darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II : 6. kapitola Čaro vysneného okamih
Voldemort príliš dlho neotáľal. Túžba ho spaľovala a nedokázal dlhšie čakať. Vkĺzla do JEHO objatia…
Práve vtedy niekto otvoril dvere na pracovni. Voldemort potichu zanadával a pustil ju. Bol pripravený poriadne potrestať toho, kto prerušil takú intímnu chvíľu.
„ČO JE …?“ silno za sebou zatresol dvere.
Helen sa meravo posadila na posteľ. Habit mala rozopnutý a srdce jej prudko tĺklo. Na koži pocítila závan chladného vzduchu. Nebola si istá či v tom chce pokračovať.
Počula tiché mrmlanie jedného zo smrťožrútov : „Môj pane, prepáčte…“
„Nezaujímajú ma tvoje výhovorky. CRUCIO,“ vyslovil to kruté zaklínadlo. Zmučené výkriky nejakého muža a zvuk rozbíjajúceho sa skla ju nemilosrdne vrátili do reality. Skôr než stihla popremýšľať nad nejakou výhovorkou, Voldemort otvoril dvere a vrátil sa k nej.
„Kde sme to prestali ?“ Bol celkom dobre naladený. Čo sa nedalo povedať o smrťožrútovi, ktorý ho otravoval.
„Dokážeš ma ľúbiť ? Tá otázka jej dlho vŕtala v hlave. Vedela, že ho to rozladí a pevne verila tomu, že ju pošle preč.
Zarazene zastal. Chvíľu si ju prezeral. Postrehol, že zmenila postoj. Už mu neverí. Čaro toho vysneného okamihu pominulo.
„Nie. Také city nepoznám. Už som ti povedal svoj názor. Myslíš si, že keby som ťa dokázal ľúbiť…“ urobil krok smerom k nej, „…použil by som na teba cruciatus a donútil by som ťa zabiť človeka a zavrel by som ťa do tej diery. Môžem ti poskytnúť niečo iné, ale lásku nie. Nepopieram…“
Prisadol si k nej na posteľ a nežne jej odhrnul vlasy z tváre.
„…že k tebe niečo cítim, ale láskou by som to nenazval.“
Pobozkala ho. Cítila, že sa v ňom niečo odohráva. Milan bol zrazu zasunutý v pozadí, obklopený mŕtvou žiarou… Voldemort k nej nebol surový, spojenie ich tiel iba umocnilo pocity, ktoré sa v nich nechtiac zrodili. Nemohol milovať bol si tým istý. Každý jej bozk, dotyk, poláskanie ho priviedlo na cestu, ktorej sa tak veľmi obával… JEHO nešťastie spočívalo v tom, že si to nechcel priznať…
„Ahoj.“ z mrákot ju prebral Voldemortov hlas. Helen si spomenula všetky podrobnosti týkajúce sa minulej noci. Bojazlivo otvorila obe oči. Jej habit bol elegantne prehodený cez stoličku a nohavičky nikde nevidela.
Voldemortove oči svietili v tme ako drobné červené lampičky. „Poslal som Nagini na nočnú obchôdzku…“
o mesiac neskôr… Lucius Malfoy stále vyvaľoval oči na mladú smrťožrútku, ktorú Voldemort nedávno predstavil ostatným. Vôbec netušil, odkiaľ sa tam vzala. Temný pán sa k nej správal priateľsky a trávil s ňou dosť času. To ho znepokojovalo.
Lucius Malfoy na mňa stále zazerá. Od nervozity ani nemôžem jesť. Neznášam, keď musím obedovať zo smrťožrútmi.
„Helen, podáš mi soľ.“ Požiadala ju Bella.
Naklonila sa a rýchlo jej podala soľničku.
„Prepáčte…musím si odskočiť…“ Prikryla si rukou ústa a vybehla von z jedálne. Medzi smrťožrútmi nastal rozruch. Prekrikovali sa jeden cez druhého.
