3. kapitola Opäť spolu (posledná k)

"Mami, nemôžeš zohnať nejaké iné veci? " netrpezlivo sa vrtela a vôbec sa nesnažila urýchliť obliekanie. Nedokázala si vybrať medzi starými zaplátanými džínsami a kratšími hnedými nohavicami bez vreciek. S nedôverou hľadela na košeľu, skôr učenú pre chlapcov a hnedú šiltovku, ktorá sa jej takisto vôbec nepáčila.

"Nie, Galina. Dnes z teba jednoducho bude chlapec. Snáď máš toľko sily, aby si zvládla také jednoduché zaklínadlo premeny. Nemôžeme na seba upútavať pozornosť. Ber to ako ďalšiu hru, ktorú moja rodina nesmie prehliadnuť. Určite ich varovali, že sa chceme spojiť s nepriateľom. Musíme byť pripravené sa brániť," pokojne vytiahla zo skrine oveľa menšie letné šaty. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sa do nich nevojde. Musela by byť opäť tým malým bezstarostným dieťaťom.

"Tie sú pekné. Vyzerajú lepšie ako ten môj kostým. Nevedela som, že Irena mala doma aj nejaké dievča?" chcela poznať pôvod tých šiat. Veď mala len synov a po ich smrti už nikdy viac nechcela mať deti ani manžela.

"Sú úplne nové. Irena ich kúpila kvôli mne. Tiež sa potrebujem zamaskovať. Budem tvoja staršia sestra," tí ľudia ju už viac nedokázali vydesiť. Bola zmierená z každou možnou alternatívou.

"Nedôveruješ môjmu otcovi?" Galina rozčúlene schmatla vankúš. Okamžite stratil farbu vybledol a spľasol. Smutne si sadla na kraj postele. Ešte stále neovládala svoje schopnosti. Pre matku nebolo žiadnym rizikom byť s ňou. Nemohla spôsobiť bolesť žene, ktorá sa o ňu vždy starala. Ostatné veci a ľudia však boli v nebezpečenstve. Vôbec neovládala účinky svojich schopností. Irena takisto začala pociťovať dosť silnú nevoľnosťa nemohla s ňou dlho vydržať v jednej miestnosti.

"On nám neublíži, ale takisto má veľa nepriateľov. Musíme byť opatrné. Nerob si starosti a pokojne sa obleč," navliekla na seba detské šaty. Zasekli sa v oblasti bokov.

"Mami to nemá žiadny zmysel.

Nedokážem byť zase taká ako predtým. Možno by si ich mala nechať, aby ma zabili," zúrivo odhodila vankúš. Nemala záujem ľuďom ubližovať. Myslela si, že bude súčasťou síl dobra.

"S tým sa nezahrávaj. Nevyslovuj také želania. Nikdy nevieš, kto ťa môže počuť," vystrašene vyjachtala Anna. Tie slová neboli práve najpriaznivejším znamením.

Do Anninho tela začali prúdiť rôzne energie. Otáčala sa podľa nich a postupne menila svoj vzhľad. Šaty sa postupne posúvali. Ten pohyb pripomínal pomalý tanec. Kúzla dobrých mágov boli plné harmónie a pozitívnej energie. Šírila sa po izbe ako hrejivé lúče slnka.

"Tak poď! Tiež sa musíš trochu zmeniť," chcela zahnať pochmúrne myšlienky a na chvíľu podľahnúť hrejivej sile mágie.

Galina neochotne vstala a konečne sa bez väčších problémov prezliekla. Začala poskakovať na mieste a pomaly zo seba vypúšťať kúzla určené na premenu. Bolo to veľmi ľahké. Takéto spôsoby maskovania ovládali aj malé deti. Pomaly sa rozhojdala na vlnách svojej vlastnej melódie. Mágia menila a formovala detské telo.

"Tak a teraz vyzerám ako nejaký obyčajný chalan. To by chcelo nové meno. Napríklad Ivan alebo Daniel,"zamyslene si prešla rukou po krátkych vlasoch. Tá premena nikdy netrvala dlho. Maximálne dva dni bolo možné udržať si jednu podobu.

"Trebárs si nechaj oboje mená. Na tom nezáleží. Čím budú obyčajnejšie tým lepšie," upravila si sukňu. Práve sa chystala prerušiť kúzlo. Všimla si, že z Galininej strany k nej prichádza akýsi sivý mrak. Temný mágia vycítila prítomnosť oponenta. Vstrebávala do seba silu dobra a postupne sa približovala k Anne. Napokon však zmenila smer a rozplynula sa vo vzduchu.

"Prepáč mami. Tie naše energie tuším na seba pôsobia dosť neprimerane. Asi nebudeme môcť spolu čarovať v jednej miestnosti," zahanbene zamrmlala Galina.

"Ty sa na mňa hneváš? Chcem, aby si mi pravdivo odpovedala na túto otázku," podoba dieťaťa sa zrazu prestala smiať a úplne zvážnela.

"Nie ja, vlastne... áno," nerada to priznávala, ale zrazu pochopila dôvod toho náhleho nekontrolovateľného prívalu energie.

