Dievča, ktoré nemá meno.
Muž, ktorý nemá budúcnosť.
Spája ich Tretí ostrov
Ležala tam tak dlho, až mala pocit, že sa celý svet náhle scvrkol do jediného úzkeho priestoru. Pod posteľou vdychovala len prach. Ťažká prikrývka sa nad jej hlavou stále pohybovala, raz dopredu raz dozadu. Podľa toho aké zaklínadlo na ňu pôsobilo.
Dievča ležalo na dlážke a zatínalo nechty do drevenej dlážky. Smrťožrúti boli v dome, všade naokolo a niečo hľadali.
V dedine sa ozývali výkriky, plač a svišťanie zaklínadiel. Ona sa vôbec nepohla. Stará matka jej zakázala vyjsť von. Strčila svoju vnučku pod posteľ tesne pred útokom. Dievča videlo ako prišla do kontaktu so zeleným svetlom. Telo ležalo blízko nej a začínalo páchnuť.
Nech to skončí... Nech odídu... Nech to skončí...
V mysli neustále drmolila túto krátku vetu. Bola unavená, hladná a na smrť vystrašená.
Potrebovala vyjsť na čerstvý vzduch, ale oni boli stále v dedine. Prešli k inému domu a tam pokračovali s vraždením. Bála sa.
Jeden z nich ostal sedieť pri mŕtvole. Zložil si kapucňu aj masku. Z hrdla mu vyšiel neprirodzený smiech. Pôsobil takmer umelo, akoby ho k tomu niekto nútil. Položil ich na mŕtve telo. Topánka sa dotkla vyhasnutej tváre staršej ženy.
"Už nikdy neprehovoríš. Poznáš tú rozprávku, áno spomínam si, ako si mi ju rozprávala. Všade nájdeš tri ostrovy, Igor. Tri svety, ktoré pokúšajú každého mladého človeka. Prvý ostrov je ľahká cesta, ktorá sa nám zdá úplne jednoduchá. Hrdina si volí ľahký život zbabelca. O nič sa nemusí starať nič ho nezaujíma. Nájde si mocnejších, ktorý ho budú chrániť. Druhý ostrov ten sa dosahuje oveľa ťažšie. Hrdina musí chrániť slabších, milovať svoju rodinu a nenechať sa ovládnuť mocou. V treťom ostrove sa hrdinovia stretávajú, lebo je to umieranie. Ty tam počkáš... Snáď ma nebudeš až tak veľmi nenávidieť. Sklamal som ťa, ale verím, že ty mi aj tak možno budeš schopná odpustiť. Ľudia z druhého ostrova to vedia," zatlačil jej oči. Začul tichý škrabot. Rýchlo nadvihol ťažkú posteľ. Hneď ako to urobil, niekto naňho skočil. Uvoľnená doska spôsobila pošmyknutie. Tajná miestnosť ukrytá pod posteľou sa otvorila. Obaja spadli dovnútra.
"Skrývaš sa tu pred nami? To miesto nebolo až tak dobre vybrané. Mala si ísť až sem dovnútra," striasol zo seba dievča a opatrne sa posadil.
"Nevedela som, že je tu tajná miestnosť. Prečo si dovolil, aby ju zabili, Igor? Ako si sa mohol pridať k takým ľuďom? Čo sa to s teba stalo?" nešetrila rôznymi otázkami. Hneď ho spoznala a potrebovala počuť vysvetlenie.
"On vydáva rozkazy. Ja len poslúcham. Nemusíš sa báť, neprezradím ťa. Som predsa tvoj krstný otec. Nikomu nič nepoviem, ak začneš rozprávať ten príbeh, ktorý som mal najradšej," pomocou prútika dostal posteľ na pôvodné miesto a opravil rozhádzané dosky. Posadil sa na zem a pokynul jej, aby začala.
Ona len ticho sedela v kúte čo najďalej od neho a dlho trvalo, kým sa vôbec odvážila prehovoriť.
"Veľmi dávno, v časoch na ktoré si už nikto nepamätá žil raz jeden chlapec. Zdržiaval sa na Prvom ostrove, na mieste kde platia len zákony moci. Celé dni pozoroval záhadné svetlo prichádzajúce z Druhého ostrova. Videl siluetu postavy, ktorá mu z druhej strany mávala. Bola tak ďaleko, takmer nedosiahnuteľná, ale on na to miesto chodil každý deň. Nechcel sa vrátiť na Prvý ostrov. Už nato nemal dostatok odvahy a tá cesta by ho pripravila o život. Ak by niekto z vládcov prvého ostrova zistil, že chce ujsť bez milosti by vykonali krutý rozsudok. Dievča napokon prišlo za ním, na obyčajnej malej plti. Bol prekvapený, keď videl, že to drobné stvorenie sa opovážilo prekročiť hranicu. Dúfal, že ostane s ním a spoločne budú žiť na Prvom ostrove. Dievča mu však prišlo len vynadať. Poukázať na jeho chyby a presviedčať ho, aby sa vrátil späť. Napokon sa rozhodol odísť s ňou. Spoločne vyliezli na plť, ale rozbúrené more ich hnalo čo najďalej od oboch ostrovov. Zlo, ktoré prebývalo na Prvom ostrove ich rozčúlene hnalo na útesy, ktoré obklopovali Tretí ostrov. Chlapec vedel, že je to jeho vina. Skočil do rozbúrených vĺn. Plť sa s dievčaťom vrátila späť na Druhý ostrov... Neviem, čo bolo ďalej stará mama tú rozprávku nikdy úplne nedokončila," trochu sa upokojila, ale napriek tomu bola ešte stále dosť vystrašená. Rukami nahmatala malé dvere, ktoré zrejme spájali chodbu z nejakým východom.
"Nevadí. Ja viem, ako to má pokračovať. Chlapca našli obyvatelia Prvého ostrova. More ho vyvrhlo na pláž. Bol takmer polomŕtvy, ale stále žil. Za svoju zradu musel zaplatiť. Počkali, kým sa jeho telo zotaví. Neskôr ho mučili a pripravili o zrak, aby sa už nikdy nemohol dívať na Druhý ostrov. Oľutoval, že chcel ujsť a stal sa opäť poslušným sluhom vládcu ostrova. Stále však neprestával dúfať, že sa opäť budú môcť stretnúť. Vedel, že raz všetky zábrany padnú. Budú môcť bez strachu vstúpiť na Tretí ostrov," podišiel bližšie k nej, prútik mal už pripravený.
"Musím ťa zabiť. Mrzí ma, že moje slovo už nemá takú váhu ako predtým. Chcel som ťa len upokojiť, aby si sa nebála," chystal sa vysloviť to, aby mal už za sebou deň plný zabíjania.
"Ja si myslím, že tá rozprávka má iný koniec," vyjachtala vystrašene. Odsunula mu ruku z prútikom a váhavo ho pobozkala. Potrebovala viac času, nechcela sa poddať strachu. Ona dokázala bojovať aj proti prízrakom z minulosti. Druhou rukou pritom uchopila jednu z uvoľnených dosiek. Odtiahla sa od neho a silno ho udrela. Stratil vedomie a prútik mu vypadol z ruky. Dievča našlo východ objavilo cestu späť na Druhý ostrov.