Darklady | 26. kapitola Oheň, dym a diabolské pochodne

"Severus, kde si bol tak dlho? Bála som sa, že sa už nevrátiš," pomaly prestrčila ruku cez mreže. Malá cela jej poskytovala veľmi obmedzený priestor. Nemohla sa ani poriadne povystierať. Bola priam obklopená tmou. Už veľmi dlho nemala možnosť poprechádzať sa na čerstvom vzduchu. Pocítila dotyk jeho prstov. Váhavo ju chytil za ruku a pevne ju stisol, akoby sa chcel ubezpečiť, že sú obaja ešte stále schopní niečo pocítiť.

"Mučili ma. Vytiahli zo mňa veci, ktoré nemohol zistiť ani Temný pán. Vôbec si nevieš predstaviť akou silou disponujú. Myslel som si, že tu ostaneš sama a to by som nechcel," rozprával veľmi ťažkopádne. Na každé nadýchnutie musel vynaložiť nesmierne množstvo energie.

"Dnes tu bol on a odviedol svoju manželku. Možno ešte máme nádej. Keď náhodou vypukne boj nebudem sa len prizerať. Viem, že nás tu nenechajú..." vysilene zalapala po duchu. Potrebovala viac priestoru, čerstvý vzduch a okrem toho veľmi zle znášala pobyt v zamrežovanej miestnosti.

"Neviem, akými schopnosťami teraz disponuje. Čo môže urobiť proti tým bytostiam? Sám ich určite nedokáže zvládnuť a ostatní čarodejníci sú tiež bezmocní. On už medzi nami nemá súpera," chladne odvetil Severus. Z nejakého neznámeho dôvodu si želal, aby prestala myslieť na možnosť vyslobodenia. Vedel, že Temný pán kvôli nemu nebude riskovať svoj život. Niečo také by určite nemohol považovať za dôležité.

"Má predsa Helen a možno sa vrátia aj deti. Chcela by som vidieť Titusa, možno to bude naposledy... Neviem ako dlho to tu ešte vydržíme. Každý deň niekoho zabíjajú. Ja to viem, počula som ich," pevnejšie uchopila ruku profesora elixírov.

Silný úder do dverí v nich vyvolal strach. Videli ako sa otriasajú a pomaly praskajú. Zazreli tmavú postavu, očividne šlo o démona, ktorý bol zrejme nesmierne hladný.

Prišiel sa nasýtiť do väzenia.

"Zalez, ja ho zdržím, hlavne sa nehýb," Snape rýchlo pustil jej ruku. Upriamil pozornosť na tú neľudskú bytosť.

"Aj tak všetci pôjdete do pekla. Ty aj ten tvoj Smrtihlav," vyštekol podráždene. V hnedých očiach sa objavil náznak strachu. Tento moment však trval len veľmi krátko. Bol to spôsob ako v sebe nájsť posledný kúsok ľudskosti alebo akýsi signál, že aj on je len obyčajným človekom? Ani on sám nedokázal odpovedať na túto otázku. Nebol si istý či vôbec niekto vyrieši záhadu vychádzajúcu z podvedomia.

Cítil, že tá vec takisto dokáže nazrieť do jeho vnútra a vysmievať sa mu. Dotknúť sa tej najväčšej bolesti, ktorú ukrýval v srdci.

"Čoskoro sa celý svet zmení. Aj táto tvoja priateľka, ktorú tak veľmi chrániš je len ďalším nástrojom, Severus. Len sa dívaj, dám ti toľko času, aby si mal možnosť vidieť premenu vašej podradnej rasy," démon sa mu chladnokrvne prihováral a smial sa takým nepríjemným a zlovestným spôsobom.

Démon sa v podobe zvláštneho dymu prešmykol cez mreže. Ovíjal sa okolo neho, vstrebával energie, ktoré ho držali pri živote. Severus nekričal, neprosil o milosť. Bol pokojný a vyrovnaný, akoby sa nič nedialo. Zachoval si svoju chladnú masku. Bez najmenšieho zachvenia prijal svoj osud.

"Nie, pusti ho!" zdesene zajačala Lee. Rukami sa pevne zaprela o mreže a začala nimi prudko lomcovať. Niečo ju pevne schmatlo za krk. Cítila ako šaty povolili, špinavá látka skĺzla z je pliec. Dymová clona sa rozdelila na dve časti. Jedna z nich držala šokovaného profesora a druhá pomaly prešla do cely k mladej žene.

"Temný pán síce má svoju manželku, ale ani to mu nepomôže. Helen má v sebe niečo z nás. Je nositeľkou. Malá ukážka ti snáď objasní, aká hrozba bude sprevádzať tých, ktorý prežijú," posmešne mu pošepkal do ucha tých pár viet. Začal do seba vstrebávať energiu toho muža. Robil to však veľmi pomaly, aby mal možnosť sledovať kruté divadlo, ktoré sa odohrávalo vo vedľajšej cele.

