Zakázaná príchuť

Keď som ťa stretol

Tvoj pohľad pálil ako výčitka

Tvoj úsmev premenil farby môjho světa

Naučila si ma uznávať aj červenú

Nemala som za ním ísť. Prečo som ho musela opäť vyhľadať? Zúfalo obracala v rukách prasknutý pohár. Nič necítila. Už dávno nemala dôvod smiať sa, plakať ani nijakým iným spôsobom vyjadrovať svoje pocity. Pokúšala sa pozbierať čriepky rozbitého skla. Nahla sa hlbšie pod posteľ. Sledovala spokojnú tvár muža, ktorý ležal v posteli vedľa nej. Mal by mať ryšavé vlasy a pehavú tvár, ale tento popis vôbec nezodpovedal milencovi, s ktorým sa už dlhšiu dobu stretávala.

Tak ľahko sa dá podľahnúť čaru tej tváre a hlasu, ktorý dokáže presviedčať. Bozkom vychádzajúcim z neutíchajúcej vášne a planých sľubov.

Je ľahké vstúpiť do začarovaného kruhu klamstiev a podvodov. Sladká zrada prináša výčitky, ale zároveň aj znepokojujúcu príťažlivosť.

Svetlé pramienky vlasov boli porozkladané na vankúši. Ruky mal zložené vedľa tela, prstami sa zabáral do prikrývky. Náhle sa tie neprístupné oči otvorili. Opovážlivo siahol na ženu, ktorá s ním trávila pár ukradnutých chvíľ. Vyžiadal si párzakázaných bozkov.

Viem, že mi neveríš

Viem, že ma podozrievaš

Tvoj ústa mi chcú škodiť

To ti však vôbec nesvedčí

Stále ťa potrebujem a neviem kráčať

Po mori slov a stratí bez tvojej hrejivej dlane

"Myslíš na svojho manžela. Aké šľachetné," rád provokoval ženu, ktorú si získal. Nikdy neľutoval, že zahnal do kúta bývalú spolužiačku. V istých oblastiach bol oveľa skúsenejší ako ona.

"To nie je tvoja starosť. Nie som s tebou kvôli duchaplným úvahám," automaticky siahla na svoje oblečenie.

"Máš pravdu, Grangerová," sprisahanecky poznamenal Draco. Rukou jemne odhrnul pohúžvanú prikrývku. Chcel cítiť jej telo, kým nepríde čas na ďalšiu rozlúčku. Obaja mali svoje rodiny, domovy, ktoré chceli udržiavať a takisto aj partnerov.

"Dobre vieš, že sa už tak nevolám. Mohol by si ma konečne nazývať pravým priezviskom," znechutene sebou trhla a odtiahla sa od neho.

"Mne sa to tvoje nové priezvisko nikdy nepáčilo. Nehodí sa k tebe," šibalsky pohladil odhalený chrbát svojej milenky.

"Tak to si myslíš len ty. Nikdy nebudem ľutovať, že som si vzala Rona. Je to skvelý muž," potlačila slastný ston, ktorý podnietil ďalší dotyk tentoraz na prsiach.

"O tom nepochybujem. So mnou si len z číreho rozmaru, však? Myslíš, že som to nezistil. Má inú, ale nedokáže ti to povedať. Je zbabelý rovnako ako my všetci," žiadostivo ju prepaľoval pohľadom. Očakával zlosť v tých úchvatných očiach.

"To nie je pravda. On predsa..." zhrozene si ho premeriavala. Spomenula si na manželove neskoré príchody, zvláštne parfumy, ktoré z neho boli občas cítiť, dokonca aj na soviu poštu, ktorá mu chodila, ale nechcel jej dovoliť, aby tie listy prebrala.

"Ťahajú to spolu s mojou ženou dlhšie ako my dvaja. Práve kvôli tomu som sa rozhodol začať si s tebou," hodil jej šaty na zem a pritiahol ju späť do postele.

"Neverím ti. On nie je taký. Nikdy by to neurobil," prudko zovrela jeden z vankúšov a poriadne ho ním udrela do brucha.

"Mám dôkazy a nechci, aby som ich teraz vyťahoval. Môj syn užo tom tiež dávno vie. Dokonca sú dnes večer tu, v tom istom hoteli ako my," bol veľmi prekvapený, keď ho pred týždňom zastavil najmenší člen rodiny a otvorene mu povedal o všetkom, čo sa v dome dialo. Takisto mu prezradil, že aj jeho matka dostáva stále nejaké správy a vždy odchádza z domu, tak aby si to nevšimol.

Keď sa vraciam domov

Čaká ma len búrka a tma

Moja rodina ma víta

Pod strechou z oblátok noci

Ty ma poznáš a vieš, že nemám rád pretvárku

Vieš, že bolí ma nedôvera tvojich očí

"Tak v tom prípade ich vôbec nebudeme vyrušovať," jemne mu odhrnula vlasy z čela a opäť ho vyzývavo pobozkala. Chcela, aby boli tie slová pravdivé. Tak veľmi potrebovala dôverovať mužovi, ktorého napriek všetkému nechcela opustiť.

Si nádherná

Ako nádej, že všetko zlo raz pominie

Si mojím svetlom temnotou a pokušením