Darklady | I. TITUS SNAPE

Šesť rokov prešlo od uzavretia mieru. Príliš veľa času pohltila obnova mesta a bežného života. Trvalo veľmi dlho, kým sa život vrátil do starých koľají a ľudia sa prestali báť príchodu ďalšieho dňa. Príbuzní postupne identifikovali a poriadne pochovali obete, ktoré si vyžiadala vláda Smrtihlava.

Budovy boli obnovené a parky opäť zaplnili kvety. Usilovná práca prinášala čoraz rýchlejšiu obnovu mesta. Všetky budovy boli opäť opravené, ľudia opäť pracovali a žili svoje životy ako predtým. Mnohé veci sa však zmenili. Nebolo možné ďalej popierať existenciu čarodejníkov. Všetci už vedeli o existencie tohto spoločenstva a poznali mená popredných predstaviteľov čarodejníckeho sveta. Ministerstvo obnovilo svoju činnosť, ale po Scrimgeourovom odchode, nedokázali zvoliť žiadneho vhodného kandidáta. Dočasní zástupcovia nedokázali bojovať s novými problémami.

Udania o neprimeranom chovaní čarodejníkov, vybuchujúcich veciach a nezvláda teľných prútikoch, dokonca aj nezmyselné obvinenia z uhranutia a prekliatia predstavovali dosť veľký tlak. Všetky tieto poplašné správy prichádzali od nečarodejníckeho obyvateľstva. Možné podozrenia na ďalšiu aktivitu démonov dokázali zamestnať na celé hodiny takmer všetkých pracovníkov. Zastupujúci minister musel mať niekoľko falošných adries, okrem toho aj niekoľko aurorov, aby mu každú chvíľu na dvere neklopali neodbytní návštevníci. V schránke sa nachádzalo neúnosné množstvo pošty a ani kúzla nemohli zastaviť paniku a mýty šíriace sa okolo záhadného spoločenstva čarodejníkov. Okrem toho dostával aj množstvo otázok od predstaviteľov muklovských škôl, neustále trvali na tom, aby do učebných osnov mohli zaradiť aj nejaké fakty z dejín mágie. Okrem toho ich zaujímalo, akým spôsobom majú žiakom rozprávať o Tomovi Riddlovi, mužovi, ktorý bol neľútostným vrahom, ale zároveň im pomohol bojovať proti démonom. Práve kvôli týmto dôvodom, nikto nedokázal zotrvať vo funkcii dlhšie ako pol roka.

Mladý muž s orlím nosom neochotne vyšiel z výťahu. Mal plné ruky kníh a ďalších poznámok, ktoré potreboval kvôli zastupovaniu svojho otca. Ešte stále nemal opravené minulotýždňové písomky a vôbec nemal chuť sa do toho pustiť. Začínal ľutovať, že sa nechal presvedčiť.

"Prestaňte prehľadávať tie škatule! Chcem svoj prútik a nemienim čakať celý deň,"

Nesmel ho v budove používať kvôli novým zákonom, ktoré obmedzovali čarovanie smrťožrútov na verejných priestranstvách. Nebol tým ktovieako nadšený, ale musel sa prispôsobiť požiadavkám ministerstva.

"Hneď to bude, Snape. Snáď sa nebojíte, že vám z neho niečo ubudlo, kým ste bol tu. Podľa mňa by sem žiadny smrťožrút nemal vkročiť a už vôbec nie vy!" prudko mu strčil do rúk prútik. Napriek tomu, že bol vynikajúcim tvorcom elixírov a nedokázala sa mu účasť na vraždách ani na mučení, ľudia nemohli zabudnúť na skutočnosť, že má na predlaktí temné znamenie. Napriek všetkému ho považovali za nebezpečného človeka. Tajnostkárske správanie toho muža im pripadalo veľmi neprirodzené. Hnedé oči plné trápenia a zatrpknutosti sa nevraživo zabodli do sivých zreničiek staršieho zamestnanca ministerstva.

"Starajte sa o svoje záležitosti. Nikto vám nedal právo súdiť ma! Ja som aspoň nevyslal kliatbu, ktorá spôsobuje pomalé umieranie na úplne nevinnú osobu. K tomu mi už nemáte, čo povedať?"

