7. kapitola

Moju sestru Luciu zatkli. Prečítala som si to v najnovšom vydaní našich novín. Údajne si dokonca najala Viktoriána, aby pomáhal pri uskutočnení toho krutého plánu. Dlho som tomu nechcela uveriť, ale túto správu mi potvrdil samotný spolupáchateľ tohto zločinu. Zavolal mi hneď po mojom úteku z mesta. Aj mňa stále hľadajú, ale vôbec si kvôli tomu nerobím starosti. Spolu s Kerbom sa neustále sťahujeme. Utekáme pred tým hrozným údelom. Už mi na tom vôbec nezáleží. To ani zďaleka nebolo tou najhoršou správou. Náhodou som zistila, že ma chceli použiť na vedecký výskum. Mágov hrozne zaujímalo, či by získali naše schopnosti, ak by prichádzali na svet deti so spojenia nás a mágov. Dokonca aj vlkolaci zasiahli do tejto záležitosti.

Samuela vôbec nezatkli. Stal sa len nástrojom ich vôle. Ja som mala byť prvou pokusnou myšou. Taký osud sa mi vôbec nepozdával. Zmizla som, nezanechala som po sebe žiadne stopy. Musela som predstierať svoju smrť a zabiť psa podobného Kerbovi, aby nás nikto nepodozrieval. Tak som sa ocitla v bezpečí medzi obyčajnými ľuďmi. Mágovia sú stále medzi nami, ale po zmene vzhľadu a kúzlach, ktoré ma obklopujú si ma nevšímajú. Najviac ma však sklamal Vladimír. Netušila som, že sa nechal zatiahnuť do takej špinavosti len, aby získal späť svoje predchádzajúce postavenie. Kvôli nejakému vážnemu prehrešku padol o pár priečok nižšie. Chcel si to vynahradiť tým podlým výskumom. Dokonca mal právo ma zabiť, ak by som odmietla pokračovať v tej hroznej fraške. On vedel, že to kúzlo vybuchne. Mal možnosť to zastaviť, ale neurobil to. Myslel si, že ma môže ovládať. Chcel zneužiť krehké spojenie, ktoré nás obklopovalo.

Napriek tomu ho nemôžem nenávidieť. Nebudem si o ňom myslieť nič zlé. Život predsa nemôže byť podobný legendám, ktoré už nikto z nás ani poriadne nepozná. Každý má právo rozhodnúť sa slobodne. Možno sme tiež určitým spôsobom vinní. Všetci pred nimi tajíme pravdu a oni nás berú ako nejakú špinavú háveď. Neznamenáme pre nich vôbec nič. Stále nás považujú len za výsledok akéhosi experimentu. Nemôžeme očakávať, že sa všetko hneď zmení a všetci zabudnú na staré spory. Jedno je však isté, nie sme pripravení sa s nimi zblížiť. Momentálne im nemôžeme dôverovať. Možno, keď niekto konečne zmierni zvedavosť tejto generácie mágov a ich túžbu po objavovaní, bude možné priblížiť sa k nim.

Oni sa k nám nevedia priblížiť bez bočných úmyslov. Je mi jasné, že prejde ešte veľa času, kým sa navzájom pochopíme. Sadla som si na lavičku, pozorovala som hviezdne nebo, ktoré je na vidieku tak dobre viditeľné. Už ma nič netrápilo. Bola som na cestách...

"Vidíš, Kerb. Vyzerám asi hrozne. To brucho ledva dokážem zakryť pred hliadkami. Keby vedeli, že som tehotná, určite by ma začali kontrolovať. Ešte stále ma totiž hľadajú... Vladimír si nie je istý, že som mŕtva..." jemne som pohladila svojho psa. Prešla som mu prstami po lesklej srsti.

Inteligentné oči sa na mňa dívali. Pes spokojne vrtel chvostom. Netrápilo ho, že ostaneme úplne bez rodiny. Mohli sme si ju vytvoriť kedykoľvek a kdekoľvek. Možno raz príde deň, keď sa nebudeme musieť viac skrývať. Zatiaľ náš čaká večné objavovanie našich vlastných svetov. Naháňačka s mágom, ktorí vyvoláva mŕtvych. Tentoraz sa však nemusíme báť. Postaráme sa o seba a ukážeme Vladimírovi, že sa veľmi mýlil, keď si myslel, že môže ovládnuť náš osud.

Vstala som a vybrala som sa po lesnej ceste spolu s verným kamarátom. Bolo mi smutno, ale zároveň aj veselo. Nebola som sama. Prinášala som so sebou život.

Koniec