darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Greybackova dcéra VIII. kapitola Horké slzy
29. říjen 2006 | 19.23 |
Vnímala tlkot srdca drobného dieťaťa. Mark jej dával silu žiť ďalej. Bol však aj bolestnou pripomienkou, že stratila toho druhého. Luciusove slová pre ňu neznamenali nič. Pokojne ho položila späť do kolísky. Vedela, že jej čas opäť prichádza.
Menila sa tak rýchlo, že si to už ani nestihla uvedomiť. Nemusela si robiť starosti, čo bude s Markom. Protilátka, ktorú sa jej podarilo zohnať pomohla len Dracovi. Už jej bolo jasné, že Mark sa stane vlkolakom. Vycítila to vždy, keď sa naňho pozrela. Bol dieťaťom noci a sklamaných nádejí. Jemne ho pohladila po svetlých vlasoch.
V jeho očiach sa opäť zjavil záblesk divokej nespútanosti. Potreboval ochutnať vôňu lesa, ponoriť sa do sveta nočných stvorení. Uvedomoval si svoje miesto v tomto zvláštnom kolobehu…
„Ešte nie, pekne si pospi. Tvoj čas príde neskôr, môj maličký,“ Timea celú noc krúžila okolo horskej chatky, ktorú jej požičal Greyback. Vedel, že takéto prostredie preberie jeho dcéru k životu, skôr než tisíc lekárov.
Timea v pravidelných intervaloch obiehala okolo chaty. Nemienila sa príliš vzdialiť od svojho syna. Konečne sa mohla uvoľniť a naplno si vychutnať pocit, keď nemusí cítiť nič okrem hrozivej príťažlivosti mesiaca. Jej myseľ pocity boli omnoho jednoduchšie, všetky bolesti a starosti sa jej podarilo odkopnúť čo najďalej v podobe okrúhleho kamienka.
Na chvíľu si sadla do mäkkej trávy. Obrátila sa na bok, po lícach jej začali stekať horké slzy. Steblá ju poštekli na rozhorúčavenej koži. Zazrela nejaký kradmý pohyb. Bleskurýchle sa zdvihla a vyrazila smerom k miestu odkiaľ začula nepatrné zašušťanie.
Schmatla za krk nejakého muža. Prudko ho zhodila na zem. Nesnažil sa vytrhnúť z jej zovretia, neprotestoval ani vtedy, keď sa nad neho naklonila. Prstami prešla po jeho vlasoch. Boli presne také ako si ich pamätala. Do nosa jej udrela nenávidená vôňa.
Lucius neveriacky zalapal po dychu. Narcissa ho prehovorila, aby sa spolu strávili pár dní vo vidieckom dome Blackovcov. Chtiac- nechtiac musel súhlasiť. Netušil, že sa jeho cesty opäť skríži s Timeou. Bolo mu jedno čo s ním urobí. Podvedome privrel oči. Vedel, že by ho mohla pokojne zabiť.
Úplne spomalil svoje pohyby, aby ju náhodou príliš nerozzúril. Timea sa ledva ovládala. Mala sto chutí mu vytrhnúť srdce z tela a pošliapať po ňom.
Namiesto toho sa, však o ňho pokojne oprela. Tvárila sa, že sa s ním chce len trochu pomaznať. Lucius ju jemne pohladil po chrbte. Sklonila sa k nemu a uhryzla ho. Lucius tomu nemohol uveriť. Cítil dotyk ostrých zubov, ktoré mu nemilosrdne prerazili pokožku. Zaplavilo ho sladké bezvedomie. Neuvedomoval si čo sa s ním deje.
Menila sa tak rýchlo, že si to už ani nestihla uvedomiť. Nemusela si robiť starosti, čo bude s Markom. Protilátka, ktorú sa jej podarilo zohnať pomohla len Dracovi. Už jej bolo jasné, že Mark sa stane vlkolakom. Vycítila to vždy, keď sa naňho pozrela. Bol dieťaťom noci a sklamaných nádejí. Jemne ho pohladila po svetlých vlasoch.
V jeho očiach sa opäť zjavil záblesk divokej nespútanosti. Potreboval ochutnať vôňu lesa, ponoriť sa do sveta nočných stvorení. Uvedomoval si svoje miesto v tomto zvláštnom kolobehu…
„Ešte nie, pekne si pospi. Tvoj čas príde neskôr, môj maličký,“ Timea celú noc krúžila okolo horskej chatky, ktorú jej požičal Greyback. Vedel, že takéto prostredie preberie jeho dcéru k životu, skôr než tisíc lekárov.
Timea v pravidelných intervaloch obiehala okolo chaty. Nemienila sa príliš vzdialiť od svojho syna. Konečne sa mohla uvoľniť a naplno si vychutnať pocit, keď nemusí cítiť nič okrem hrozivej príťažlivosti mesiaca. Jej myseľ pocity boli omnoho jednoduchšie, všetky bolesti a starosti sa jej podarilo odkopnúť čo najďalej v podobe okrúhleho kamienka.
Na chvíľu si sadla do mäkkej trávy. Obrátila sa na bok, po lícach jej začali stekať horké slzy. Steblá ju poštekli na rozhorúčavenej koži. Zazrela nejaký kradmý pohyb. Bleskurýchle sa zdvihla a vyrazila smerom k miestu odkiaľ začula nepatrné zašušťanie.
Schmatla za krk nejakého muža. Prudko ho zhodila na zem. Nesnažil sa vytrhnúť z jej zovretia, neprotestoval ani vtedy, keď sa nad neho naklonila. Prstami prešla po jeho vlasoch. Boli presne také ako si ich pamätala. Do nosa jej udrela nenávidená vôňa.
Lucius neveriacky zalapal po dychu. Narcissa ho prehovorila, aby sa spolu strávili pár dní vo vidieckom dome Blackovcov. Chtiac- nechtiac musel súhlasiť. Netušil, že sa jeho cesty opäť skríži s Timeou. Bolo mu jedno čo s ním urobí. Podvedome privrel oči. Vedel, že by ho mohla pokojne zabiť.
Úplne spomalil svoje pohyby, aby ju náhodou príliš nerozzúril. Timea sa ledva ovládala. Mala sto chutí mu vytrhnúť srdce z tela a pošliapať po ňom.
Namiesto toho sa, však o ňho pokojne oprela. Tvárila sa, že sa s ním chce len trochu pomaznať. Lucius ju jemne pohladil po chrbte. Sklonila sa k nemu a uhryzla ho. Lucius tomu nemohol uveriť. Cítil dotyk ostrých zubov, ktoré mu nemilosrdne prerazili pokožku. Zaplavilo ho sladké bezvedomie. Neuvedomoval si čo sa s ním deje.