NTIV 25. kapitola Krv najmocnejších

V ústach pocítila pachuť akejsi nepríjemnej hmoty. Zranená tvár pálila viac než akýkoľvek oheň.

V bruchu cítila pohyb, existenciu živej energie. Vražedný tvor bez mena a hlbšieho významu dýchal prostredníctvom ženského tela. Nejaké ruky ju pevne uchopili. Cítila teplo plynúce z objatia. Tlkot srdca iného človeka v nej prebudil zvedavosť. Chcela sa ho dotknúť. Zistiť akým spôsobom by ho mohla udržať vo svojej blízkosti. Jej svet sa ponoril do tmy. Vôbec nevnímala svoje okolie.

"Helen, čo to s tebou urobil?" Voldemort si šokovane prezeral prázdne oči, ktoré mali nezvyklú modrastú farbu. Ona už viac nevidela, nemala takú schopnosť. Oči boli úplne zničené zrejme pod vplyvom nejakého mučenia. Bruškom palca prešiel po utrápenej tvári. Pevne ju držal pritisnutú k sebe. Cítil nesmiernu radosť, ale zároveň aj túžbu po pomste.

"Si to naozaj ty? Už si nie som istá. Vraveli mi, že ťa zabili," pevne ho objala okolo pása. Tvor v jej vnútri sa nepríjemne zavlnil. Nezniesol dotyk cudzieho elementu.

"Nie, mňa sa len tak ľahko nezbavia. Je tu so mnou aj profesorka McGonagallová, dáva pozor, aby náhodou niekto nečakane nevošiel do tejto miestnosti. Už sa nemuší báť. Odídeme odtiaľto. Budeme proti nemu bojovať spolu. Nikto nás nerozdelí," zahalil ju do svojho neviditeľného plášťa. Nechcel pustiť to krehké telo.

"Tá vec je vo mne. Dusí ma a zväzuje. Nemôžem ďalej pokračovať. Zabi ma, prosím ťa," zúfalo sa k nemu privinula. Vedela, že tá bytosť príde na svet veľmi skoro a nikto už viac nedokáže zabrániť tomu, aby Smrtihlav znásobil svoju moc.

"Nikdy nesmieš odo mňa žiadať niečo také hrozné. Viem, že ti ublížili, ale to neznamená, že ťa kvôli tomu budem odsudzovať. Obaja sme boli zatiahnutí do ich intríg.

Ja som takisto zlyhal a mrzí ma to," chcel čo najskôr odísť. Doviesť do bezpečia svoju manželku.

"Bojím sa. On... ani neviem, akoby som ti to mala vysvetliť. Ja mám v sebe démona s ľudským základom. Viem, že tento názov nie je veľmi lichotivý, ale inak sa to vyjadriť nedá. Nie je to ľudské dieťa a nie je to ani démon a čo je najhoršie, ani netuším či naozaj patrí mne. Nespomínam si tie záležitosti sú veľmi bolestivé,"

Nikto nemohol zmierniť hnev, ktorý sa rozliehal žilami Temného pána.

"To vôbec nevadí. Nebudem ti nič vyčítať. Takisto som ich dosť podcenil. Musíme ísť. Pozhovárame sa, keď budeme vonku. Nechcem sa tu príliš dlho zdržiavať. Smrtihlavovi ťa nenechám," rukou sa dotkol tela, v ktorom násilne prebýval ďalší živý tvor. Vnímal energiu tej desivej sily. Nedokázal pochopiť, ako môže bytosť temna prebývať v osobe, ktorá nepropaguje zlú mágiu.

"Tá vec odčerpáva moju životnú silu. Nemôžeš ma zobrať zo sebou. Hneď by to zistili a našli by nás. Radšej sa postaraj o naše deti a na mňa nemysli. Nechcem, aby sa ti kvôli mne niečo stalo. Nemôžem sa ťa ani príliš dlho dotýkať, lebo začneš pociťovať bolesť. Odíď, prosím ťa!" rýchlo sa od neho odtiahla. V jej vnútri sa rozpútal neznesiteľný boj dvoch vôlí. Cítila ako do rúk prúdi energia, ktorá vôbec nemala nič spoločné s bielou mágiou.

"Helen, nenúť ma použiť násilie. Vieš, že ťa tu nemôžem nechať. Niečo také by som nedokázal urobiť," vzal do ruky prútik a bez váhania použil omračujúce zaklínadlo. Cítil, že ju niečo ovláda a nemá možnosť tomu vzdorovať.

Začul varovné zamraučanie. Okamžite vzal svoju manželku a bez váhania otvoril dvere. Nebál sa ich. Poznal spôsob uvažovania tých bytostí. Rozhodne im nechcel ustupovať z cesty.

