery pôsobili dosť neprirodzene. Pán temnôt pôsobil naozaj veľmi nepriateľským dojmom.

"Sú to takisto čarodejníci. Aj keby nimi neboli medzi nami vládne prímerie," upozornila ho chladne.

"Uvidíme ako ti to pomôže pri súboji. Ja ťa nebudem šetriť a možno sa odtiaľ už vôbec nevrátiš. Nestojím o žiakov, ktorý mi hádžu polená pod nohy," výhražne odvetil Pán temnôt.

Draco mal dojem, akoby sa ocitol v blízkosti Temného pána zo svojho sveta. Okamžite sa mu bolestivo zovrel žalúdok.

"Upokoj sa, nás sa to netýka," pobavene mu zašepkala do ucha Ginny.

Vychutnávala si túto situáciu. Nevedela, že má taký veľký strach z temných čarodejníkov.

"Láskavo sa staraj o seba, Weasleyová," vyprskol rozhorčene. Začal opäť venovať pozornosť rozhovoru, ktorý viedla Eileen.

"Dokázali by ste ich vrátiť späť domov. Snáď by sme sa mohli nejakým spôsobom dohodnúť?" pokúsila sa s ním vyjednávať. Vedela, že on má na starosti brány času.

"Áno, samozrejme. Jedného z tvojich maličkých priateľov môžem poslať domov, pokiaľ budeš ochotná uzavrieť stávku," veľavýznamne odvetil čarodejník.

"Nie, ja chcem, aby šli späť do svojho sveta obaja. Nebolo by správne, aby som ich rozdeľovala," nemienila ustúpiť. Chcela ich ušetriť od pobytu v neznámej krajine.

"Ak ma dokážeš práve v tejto chvíli poraziť bez toho, aby šlo o kontrolovaný súboj. Môžeš ich poslať, kam sa ti len zažiada. Upozorňujem ťa, že to nie je hra. Ide o tvoj život," zjavne sa veľmi dobre zabával. Vedel, že si nemôže dovoliť odmietnuť. Ak chcela zastávať dôležité postavenie na strane svetla nesmela sa vyhýbať takýmto výzvam.

"Nerob to. Nemala by si kvôli nám toľko riskovať," nervózne jej pošepkala Ginny.

"Nie, Ginny, teraz sa do toho nepleť. My dvaja máme spolu dosť veľa nevybavených účtov. Viem, že uniesol moju matku a to mu len tak ľahko neprejde," požiadala Draca, aby ju odviedol ďalej od nich. Nechcela zbytočne vzbudzovať pozornosť. Vedela, že učiteľom by sa rozhodne takýto súboj nepáčil. A určite ani to, čo mala v pláne. Nemienila zomrieť kvôli rozmarom hrdého čarodejníka. Poznala slabinu členov kruhu duchov. Rovnako ako všetci ostatní aj ona vedela, že ľudský dotyk ich vždy oslabí. Preto sa vyhýbali priamemu kontaktu.

V miestnosti sa náhle ochladilo. Všetci hostia boli zastavení v priebehu činnosti. Ostali stáť na svojich miestach ako bezduché sochy. Hudba stíchla a do sály náhle prenikol mrazivý chlad. Vietor pozhasínal sviečky.

Len štyri srdcia si uvedomovali dôsledky tohto činu a netrpezlivo čakali na svoj ortieľ.

"Si hlupaňa. Takto dobrovoľne súhlasiť z preliatím vlastnej krvi. Teraz ti nikto z nich nepomôže. Ja neprijmem žiakov len tak ľahko, to už istotne vieš. Už dávno nikto neuspel a ty nemáš vôbec žiadne predpoklady na víťazstvo," obišiel stôl a zamieril na prázdny tanečný parket.

"Len, aby si nebol prekvapený. Ja nepatrím k ľuďom, ktorí sa ľahko vzdávajú," bez strachu šla za ním. Nevenovala pozornosť dvom svedkom tejto udalosti. Draco a Ginny bezmocne sledovali ten márny zápas. Obaja sa cítili veľmi zle. Nechceli, aby sa jej kvôli nim niečo stalo.

Zastali asi v metrovej vzdialenosti od seba. Z dlážky náhle vyšľahli plamene. Pán temnôt urobil len nepatrné gesto. Ten maličký zásah prebudil veľmi nebezpečný živel.

"Tak ty by si chcel podvádzať, Duch. Nemáš ani dostatok odvahy, aby si sa ku mne priblížil," Eileen pocítila prudké pálenie. Začali oblizovať jej šaty a pomaly prechádzali po nohách. Ginny zúfalo vykríkla. Draco ju musel poriadne silno držať, aby nevbehla do provizórnej arény.

"Tvoje kúzla sú bezmocné proti srdcu, nemôžu sa dostať až pod povrch vecí," rozbehla sa bližšie k nemu. Nevnímala bolesti ani šľahajúce plamene. Nemohla s tým nič urobiť. Bola to príliš mocná mágia a nebolo dovolené ju používať ani počas súbojov. Zosunula sa na kolená.

"Akosi prirýchlo skončila tvoja márna snaha. Mám ťa ešte viac trápiť alebo to už chceš skoncovať?" práve sa chystal zosilniť intenzitu plameňov. Už nemal viac chuť pokračovať v takom nerovnom boji. Začínal sa nudiť. Neuvedomil si, že sa dostala príliš blízko. Spokojne si sadol a sledoval ako trpí. Spálená pokožka mierne sčervenala.

Eileen privrela oči. Sústredene prešla rukou po dlážke. Voda, viem, že je tu dosť vody. Nech sa ukáže.

Pod ňou sa začala tvoriť mláka zložená z akejsi tekutiny. Zradné plamene náhle stratili svoju moc.

"To predsa..." neochotne vstal.

"Ešte sme spolu neskončili. Kde je moja matka?" pevne ho chytila za ruku. Stisla ju, aby cítil ten dotyk. Prenikavo vykríkol a snažil sa ju odstrčiť. Ona ho však nepustila. Vedela, že príšerne trpí, lebo nie je zvyknutý na silu ľudského dotyku.

"Nevydržala to mučenie. Už nie je na tomto svete," chcel od seba odtlačiť tú malú potvoru. Netušil, že takisto bude podvádzať. Takto súboj vôbec vyzerať nemal.

"Klameš. Viem, že ju niekde skrývaš a ty mi to povieš. Ak nie, budem nútená ťa pobozkať a to by ťa mohlo riadne spáliť," zúrivo zavrčala Eileen. Držala sa ho pevne. Nechcela mu za žiadnu cenu dovoliť uniknúť z jej dosahu. Odhodlane siahla pod jeho plášť. Vzala do rúk artefakt slúžiaci na prenesenie v čase.

"Vezmite si to a choďte. Nestrácajte čas!" hodila ho Dracovi. Cítila ako ju pomaly opúšťajú sily. Čarodejník nad ňou opäť získaval prevahu.

"Možno naozaj nie si až taká neschopná. Vyzerá to skôr, že som konečne našiel vhodnú žiačku, ale budeš sa musieť ešte veľmi veľa učiť a tento rozmar ti nemienim tolerovať," chcel ich potrestať, ale opäť nestihol zareagovať dosť rýchlo. Obe deti zmizli vo víre času.

Koniec