„Odkedy je z teba taký svätec ? Minulý týždeň si hovoril inak, keď sme tu mali Nottovu priateľku. Chuderka bola z toho celkom hotová. Vôbec si sa jej nepáčil, tuším je ešte stále zavretá u Munga,“ úlisne poznamenal Crabbe, keď šípka preletela okolo neho.
„Je to pravda ?“ vybuchla Vicky.
Barty odovzdane prikývol. Popierať to by nemalo žiadny zmysel. Na tú udalosť veľmi nerád spomínal.
„Si odporný,“ sykla podráždene a chystal sa vstať. Niečo ju však pevne pripútalo k zemi. Počula o tom strašnom prípade. To dievča takmer zomrelo. Nechcela veriť tomu, že Barty sa dopúšťal takých zverstiev. Šípka lenivo zakrúžila nad McNairom a Goylom… Hypnotizovala ju pohľadom, aby sa radšej pohla ďalej. Čo teraz ? Už ostáva len…“
Šipka sa zastavila pri dverách a hrotom ukázala na oneskorenca, ktorý práve prišiel.
„Môj pane, nakoniec sa mi podarilo dostať sa k vám,“ majestátne klesol na kolená a pobozkal Voldemortovi okraj habitu. Všetci si šepkali a ukazovali naňho. Vicky ho hneď spoznala podľa hlasu. On nie…prosím, nech to nie je…
„Prišiel si práve včas, Lucius.“
Voldemort sa k nemu naklonil a všetko mu dopodrobna vysvetlil. Rýchlo si zložil kapucňu. Záplava svetlých vlasov mu dopadla na chrbát. Mrazivé oči uprel na Vicky a zbežne si ju prezrel.
„Môže byť,“ skonštatoval bez záujmu. V myšlienkach sa vracal k hádke, ktoré prebehla medzi ním a rodičmi. Obaja podporovali Temného pána, ale nepozdávalo sa im, že Lucius robí niekomu poskoka. Viac by ocenili, keby sa držal bokom a čakal ako to celé dopadne.
Temný pán mu prešiel rukou po pleci. Vycítil, že jeho obľúbeného služobníka niečo trápi. Dúfal, že toto malé rozptýlenie mu pomôže zabudnúť na každodenné starosti.
Barty schmatol Luciusa. Silno ním zatriasol. Zaboril mu prsty do vlasov a čosi mu naliehavo zašepkal : „Ona je moja, ruky preč…“ Lucius tomu celkom dobre porozumel, ale zatváril sa nechápavo.
„PUSŤ MA,“ vyštekol panovačne. Surovo ho odsotil. Barty narazil hlavou o stôl. Ostal ležať na zemi celkom bezmocný.
Vicky cítila ako ju zdvihlo nejaké zaklínadlo. Želela si premeniť sa späť do svojej pôvodnej podoby. To sa však nestalo. Ešte nevedela, akoby mala premenu ovládnuť. Lucius ju vypoklonkoval ku schodom vedúcim do horných miestností. Naschvál mu šliapla na nohu a pokúšala sa ho poškriabať. Skrútil jej ruku dozadu a donútil ju kráčať. Vicky sa zatmelo pred očami. Otriasla sa od hnusu. Bude s ním bojovať aj keby ju to malo stáť život.
„Pokiaľ budeš ku mne milá, nič sa ti nestane,“ zašepkal pokojne. Nemal náladu naťahovať sa s rozzúrenou ženskou. Začínal ľutovať, že neostal doma. Takisto nebol nadšený, že si proti sebe poštve Bartyho…
„Tak s tým nepočítaj,“ Vicky ho zúrivo udrela lakťom do brucha. Bolesť mu však zjavne nerobila žiadne problémy. Na oplátku ju chytil sa za vlasy a dotiahol ju až do tmavej izby s ťažkými závesmi. Zacítil pálenie temného znamenia.
„Asi budeš musieť chvíľu počkať,“ nechal ju zavretú v izbe. Vicky pristúpila k oknu. Bolo zabezpečené nejakým neznámym kúzlom. Horúčkovito behala po izbe v snahe nájsť niečo ostré.