"Severus, zastav ich! Ja predsa..." zdesene zachrapčala Lee. Dym sa menil na akési zvláštne stvorenie pripomínajúce divoké zviera. Cítila ako sa prilepilo na jej telo. Privlastnilo si každý odhalený kúsok pokožky. Zovrelo ju do objatia, ktoré vôbec nebolo príjemné. Akési drobné vlákna putovali po odhalenej pokožke. Pokrývali ju akousi priesvitnou zmesou. Vlhké jazýčky s pichľavými zakončeniami vytvárali otvorenú ranu. Sali krv z rán, ktoré sa pomaly otvárali. Neboli však smrteľné. Obeť sa stále bránila, šklbala sebou a zúfalo kričala. Vyslovovala meno profesora elixírov, ale on takisto nemohol nič urobiť. Nedokázal sa pohnúť. Vedel, že pomaly umiera, cítil ako z neho odchádza život. Démon prestal sať energiu a doprial mu pohľad na intímne spojenie dvoch vskutku rozličných bytostí. Krvou podliate úponky putovali po celom tele. Nadvihli ju a pevne obopli, aby nemala ani najmenšiu šancu uniknúť z desivého zovretia. Tvár mladej ženy sa začala meniť, namiesto sĺz sa na nej usadil pocit uspokojenia. Oči nadobudli akúsi zvláštnu bledú farbu. Trvalo takmer pätnásť minút, kým sa z jeho tela uvoľnilo akési drobné stvorenie. Preliezlo do jej tela a usídlilo sa v maternici. Démon pomaly vykĺzol z nej. Žena vôbec nebola vystrašená, pritisla sa bližšie k nemu a rukou skúmala novú bytosť, ktorá sa stala jej súčasťou.

Len sa dívaj, Severus. Si svedkom jedinečného spojenia. Mágia dokáže tie krehké ľudské bytosti úplne popliesť. Nedokážete s tým bojovať. Lee práve prišla o zrak, už ťa neuvidí. My budeme silnejší, keď nám pribudne ľudská podstata. Opäť sa zrodíme v podobe, ktorá nebude až taká hrozivá a vy nám uveríte.

"Okamžite ich nechaj na pokoji!" hlas mladého dievčaťa narušil hrozivú atmosféru. Harriet pevne držala v rukách srdce patriace Nigror. Rob stál pri nej, na rukách mal stopy po okovách a na tvári sa mu zračil vražedný výraz. Bolo pochopiteľné, že nemá dobrú náladu, vzhľadom na to, že začal útok na sídlo démonov a Harriet práve zabránila tomu, aby ho popravili uprostred veľkej siene.

"Ako mi v tom chceš zabrániť, hlúpe dievčatko? Dve deti ma nezastavia a títo dvaja už aj tak nemajú nádej," absolútne ignoroval jej slová. Zameral pozornosť na postavu, ktorá sa zhmotnila za nimi.

"Dosť bolo hier, Mnemnom. Vonku práve prebieha dosť nerovný boj. Práve deti a nečarodejníci už zničili dosť veľa Smrtihlavových kúzel. Ty budeš musieť ustúpiť, lebo inak ťa práve toto ďalšie dieťa pošle na výlet za silami svetla!" priezračný Talizman sa rýchlo otvoril a odhalil akúsi zvláštnu zmes farieb a zvukov. Silné svetlo prechádzalo cez otvor vedúci do inej dimenzie. Helen držala na rukách svojho najmladšieho syna. Podarilo sa im nájsť oboch chlapcov aj hadov a doviesť ich do bezpečia. Všetci však vedeli, že David sa musí nevyhnutne zúčastniť boja, pretože, len on dokázal otvoriť Talizman.

Démon okamžite prestal odoberať energiu profesorovi elixírov. Stiahol sa do kúta a pomaly ustupoval pred neodbytným svetlom.

"Pani moja, ušetrite ma!" zachrčal zdesene. Vedel, že ani ona už nemá žiadnu nádej. Nemohla sa príliš dlho brániť silám, ktoré ju priťahovali k Smrtihlavovi. Chladne si premeriavala prosiaceho démona. Nemohla ho nechať ďalej škodiť v ľudskom svete. Postupne sa vytrácal. Z pier sa mu dral hrozivý rev. Napokon z neho ostala len nechutná kôpka akýchsi zrniečok.

"Mami, som rád, že si prišla. Už som sa o teba bál," Rob ju rýchlo objal a vtisol bozk na čelo svojmu bratovi.

"Neskôr sa pozhovárame, radšej vysloboď Severusa. O Lee sa postarám sama. Musíme ísť von a pomôcť ostatným. Smrtihlav je stále veľmi nebezpečný a váš otec proti nemu nemôže bojovať sám," stručne mu prikázala Helen.

"Pán profesor, poďte, vytiahnem vás," mladý čarodejník vylial na mreže ďalšiu dávku elixírov. Spoločne s Harriet postavil na nohy utrápeného muža.

"Ďakujem vám," potichu zamrmlal Severus. Hlava sa mu krútila, mal pocit, akoby ho poriadne vystískala Diablova pasca.

