3. kapitola Červená línia

Po niekoľkých dňoch...

"Mali by ste jesť. Nie ste tu preto, aby sa vám niečo stalo. Rozhodne nemám záujem spôsobiť vám zdravotné problémy," hlas tmavovlasého chlapca zaznel v izbe, akoby tam práve v tej chvíli bol s ňou.

"Kašlem na to, čo chcete vy! Nemôžem tu už dlhšie ostať. Vaše vyšetrovanie ma vôbec nezaujíma. Zatkli ste Yuiko, tak mi už dajte konečne pokoj!" vyhŕkla nahnevane. Vliezla pod posteľ, aby ju nemohol vidieť. Kamery nedosahovali až na to miesto.

"Tým, ako sa správate takisto ovplyvňujete svoj pobyt na tomto mieste. Mali by ste sa nad tým poriadne zamyslieť. Nie je mojím cieľom niekomu zbytočne ubližovať. Zatiaľ si však nie som 100 %-tne istý, že vás môžem prepustiť na slobodu. Vaše správanie len potvrdzuje, že odmietate spolupracovať. Takisto viete ako sa používa zápisník, kto mi zaručí, že nemáte niekde schovaný jeden z nich. Zápisník života nie je dostatočným dôkazom. To, že ho vlastníte neznamená, že ste nikdy nepoužili Zápisník smrti," už bol oveľa opatrnejší a nenechával sa uniesť len svojím osobným úsudkom. Bol takisto len človek a vedel, že môže urobiť chybu. Zápisník života spôsobil dosť veľký zmätok a už si nebol istý tým, aké sú vlastne pravidlá tej smrtiacej hry. Nemohol pustiť jedinú stopu, jedinú odpoveď, ktorú mal naporúdzi.

"Máte pravdu, nemôžem to dokázať. Nemôžem vám tvrdiť, že som nikdy nepoužila Zápisník smrti úplne jednoznačne. Nie je mi jasné, kto vlastne som a ako mám chápať svoju terajšiu existenciu. Moje meno je teraz Sae a mám sa riadiť podľa toho, čo urobila ona? Ak je to tak, budete ma môcť prepustiť. Existuje však aj iná osoba, tá ktorou som bola. Ona vám to už potvrdiť nemôže. Tak čo si myslíte, L? Ktorá z nich vám má dať odpoveď? Obe sú totiž správne. Je nutné si z nich čo najskôr vybrať," zamrmlala podráždene.

"S takým niečím som sa ešte nestretol.

Na začiatok by však bolo dobré, keby som detailne poznal obe odpovede. Prídem za vami a vy sa zatiaľ vrátite na gauč. Môžeme o tom spolu pouvažovať a pritom si opäť môžete vziať z mojej čokolády," navrhol zmierlivo.

Neočakával, že tento problém bude až taký zložitý. Nepočítal s tým, že Sae môže predstavovať dve odlišné existencie.

Opatrne vstal a pomaly vyšiel po schodoch vo zvyčajnej zhrbenej polohe. Sadol si do kresla a pomaly rozbalil čokoládu.

"Takto sa môžeme hrať, kým to jedného z nás neprestane baviť. Obaja sme však nepochybne rozumní ľudia a dokážeme sa dohodnúť. Nemá zmysel skrývať sa. Nikomu to neprospeje, ak budete tvrdohlavá, nič tým nevyriešite," zámerne rozbalil celú čokoládu a pomaly ju lámal na menšie kúsky.

Sae sa oprela o vnútornú stranu stola a mlčala. Nechcela s ním viac komunikovať. Prstom kreslila kruhy na podlahe. Ten pohyb bol čoraz pomalší. Cítila hroznú vyčerpanosť a mala pocit, že celý svet do nekonečne bolestného kolobehu. Tak veľa vecí chcela zmeniť, ale nenachádzala žiadne možné riešenie. Pochybovala o tom či vôbec niečo dokáže urobiť správne.

Opatrne vzal do rúk Zápisník života, držal ho tak, akoby sa ho bál len zľahka a nie všetkými prstami.

"Pribudli tu nejaké nápisy. Viete, čo znamenajú mená zakrúžkované červenou farbou? Niektoré z nich sú neoznačené a hneď miznú. Od včera pribudlo takmer štyristo," chcel ju niečím zaujať a prinútiť, aby mu opäť venovala pozornosť.

"To je prvá červená voľba. V Zápisníku života sa raz do mesiaca objavujú takzvané ohrozené mená. Sú to ľudia, ktorí predstavujú cieľovú skupinu záujmu súčasných Kirov. Vykonávateľ má za úlohu na tie mená poznačiť ochranný symbol, aby nebolo možné ich zapísať do Zápisníka smrti," smutne poznamenala Sae. Minulý mesiac sa tam objavilo aj Mairovo meno, ale ochranný symbol nedostal, lebo ho druhý vykonávateľ neoznačil ako ohrozeného. Len sa mihlo medzi tými, ktoré by mohli byť ohrozené, ale napokon zmizlo. Jej zápisník mal v tomto prípade len rolu prijímača mien. Dostávala si doňho prostredníctvom druhého Zápisníka života, ktorý vlastnil neznámy mladý muž. On mal schopnosť predvídať možné obete.

Zápisník sa nikdy nemýlil. Preto existovali len dve možné vysvetlenia.

Po prvé Druhý vykonávateľ meno neoznačil zámerne, lebo chcel, aby tá osoba zomrela. Po druhé došlo k prehliadnutiu medzi toľkými menami a on omylom označil niekoho iného. To sa občas stávalo, preto tieto označovania nebývali úplne spoľahlivé. Červená voľba sa mohla vykonávať len raz do mesiaca a neplatila neobmedzene. Ak aj to meno už raz zachránila, opäť sa po čase mohlo zjaviť v zápisníku, ale už bez možnosti akejkoľvek úpravy. Jednoducho sa objavilo automaticky. Na túto ochranu mali vykonávatelia určené štyri hodiny, raz do mesiaca v nepravidelných intervaloch. Vtedy mohli niekoho zachrániť bez ďalšej obete, ale ak by chceli už po zapísaní niekoho ušetriť, musel by byť obetovaný náhodne vybraný človek.

"Chcete mi tým naznačiť, že ak vám nedovolím označiť tých ľudí, niektorí z nich sa možno stanú ďalšími obeťami?" s úľavou sledoval ako vylieza spod stola.

"Áno, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že práve títo ľudia budú ohrození, ale to neznamená, že nám niečo nemôže uniknúť. Mairo bol na zozname len chvíľu, môj otec, sa tam zas vôbec neobjavil," práve to ju znepokojovalo. To, že práve tí dvaja neboli na zozname v nej vyvolávalo pochybnosti. Začínala mať podozrenie, že Druhý vykonávateľ až príliš manipuluje s menami. Jakumo Wasaki presne zapadal do profilu ľudí, ktorých Druhý vykonávateľ neznášal. Mairo však do tejto rovnice nezapadal. On nič zlé nevykonal. Bol to len obyčajný študent.

"Odkiaľ prichádzajú tie mená? Snáď mi nechcete tvrdiť, že sa tam objavujú bez nejakého vonkajšieho vplyvu. Žije tu množstvo ľudí, tisíce a tisíce mien by nikto nestíhal poriadne sledovať. Jeden človek to nedokáže ustrážiť," rýchlo dodal L.