Darklady | Greybackova dcéra XI. kapitola Rozum a cit

„Dáte si niečo, pani moja ?“ opýtal sa Dobby. V rukách držal podnos plný jedla. Svadobná hostila bola v plnom prúde. Timea sa schválne uchýlila do kuchyne. Pár svetlých pramienkov vlasov sa jej uvoľnilo z účesu. Nemohla uveriť tomu, že Lucius ju donútil hrať pred jeho rodičmi a známymi takú ponižujúcu hru.
Musela sa správať ako nejaká namyslená snobka a znášať prítomnosť Bellatrix. Hneď jej došlo, že tá žena je veľmi nebezpečná a keby niečo zistila, určite by ich oboch zabila. Jedine to ju posmelilo, aby vydržala všelijaké narážky, ktorými ju častovali priateľky pani Malfoyovej.
„Nie, ďakujem. Buď taký dobrý a nikomu nehovor, že som tu,“ požiadala ho. Dobby zmätene prikývol a odišiel.
Sadla si na stoličku. Musela to urobiť veľmi opatrne, aby si nedokrčila šaty. Všetko na tej oslave jej liezlo na nervy. Vrátane Luciusa, ktorý sa jej potichu vyhrážal a ani na chvíľu ju nespustil z očí. Podarilo sa jej vykĺznuť z oslavy až keď, odišiel na záchod. Konečne si mohla vydýchnuť, nakoľko jej to šaty dovoľovali.
Na prste sa jej leskol rodinný šperk Malfoyovcov. Najradšej by ho šmarila do nejakej tortovej polevy. Nechcela patriť do rodiny, v ktorej sa ľudia bezdôvodne nenávidia nečarodejníkov. Nemala však na výber. Lucius jej naznačil, že ju nebude nútiť, aby s ním ostala. Môže odísť, ale bez detí. Niečo také by však nedokázala.
„ČO TU ROBÍŠ ?“ nahnevane vyštekol Lucius. Hľadal ju po celom dome. Začínal sa obávať, že sa naňho vykašľala. Stále bola dôležitým svedkom vraždy. Ak by náhodou prehovorila, poputoval by rovno do Azkabanu. Prípadne by ho Blackovci obesili na najbližší strom.
„Som celá dolámaná, tvoji príbuzní ma celkom vyšťavili. Potrebujem si oddýchnuť.“
„Toto nie je vhodné miesto. Čo tak spálňa ?“ bez varovania ju vzal na ruky. Musel uznať, že niektoré tradície nie sú až také zlé.





Súčasnosť…

Plazil sa po zemi zahrabaný medzi odpadkami. Nevládal sa postaviť. Temný pán v tmavej kapucni pomaly pristupoval k nemu. Našiel ho. Už nemal kam utiecť. Tetovanie na predlaktí mu spôsobovalo príšerné muky. Nedokázal premýšľať.
„Sklamal si ma, Lucius,“ začal tichým hlasom. Priviazal ho k chladnej stene. Potichu zastonal od bolesti keď mu reťaze bolestivo zovreli hrudník.
„Zradil si naše presvedčenie kvôli obyčajnej mukelke. Bella už vie, že si zabil jej sestru a chce sa s tebou vysporiadať osobne. Dovolím ti však, ešte raz vidieť tvoju milovanú,“ po hlasnom puknutí sa zjavili dvaja smrťožrúti. Za ruky viedli zúboženú postavu v roztrhaných šatách. V očiach mala len akési chabé náznaky života. Nevnímala čo sa okolo nej deje. Rukami sa dotýkala postrapatených vlasov a potichu si niečo pospevovala.
„Tak čo Lucius, ako sa ti páči môj darček ?“ nenávistne zaškriekala Bella, ktorá sa primiestnila pár sekúnd po nich. Prudko si stiahla kapucňu a vyškerene ukazovala na Timeu, ktorá začala loziť po štyroch.
„Priveľa cruciatusu, zvykne ľudskej mysli uškodiť. Zbláznila sa presne tak ako neboráci Longbottomovci. Stále by si ju chcel ? Možno ti ešte doprajem aspoň letmý dotyk.“