"Démoni ma ovládli..." zahanbene sklonil hlavu. Vedel, že zašiel priďaleko. Nebolo vhodné provokovať muža, ktorý mohol zariadiť jeho okamžite zatknutie.

"Áno, samozrejme to vravia všetci," uštipačne poznamenal Titus. Vkĺzol do pripraveného krbu.

Potreboval sa trochu poprechádzať. Musel zo seba dostať všetok hnev a zúfalstvo. Nechcel, aby si Mel všimla, že začína strácať pevnú pôdu pod nohami. Stále bojoval proti akejsi neviditeľnej sile, ktorá mu nedopriala pokojný život. Mágia Smrtihlava ničila svet, ktorý si tak starostlivo vybudoval. Nikto netušil, čo sa vlastne stalo s tým pekelným stvorením. Po jeho zmiznutí vypukol poriadne veľký chaos. Trvalo niekoľko rokov, kým sa im podarilo vrátiť sa k bežnému životu a nevidieť za každým rohom nepriateľov.

Na chrbte pocítil dotyk cudzieho prútika. Jeho špička ho zľahka zatlačila na krku. Začul prudké nadýchnutie nejakej neznámej ženy.

"Mefistofea Malfoyová, nie je čas na detinské hry. Ponáhľam sa," opovržlivo odvetil Titus. Stačilo mu zazrieť tie dlhšie plavé vlasy a bol si hneď istý, že za ním prišla jedna z jeho bývalých spolužiačok.

"Si nedotknuteľný, snáď môžeš pár minút venovať dobrej známej. Mám pre teba informácie, ktoré ťa budú veľmi zaujímať. Viem, kde nájdeš Harriet. Možno by si jej mal pomôcť, skôr než sa úplne zblázni," mrazivo sa zasmiala a pomaly povolila tlak prútika.

"Nechápem, prečo by jej malo hroziť nebezpečenstvo? Z Deanovej smrti sa predsa už dávno spamätala. Viem, vtedy vypila ten jed, ale viem, že niečo také už nikdy neurobí. Sľúbila mi to. Podľa toho čo som počul sa opäť vydala a odišla z Londýna," nerád spomínal na tie chvíle, keď si všetci mysleli, že Lucy je mŕtva. Nikto netušil, že jej hrob je falošný a slúži len ako maskovanie. Nikto nevedel, prečo na dlhší čas zmizla z ich životov. Ona im to neskôr vysvetlila len veľmi zamotane. Ani jeden z nich to nepochopil. Vravela im niečo o veštbe, ktorá sa mala naplniť. Najväčšmi všetkých prekvapil rozchod nádejného páru. Harriet a Rob spolu prerušili kontakt. Harriet mu prestala pravidelne písať listy. Po pár mesiacoch začala chodiť s Deanom. Nikto nevedel, prečo sa tak rozhodla. Považovali to za dosť unáhlené. Musel odísť, lebo dlho nemohol nájsť prácu a jeho priateľka s ním nemohla ísť. Nemala ešte dokončenú školu. Robov návrat takisto nepriniesol nič dobré. Údajne zabil Deana Digoryho a ušiel na nejaké neznáme miesto. Odvtedy o ňom nikto nepočul nič bližšie. Všetci sa obávali, že vo svete rozšíri rovnaký teror ako jeho otec. Titus vykročil po chodníku nedbajúc na jej reči. Už niekoľko dní za ním chodila a vždy naňho čakala po práci.

"Áno, iste. Verím, že sa jej páči nedobrovoľný pobyt v pivničných priestoroch. Ten nový je mukel, ale rozhodne má trochu zvláštne zvyky," pomaly šla za ním. Neočakávala, že ju bude brať na vedomie.

Poštár váhavo hľadel na adresu napísanú na liste, ktorý mal doručiť. Ešte nikdy nemal možnosť doniesť poštu niekomu z Nenormálnej uličky. Už sa tam nenachádzali len tri domy. Teraz ich bolo oveľa viac. Veľmi rýchlo tam vyrástol celý rad domov, patriacim smrťožrútov. Obklopovali sídlo svojho pána, akoby sa vôbec nič nezmenilo. Akási desivá energia obklopovala tie stavby.

