Pripomínam, že si nerobím žiadny nárok na postavy patriace k Death note.
Odohráva sa v budúcnosti...čiže tam nevystupujú priamo postavy z Death note (no vlastne len duše, niektorých postáv, tie tam sú), ale ďalšia generácia. Je to len taký pokus, tak to ešte neberte vážne, lebo také niečo som v živote nepísala. Tak sem dávam zatiaľ len taký menší prológ. Po dlhom čase sa opäť objavuje vo svete ľudínebezpečne príťažlivý zápisník smrti...Čítajte len na vlastnú zodpovednosť.
Sae Wasaki opatrne prechádzala po takmer prázdnej ulici. V rukách pevne zvierala tašku obsahujúcu počítač a ďalšiu vec, o ktorej sa radšej nezmieňovala ani vo svojich myšlienkach.
Dlhšie tmavé vlasy mala ešte trochu rozstrapatené, zelená gumička ich len veľmi ťažko dokázala udržať pohromade. Dosť ťažko sa jej dýchalo a ledva vládala kráčať, nemohla sa však zastaviť.
"Počkaj ma. Musíš mi to vysvetliť, prečo je ten čierny zošit taký dôležitý? Vôbec tomu nerozumiem," mladšie dievča oblečené do modrých šiat sa ju márne pokúšalo dobehnúť. Na prvý pohľad by každý povedal, že sú to dvojčatá. Mali úplne rovnaké oči, črty tváre, dokonca aj hlasy a držanie tela. Túto podobnosť brali ako samozrejmosť, aj keď ich nespájali príbuzenské vzťahy.
Yuiko však bola o pár rokov mladšia, chodila ešte len na strednú školu. Tajomná Sae k nej stále prichádzala, vyhľadávala jej spoločnosť, keď nemusela byť v škole. Takmer neustále boli spolu a občas sa dokázali aj úspešne vymeniť, pokiaľ to bolo nutné.
"Nemôžeš tam ísť, nikto to nesmie vidieť. Už dávno si sa mala tej veci zbaviť," pevnejšie zovrela tašku, akoby hrozilo, že tá vec na ňu znenazdania vyskočí.
"Nechápem, prečo sa rozčuľuješ. Ten zošit som našla na zemi a vyzeral celkom dobre. Myslela som, že budem mať nejaký tajný zápisník na svoje kresby. Vieš predsa, že moja matka neznáša, keď si neustále čarbem," nechápala prečo je jej kamarátka taká rozčúlená. Nepovažovala za zločin nechať si niečo, na čom nebolo meno ani adresa.
"Kreslila si už dnes niečo? Trebárs dnes ráno..." opýtala sa chladne.
"No vlastne, áno. Vieš myslela som na tvojho nevlastného otca a problémy a to ako sa k tebe správal. Nakreslila som jeho tvár a napísala som tam aj meno..." ráno mala jednu zo svojich depresívnych nálad, tak sa rozhodla pre zobrazenie zla. Pre ňu vždy malo pomenovanie Jakumo Wasaki. Takýmto spôsobom chcela vyjadriť svoje pocity.
"Tak by si potom mala vedieť, že dnes ráno dostal infarkt a nebola to žiadna náhoda," tie slova sa jej veľmi ťažko drali z hrdla a nemala veľkú chuť sa tým zaoberať. Konečne bola voľná a mala možnosť začať odznova, ale zápisník sa opäť objavil v jej blízkosti.
"Nerozumiem, vôbec to nechápem. Tvoj otec dnes zomrel? Nie je mi však jasné, to s tým má spoločné? No tak, Sae stoj, nevládzem za tebou stále bežať," trochu zaostala a mierne lapala po dychu.
Sae urobila pár krokov smerom k nej. Stále si ju nedôverčivo obzerala. Vyzerá tak nevinne a nemá žiadne určité ciele. Ona si neuvedomovala to, čo urobila, ale bude to stačiť? To netuším.
"Tu sa nemôžeme zhovárať. Máš veľký problém a ja ti ho asi len veľmi ťažko pomôžem vyriešiť. Mala si v rukách aj druhý zápisník?" opýtala sa šeptom. Ledva hýbala perami a celý čas sa dívala pred seba, akoby si len vymieňali najnovšie klebety o chlapcoch.
"Nie, našla som len tento, ale stále tomu nerozumiem. Ty myslíš, že som niečo urobila? Veď je to smiešne, len som namaľovala neškodný obrázok," rukou siahla na kamarátkinu tašku. Ten zošit nepovažovala za žiadnu výnimočnú vec. Až kým nezbadala zvláštneho tvora, ktorý sa vznášal nad hlavou jej kamarátky. Hlas sa jej zasekol v hrdle, nedokázala zo seba vydať ani hláska.
"Odkedy sa zjavujete až po spáchaní zločinu?" takmer nebadane odvetila Sae. Opäť ledva pohybovala perami, akoby ich ani na rozprávanie nepotrebovala. Pohľadom sa zabodla do postavy, ktorú veľmi dobre poznala.
"Duše unikli z ničoty, musíme zmeniť pravidlá. Yuiko použila zápisník a to na veci nič nemení," hlas tej bytosti znel veľmi príjemne a podmanivo.
Sae pevne držala svoju priateľku a naďalej sa tvárila úplne neutrálne, akoby sa práve nezhovárala s majiteľom zápisníka smrti.