Zachmúrene si premeral mladú ženu, ktorá držala v rukách brániacu sa mačku. Ďalší nižší démon, ktorého Smrtihlav povolal z pekelnej náruče.

"Okamžite ju pusti. So mnou sa nikto nebude zahrávať!" cítil ako mu po ruke stieklo pár kvapiek krvi.

"Chceš prísť o svoj život? Myslíš, že ťa budem rešpektovať. Si len človek!" výhražne zasyčala.

Temný pán vôbec nevenoval pozornosť možnému nebezpečenstvu..Cítil ako spod dreva vychádza zaklínadlo, ktoré len tak ľahko nebude môcť ovládnuť, ale nepoznal žiadny iný spôsob. Pulzovanie tej sily mu takmer popálilo brušká prstov. Nemohol však odtiahnuť ruku. Mačka dopadla na podlahu a schúlila sa do jeho plášťa.

Postava zvrieskla od bolesti. Skrútila sa a začala meniť tvar. Telo pred ním horelo, utápalo sa vo volaní vlastného sveta. Nesmrteľnosť nižších démonov bola dosť krehká.

"Prestaň ma mučiť! Pustím ťa preč odtiaľto, ak ma necháš. Ako je to možné, že dokážeš čarovať? Vašu moc sme predsa navždy obmedzili!" zvrieskla rozrušene.

Temný pán ju nepočúval. Vedel, že nesmie ani na malú chvíľu zaváhať.

"Moju moc môžeš obmedziť, ale neporazíš niekoho, kto má celistvú dušu. Už nado mnou nemáš žiadnu moc. Ak by ťa to naozaj zajímalo, vôbec som to nespôsobil ja. Môžeš slobodne odísť, tam kam patríš," neustále opakoval tú poslednú vetu. Chcel, aby sa jej vryla do pamäti. Napokon prekročil smradľavú mláku, ktorá ostala po odchádzajúcom démonovi. Jedného sa zbavil, ale netušil koľko ich ešte môže byť. Smrtihlav si pripravoval armádu, ktorou chcel pokoriť celý svet.

Temný pán veľmi rýchlo opustil Rokfort. Už sa tam viac nechcel zdržiavať. Vycítil, že Smrtihlav začína mať určité podozrenie. Ponáhľal sa do úkrytu, ktorí bol starostlivo oddelení od vonkajšieho sveta.

"Pane, už sme sa začali báť, že sa vám niečo stalo," všetci členovia organizácie sa postavili do zvyčajného kruhu. Malé deti pobiehali okolo svojich rodičov a bezstarostne sa hrali. Vyzvedači z nadšením podávali najnovšie správy.

"Severus Snape a Lee Eliotová sú živí. Tiež ich údajne väznia na Rokforte. Dozvedela som sa to od jedného z domácich škriatkov," tmavovlasé dievčatko oblečené do obyčajných muklovských šiat práve zapisovalo na kus papiera tú dôležitú informáciu.

"Výborne Emily. Tých ľudí budem potrebovať. Nájdem spôsob ako ich odtiaľ dostať. Teraz sa vráť k svojmu bratovi a prejdi zvyčajnou procedúrou ochranné procedúry. Som s tebou veľmi spokojný," Voldemort pochválil to šikovné dieťa. Rodičov jej zabili démoni. Preto nebola ochotná sedieť len tak zo založenými rukami. Nikto ju nenútil vykonávať túto nebezpečnú činnosť.

"Tá pani je vaša manželka?" zvedavo pristúpila k nemu.

"Áno, budem na ňu musieť dávať veľký pozor. Veľmi jej ublížili. Vyzerá to tak, že vôbec nič nevidí," pomaly ju zložil do kresla a sadol si k ostatným. Bol ich vodcom, ale veľa vecí sa zmenilo. Neudeľoval žiadne bolestivé tresty. Skôr ich usmerňoval a dával im užitočné rady.

Hlava sa mu krútila a cítil sa veľmi zle. Použitie kúzel malo veľmi nepriaznivé účinky. Cítil veľmi silnú nevoľnosť. Nebolo ľahké bojovať s démonickou mágiou.

"Je z vás iný človek. Niečo také som nečakala," mačka nadobudla ľudskú podobu.

"Priznám sa, že ani ja som nepočítal z tým, že budem bojovať proti démonom, ale napokon je aj v mojom záujem, aby nás nechali na pokoji. Nemáme veľa času. Zajtra musíme všetko konečne dotiahnuť do konca. Rozhodujúci boj sa blíži."