III.LUCY RIDDLOVÁ 2. polovica

Titus pevne zovrel do náručia svoju manželku. Mel ledva dýchala a príšerne zbledla a pery začínali nadobúdať nepekný modrastý odtieň. Dýchala veľmi ťažko a ledva sa dokázala udržať pri vedomí.

"Nechaj ma tu. Ja už za nič nestojím. Viem, že ti na mne vôbec nezáleží," s námahou zasypela Mel. Nevládala rozprávať. Na každé slovo vynakladala takmer nadľaduské úsilie.

"To nie je pravda. Poznáš predsa Mef. Ona sa prilepí na každú osobu mužského pohlavia. Momentálne sa snaží vrátiť k svojmu bývalému milencovi, ale zdá sa, že aj Ron jej už má plné zuby. Mala by si mi potom všetkom, čo sme spolu prežili aspoň trochu dôverovať. Neblázni... Stačí len nájsť liek a všetko bude v poriadku. Ty sa nesmieš vzdávať," vykročil k dlhému radu domov. Chcel sa čo najskôr dostať k Helen. Ona jej mohla dodať viac sily, ako iné magické prostriedky.

Prekročil nejaké telo ležiace na zemi pri dome Temného pána. Vôbec mu to nepripadalo nezvyčajné, preto sa to rozhodol ingnorovať. Privítal ho rozrušený sykot dvoch hadov, ktoré sa vyhrievali na schodíkoch. Negas sa rýchlo plazil smerom k nemu a spokojne syčal. Mal rád návštevy a viacerí smrťožrúti nechápali, ako to s ním Temný pán môže vydržať. Tento had oveľa radšej sedával na kolenách svojho pána a nechal sa hladkať, akoby mal niekoho uhryznúť. Možno preto mu vybral oveľa dravejšiu družku.

"Ahoj, Negas. Zaveď ma k Helen," vyslovil to pozorne a zreteľne, aby mu aspoň trochu porozumel. Had však očividne nemal ani poňatia o čom to hovorí. Omotal sa mu okolo pása a jazykom skúmal povrch habitu.

Helen rýchlo vyšla zo spálne. Negasov radostný sykot sa nedal vôbec prehliadnuť. Dalidah vystrčila hlavu spod stola a nahlas dohovárala partnerovi, aby sa okamžite prestal správať ako obyčajný domáci maznáčik.

"Polož ju do spálne, pokúsim sa jej trochu dodať energiu, ale nič ti nemôžem sľúbiť. Moje sily nie sú také ako predtým," upozornila ho chladne. Titusa mala rada, lebo bol priateľom jeho syna a vždy stál pri nich. Nemohla mu však dodávať falošnú nádej.

"Nie, ja to nechcem. Nepotrebujem pomoc. Mala som už dávno zomrieť, aby vy to viete. Nesmiete ďalej predlžovať tento stav," zachrapčala Mel a zúrivo sa pokúšala vyslobodiť.

"O tom ty nerozhoduješ ani ja a už vôbec nie Titus. Si naivná, keď si myslíš, že dokážem priviesť späť mŕtveho. Jedine ty musíš chcieť, nikto iný ťa nezachráni. Stále si tu s nami, tak dobrovoľne neodchádzaj. Ty si mladá a máš ešte dostatok síl, len ich potrebuješ nájsť," prísne sa zadívala do očí rezignujúcej ženy. Vedela, že jej nesmie dovoliť podrobiť sa tomu.

Proces liečenia trochu uľahčil ich situáciu. Mel zaspala a Titus mohol pokojne pozorpávať Helen o svojich starostiach.