Helen presunula svoju priateľku do Talizmanu. Vedela, že v takomto stave im aj tak nemôže pomôcť. Okrem toho bola to jediná osoba, ktorá vedela o spôsobe akým sa chystá poraziť démonov. Nechcela, aby sa to niekto dozvedel. Netušila, že bude musieť odísť s ňou.

"Ukryte ho na bezpečné miesto, stretneme sa vonku! Dávajte pozor na srdce," zamierila do školského areálu. Obloha bola zatiahnutá, blesky neľútostne križovali oblohu. Magická búrka zvýrazňovala neľútostný boj, prebiehajúci v celom hrade. Všade vybuchovali fľaštičky z elixírmi. Kúzla démonov šľahali zo všetkých strán. Vyslobodení väzni sa pridali na stranu svojich spolubojovník. Zrazu nezáležalo na ich pôvode ani na krvi, dokonca nebolo ani dôležité, že niektorí z nich sú smrťožrúti. Tentoraz všetci paradoxne bojovali na jednej strane proti nebezpečnejšiemu nepriateľovi. Toto dočasné prímerie zatlačilo doterajšie nezhody do úzadia. V tej chvíli padli všetky rozdiely medzi nimi.

Temný pán takisto pobiehal medzi bojujúcimi. Zameriaval sa hlavne na kúzla Smrtihlava, ktoré dokázali veľmi rýchlo zmiesť z cesty. Chcel ho oddeliť od ostatných.

"Mami, dávaj pozor. Sú všade. Dokonca sa im podarilo zničiť jeden z horcruxov ," Lucy sa bleskurýchlo vyhla plameňom, ktoré na ňu nasmeroval Medailos.

"Vezmi malého, ja musím ísť za Smrtihlavom. Naši ľudia budú čoskoro veľmi unavení, nesmiem mu dovoliť ďalej zabíjať," Helen jej vtisla do náručia svojho syna. Cítila ako jej tvár zvlhčili slzy. Chcela im toho toľko povedať, ale nemala viac čas.

Prechádzala radmi bojujúcich. Démoni pred ňou ustupovali. Prestávali bojovať a púšťali ju pred seba. Dostala sa až k tomu najhoršiemu. Smrtihlav práve vyslal poriadne nepríjemnú kliatbu na temného pána. Vrazila mu do hrude. Prudko dopadol na zem a ostal ležať. Nevládal vstať. Jedine elixíry, ktoré vypil ho ochránili pred vážnejšími poškodeniami tela.

"Moje sily priveľmi narástli, Riddle. Ani tvoj talent týkajúci sa mágie ti už nepomôže. Si len stratené dieťa, nikto ťa nechcel ani tvoj vlastný otec..." chystal sa navždy zavrieť oči svojmu protivníkovi. Zastavila ho žeravá guľa vytvorená z plameňov. Zasiahla ho do chrbta.

"Ja ho chcem a myslím, že to mu bude musieť stačiť. Milujem ho a je mi jedno, či sa volá Tom alebo Harry," pomaly podišla k tomu hrozivému démonovi. Bytosť v jej vnútri sa hmýrila od potláčaného vzrušenia.

Mrzí ma to. Odpustite mi.

"To čo cítiš, už nie je dôležité. Si nositeľka, nemôžeš sa k nemu vrátiť," pritiahol ju k sebe do náručia a nenásytne pobozkal jej pery. Pocit víťazstva ho zbavil ostražitosti. Zle si vysvetlil niektoré dôležité skutočnosti. Pôda pod ich nohami nadobudla náhle nezvyklú mäkkosť. Pod nimi sa otvoril akýsi nedefinovateľný priestor. Chcel tomu uniknúť, ale Helen ho pevne držala. Nemohol vôbec použiť svoju moc, vedel, že tentoraz prehral. Jeho novú tvár však zohavil odporný úškľabok. Helen musela obetovať svoju existenciu v ľudskom svete, aby musel odísť. Práve preto mu vôbec neprekážalo, že bol opäť porazený, vedel, že má ešte celé veky, aby sa mohol opäť vrátiť, ale ona toľko času nemala. Príšerný rev a smrad zaplavil celé okolie. Démoni sa bez podpory svojho pána vytrácali. Obloha sa vyjasnila a po búrke neostalo ani stopy. Nigror schmatla do rúk svoje srdce. Bolo to posledné gesto tej ženy. Potom už nekládla žiadny odpor. Vedela, že prišiel čas pokojne odpočívať a zabudnúť na staré hriechy.

Radostné výkriky mnohých ľudí a stretnutia rodín boli predzvesťou nového začiatku. Deti temného pána však ostali zarazene stáť, akoby vrastené do zeme. David sa rozplakal, zúfalo si cmúľal prst.

"Mami," detský hlas bol priam nabitý smútkom.

Tak toto je koniec takého bežného deja v poviedke. Už pribudnú len také 4 záverečné časti o ich budúcnosti. Nabudúce začnem s Titusom a postupne prejdem aj k ostatným. Nebudú označené ako nové kapitoly, ale ako I. Titus Snape atď, lebo na fane to dám do jednej kapitoly.