"Viem, že mnohým veciam teraz nerozumieš, ale ja som na tom rovnako. Tiež nepoznám všetky detaily. Takisto ma veľmi trápi, že sme ostali bez domova. Na to miesto sa už nemôžeme vrátiť," nervózne klesla na posteľ.

"Ja viem, že to nie je tvoja vina, ale možno si sa im mala postaviť. Nie sú predsa všemocní," nespokojne zmraštila čelo.

"Ak sa proti nám spoja vôbec nie je ľahké ich poraziť. Nazývajú sa stranou dobra, ale aj tak sa uchyľujú k nie príliš najpríjemnejším praktikám. Veď si vedela ukážku ich spôsobu jednania," s trpkosťou v hlase poznamenala Anna.

"Ja viem, sú skrátka otravní a neodbytní, presne ako tí, ktorý propagujú čiernu mágiu. Len sa tvária, že všetko, čo robia je v prospech ľudstva," spokojne poznamenala Galina.

"To záleží od konkrétnych ľudí, ale nezabúdaj, že aj ja patrím ešte stále k dobru. Nie som taká ako temní čarodejníci a nikdy sa tak správať nebudem," objasnila Anna. Nechcel, aby si dcéra myslela, že náhle zmenila svoje stanovisko. Chcela ju len ochrániť a dať jej príležitosť nájsť si vlastnú cestu.

Odviedla svoju dcéru na vopred dohodnuté miesto. Napokon si vybrali úplne iné podoby, ako tie, ktoré si nacvičovali. Anna sa stala starším pánom s dosť výraznou bradou a Galina sa zmenila na mladého pána, ktorý sprevádzal toho nemotorného starca.

"Ma...vlastne starý otec, ako nás tu vlastne spozná?" netrpezlivo zašepkala Galina.

Miestom ich stretnutia bola totiž železničná stanica. Bolo tam príliš veľa ľudí, ktorý čakali na vlak, prípadne vyzerali svojich príbuzných.

"Nemusíš si robiť starosti. Bude vedieť, že sme to my...on ma spozná, kedykoľvek a kdekoľvek," zmeneným hlasom odvetila Anna. Poriadne sa opierala a krivkala, akoby naozaj mala problém s chôdzou. Musela svoju úlohu zahrať veľmi dobre. Všimla si pár podozrivých osôb, vykazujúcich magickú energiu. Kedysi stála na takejto pozícii s nimi. Vedela, že sa starajú o udržanie rovnováhy a potlačenie zlej moci. Kvôli tomu boli ochotní prekročiť aj svoje právomoci. Nič nebolo pre nich vznešenejšie ako zbaviť svet zla, aj keby malo podobu jej dieťaťa.

Pohľad starého muža sa zaboril do postavy čarodejníka, ktorý mal byť pre nich záchranou. Cítila, že je nablízku. Vnímala silu vychádzajúcu z jeho vnútra a túžbu ochrániť ich. Videla však aj veľké množstvo iných magických energií, ktoré sa veľmi aktívne prejavovali. Musela si vybrať. Medzi bývalými priateľmi a životom svojej dcéry.

"Ten muž, ktorý stojí pri automate z lístkami. Dobre si ho obzri....To je tvoj otec. Sú tu všade...a nič iné som ani nečakala, zadržím ich..." s námahou odvetila Anna.

"Nie, nerob to. Prišli kvôli mne," Galina ledva pohybovala perami. Nechcela, aby si všimli, že sa hádajú. Stále sa tvárili, že na niekoho čakajú a hľadeli na hodinky, akoby sa ponáhľali.

Muž ešte viac upevnil očný kontakt a bez váhania podišiel k nim. Vedel, že Anna je určite poriadne nervózna a kvôli svojej dcére dokáže urobiť čokoľvek.

Ten pohyb rozpútal hotovú búrku rôznych magických zaklínadiel. Ľudia sa rozpŕchli, akoby niekto vystrelil neviditeľnou zbraňou. Richard ledva stihol prejsť k svojej rodine. Musel venovať pozornosť zaklínadlám rôznej intenzity. Vytvoril akýsi závesný štít energie, ktorá ich chránila pred ďalšími

"Ostatní ľudia to nevidia? Ako si to môžu dovoliť?" zahundrala Galina. S chuťou použila by svoje schopnosti proti tej hŕstke nešťastníkov, nechcela však zbytočne provokovať svoju matku. Anna stála uprostred paľby zaklínadiel, ktoré sa odrážali na všetky strany.

"Richard, myslím, že by sme mali odtiaľto zmiznúť. Naši priatelia začínajú byť netrpezliví," pevne sa chytila jeho ruky a na chvíľu ho zľahka objala. To bolo asi ten najrozumnejší spôsob privítania, ktorý poznala. Galina sa takisto pripojila k nim. Týmto gestom sa medzi nimi utvorilo prímerie. Útočníkom sa nepodarilo im ublížiť, museli len nečinne sledovať, ako postupne miznú z ich dosahu. Na dlhý čas zavládol v ich svete mier, až kým neboli opäť vystavení skúškam osudu.

Koniec