Helen strávila asi pol hodinku nad záchodom, do ktorého putovalo všetko čo stihla zjesť.
„Nie si ty náhodou tehotná ? “ ozval sa Sal. Zatiaľ ho nikto nenašiel. Helen sa o to postarala. Väčšinou bol zalezený v jej osobnej kúpeľni.
„Možno, áno.“ Poriadne si vypláchla ústa a v zrkadle skontrolovala, či nemá niekde na habite kúsky jedla.
Zadychčane sa oprela o umývadlo.
„Už mi to dva týždne mešká, takže asi som naozaj tehotná.“
„Povieš mu to ?“
„Neskôr.“
„Smrťožrúti mu to určite vytárajú.“
„Bacha, Nagini ide...“ Na chodbe zaznelo zlostné zasyčanie. Sal rýchlo skočil do záchodovej misy. Dúfal, že pachy odtiaľ vychádzajúce zabránia Nagini, aby snorila v kúpeľni.
Had strčil škaredú hlavu do kúpeľne. Na predlaktí sa jej zapálilo temné znamenie.
„Ejha, vrátil sa nejak skoro.“
Helen vyšla z kúpeľne. Nagini sa plazila smerom ku komnatám Temného pána…
Voldemort ju už netrpezlivo očakával. „Si v poriadku ? Bella mi povedala, že ti prišlo zle.“
Žalobaba hnusná…
„Áno. Už sa cítim lepšie.“
„Mali by sme sa porozprávať o tom incidente s Weasleyovou. Potter je od zlosti celý bez seba. Dúfam, že urobí nejakú hlúposť… určite príšerne trpí, keď je jeho milovaná Ginny na pokraji smrti…Zaslúžiš si pochvalu…“ Nebezpečne sa k nej priblížil.
Lucius Malfoy vošiel do vnútra, potkol sa o Nagini a spadol k pánovým nohám.
„Prišiel som vám podať správu o …“ Nosom zaryl medzi parkety.“
„Ospravedlňte ma.“ povedala vo dverách.
„Len choď m…vlastne Helen…“ prepustil ju Voldemort.
„Neskôr sa porozprávame.“
Konečne mohla ísť von. Už dávno nebola taká spokojná. Voldemort sa rozhodol, že k nej bude pristupovať celkom inak… Ešte jej však nedôveroval natoľko, aby mohla ísť von sama. Dostala verného sprievodcu. Nagini sa od nej ani nepohla a dávala na ňu pozor.
Zacítila čerstvé mäso. Niekto ich sledoval, tým si bola istá. Vyplazila vidlicovitý jazyk a rozrušene zasyčala. Čoskoro sa priblíži a potom bude môcť zaútočiť.
„Nagini, prečo nejdeme ďalej ?
“
Obrátila svoju pozornosť na Helen. Mala ju veľmi rada. Možno až príliš…
„SSSi taká milučká, ale nerozumiem čo hovoríššš…. Budem ťa chrániť pred votrelcom, moja maličká.“
„Stoj !“ skríkla drobná postava v čiernom habite s dlhými ryšavými vlasmi. V ruke držala prútik a mierila ním na Helen.
Nagini švihla chvostom a vyrazila jej prútik z ruky. Ginny spadla na zem. Pod váhou hadieho tela sa jej ťažko dýchalo. Omotával sa okolo nej ako smrtonosná slučka.
„Si hlupaňa, keď si myslíš, že ošššáliš Nagini, najvernejšššiu služobníčku temnôt….chuderka malá, budeš zaššškrtená…“
Helen to nemohla dopustiť. Zhlboka sa nadýchla a vstúpila do hadích myšlienok.
„Nagini, nechaj ju, je moja…poradím si s ňou…“
Had neochotne poslúchol a prestal stískať Ginny. Zdvihla prútik, ale skôr než stihla vysloviť zaklínadlo, niečo jej stislo oči a zhodilo ju na zem. Odvtedy ostala v tom čudnom stave a nikto ju z neho nedokázal dostať.