To musí byť nejaký omyl. Týmto ľuďom určite nikto bežne nepíše obyčajné listy. Dosť neochotne oprel bicykel o plot a siahol na pomerne malé klopadlo v tvare hada, ktoré zastupovalo zvonček. Túto výstrednosť považoval za poriadne prehnanú.

Keď zbadal hada plaziaceho sa po tráve, srdce v jeho hrudi sa rozbúchalo, akoby niekto rozozvučal tisíc hudobných nástrojov.

Hady namiesto strážnych psov. Tí čarodejníci naozaj nemajú rozum. Ostražito hľadel na tú obrovskú zelenú masu šupín. Z domu vybehol malý chlapček s dlhšími tmavými vlasmi a jasnými zeleným očami. Pri nohách sa mu plazil ďalší pomerne veľký had.

"Dobrý deň. Koho hľadáte?" ochotne pristúpil bližšie k plotu. Dúfal, že neprišiel za jeho otcom. Temný pán nemal veľmi rád takéto návštevy.

"Priniesol som list pre pani Snapovú," odvetil nervózne.

"Oni bývajú vedľa nás. Len sa nebojte a pokojne tam zazvoňte. Tu vám nikto neublíži. Ak chcete pôjdem s vami," ponúkol sa ochotne.

"Nie, to nebude potrebné, chlapče," zamieril čo najďalej od syčiacich hadov. Až priveľmi horlivo sa ponáhľal k susedom. Brána sa otvorila, keď k nej pribehol pomerne veľký čierny pes. Postrčil poštára na úzky chodník. Postavil sa na zadné laby a náhle sa jeho telo zmenilo na ženské. Lee sa naňho milo usmiala. Už nebol žiadny dôvod na rešpektovania zákona o utajení a postupne prestal úplne platiť.

"Pani Snapová?" opýtal sa rozpačito. Neočakával, že sa pes zmení na ľudskú bytosť. Na niečo také ešte očividne nebol pripravený.

"Ja som Eliotová, určite hľadáte Mel. Len poďte ďalej," ochotne ho viedla k dverám.

"Len by som chcel..." vyjachtal vystrašene. Nemal chuť vstúpiť do toho domu. Dosť neochotne sa vybral za tou zvláštnou ženou.

Za stolom sedel muž, ktorý nepôsobil veľmi priateľsky. Chladné hnedé oči sa dosť neochotne upreli na nového návštevníka.

"Kto je to?" pohŕdavo odsekol Severus Snape. Bol dosť nervózny, kvôli svojmu úžasnému synovi, ktorý si dovolil nechať mu na starosti deti. To považoval za dosť veľký podraz. Na kolenách mu sedela jeho vnučka Daria. V rukách držala obrázkový atlas liečivých rastlín. Jej brat pobiehal po miestnosti, detská mágia zdvíhala z políc predmety, ale Severus si to vôbec nevšímal. Zamračene si premeriaval poštára.

"Neviem, práve som sa ho chcela opýtať, prečo sem vlastne prišiel. John, prestaň rozbíjať ten porcelán! Prečo mu nič nepovieš?" oborila sa na svojho milenca.

"To nie je moja starosť, nech si to s ním vybaví jeho otec," podráždene odvetil tmavovlasý muž.

"Chcel som len doručiť list do vlastných rúk. Môžete mi už konečne povedať, kde nájdem Melanie Snapovú?" poštár začínal pomaly strácať trpezlivosť.

"Poďte so mnou do horných izieb. Ona nemôže prísť za vami. Je veľmi chorá a možno ešte spí," Lee mu pokynula, aby vyšiel po schodoch.

Mel,

Pomôž mi. Nemôžem ti toho veľa napísať, lebo ma stále kontroluje a dokonca mi vzal prútik. Viem, že som bola sebecká a dlhšiu dobu som sa s tebou ani s ostatnými vôbec nestýkala. Mrzí ma to a je mi veľmi ľúto, že som neposlúchla a zas som urobila poriadnu hlúposť...