Krv. Stekala po tráve, po stromoch. Napĺňala takmer celú prístupovú cestu k akejsi tmavej jaskyni. Mladý muž nervózne kopol do bábiky, ktorá ležala pred vchodom. Mávol prútikom, aby mohol všetko uviesť do pôvodného stavu.
"Nemussseli ssste tu narobiť neporiadok. Máte sssa sssprávať nenápadne!" obe hady boli preňho veľmi dôležité, ale nemyslel si, že si dovolia porušiť jeho príkazy. Nechcel, aby niekto zomrel a už vôbec netúžil po pozornosti úradov.
"Hlavná vec, že sssme ju dossstali, pane. Ten muž násss takmer zabil," šupinaté telo sa vysúkalo z jaskyne. Zelenkastý had sa rýchlo zvinul do klbka. Jeho mladší brat bol omotaný okolo tela mladej ženy. Ruky mala priviazané hrubým povrazom a ústa zalepené bielou páskou. Pevne ju k sebe pritiahol. Nedokázal odolať pokušeniu. On na ňu nezabudol a hrozne ho trápilo, že tak ľahko zahodila ich vzťah a nechala sa zlákať falošnými sľubmi.
"Dúfam, že ti neprekáža moja spoločnosť, Harriet," oslobodil jej ústa, aby sa s ním mohla zhovárať.
Pre kolegyňu Miu som vyrobila takýto: