darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II : 9. kapitola Sladká Sagria
Svadba ? Niečo také by mu v živote nenapadlo. Telo ho príšerne bolelo. Ledva sa dostal domov.
„Miláčik, už si tu ?“ Do spálne vošla Narcissa oblečená v priliehavej nočnej košielke.
“Páčim sa ti ?”
„Naozaj mi je jedno v čom si prišla oblečená. Ja tu umieram od bolesti a ty myslíš, na hlúposti.“
Ľahla si k nemu. Vôbec nezbadala, že je zranený.
„Nepobozkáš ma ?“
„Uhádla si,“ podráždene odvrkol Lucius.
„Prečo si taký nahnevaný ? Temný pán bol k tebe zlý ?“
Narci nedobiedzaj, ak ti to poviem zase ma budeš dusiť, kvôli mojej údajnej neschopnosti…to je len výplod tvojej fantázie, ja môžem, ale nechcem…netúžim po tebe..
„Trochu som sa nechal uniesť a urobil som pár hlúpostí…“
zamračene ju odstrčil, keď sa ho pokúsila dotknúť.
„Čo konkrétne ?“
„Láskavo si zavri zobák a nechaj ma spať.“
Cissy sa otočila na druhý bok, ale neprestala hundrať : „Nechápem o čo ti je. Predtým si bol muž a čo je z teba teraz ?“
„SPI,“ zvrieskol poriadne nahlas.
„Mal by si mi povedať, čo sa odohralo na zhromaždení…“ Neprestávala do ňho dobiedzať.
„Temný pán bude mať svadbu s tou novou smrťožrútkou a to nie je všetko dokonca čaká aj decko…“
Narcissa rýchlo zapla svetlo.
„UŽ SOM TI VŠETKO POVEDAL, tak drž klapačku…“
„Tá Helen, je z nejakej významnej čarodejníckej rodiny ?“
„Neviem.“
Lucius mávnutím prútika zahasil svetlo.
„Zajtra sa porozprávame a už nechcem počuť ani slovo, inak ti zavriem ústa nejakou kliatbou…“
Narcissa vstala veľmi skoro. Razantne roztiahla závesy. Miestnosť zaplavilo silné slnečné svetlo.
„Cissy, neotravuj…“ rozospato zašepkal Malfoy. Bol celý stuhnutý, od včerajšieho výprasku.
„Vždy mi hovoríš to isté… chcem spať, som unavený…včera večer si sa mi dokonca vyhrážal..“
„Potrestali ma…pochop, že sa nevládzem pohnúť.. Hlava mi treští...“
„Na to si mal myslieť skôr. Asi pôjdem za Bellou. Rada by som spoznala tú nádejnú nevestu…Lucius počuješ ma ?“
„Daj pokoj.“
„…Draco ťa v poslednom čase ani nevidel. Celé prázdniny sa mu vyhýbaš. Chce, aby som ho vzala do tajného domu…“
Lucius sa posadil. Konečne jej začal venovať pozornosť. „Deti tam nemajú čo robiť. Teraz nie je čas na zdvorilostné návštevy. Temný pán sa na mňa hnevá.“ Pálenie ho zasiahlo tak silno, až sa mu chcelo kričať.
„Musím odísť.“ Zamrmlal a ťažkopádne sa zodvihol z postele.
„Už ťa prešiel spánok ?“ potichu sa zachichotala, keď si všimla jeho kačaciu chôdzu.
„Temný pán, niečo chce.“
„Prečo vlastne propaguješ čiernu mágiu ?“ Helen bola nesmierne zvedavá na dôvody, kvôli, ktorým nie je na strane dobra.
Helen a Sagria si hneď začali tykať… Obe cítili, že majú veľa spoločného.
„U liečiteľky to nie je veľmi typické, ale ja som na to mala dosť vážne dôvody…“ šibalsky žmurkla na Červochvosta a capla ho po zadku.
„Keď si už tu mohol by si mi priniesť niečo dobré na pitie, ale nech ťa ani nenapadne pridať do toho jed. Ja to zistím a potom to budeš musieť vypiť ty.“
Červochvost upaľoval preč ako namydlený blesk.
Pohodlne sa rozvalila na stoličke.
„ Porozprávam ti svoj príbeh, prečo nie. Ty ma určite pochopíš.“ Vzala do ruky jeden zo svojich vrkočov a začala ho rozplietať.
„Moje vlasy sú to jediné čo mi ostalo z predošlej podoby…asi by som mala začať tými najšťastnejšími okamihmi môjho predošlého života…bol to čas sladkej nevedomosti, keď som milovala…“
Štefan sa nevedel vynadívať na svoju nádhernú ženu. Jej vlasy sa leskli ako slnečné lúče.
„Láska moja, kde si bol tak dlho ?“
„V práci sme mali dôležitú poradu, nemohol som skôr. “
Niečo jej našepkávalo, že klame. Nechcela tomu veriť. Milovala ho a on miloval ju. Klebety, ktoré sa šírili po dedine o tom, že má milenku boli podľa nej dosť prehnané. Veď bola najkrajšou ženou v širokom okolí. Dokázala by ju iná nahradiť ?
„Strávili sme spolu veľa krásnych chvíľ… Vždy bol ku mne milý a nič mi nevyčítal. Verila som mu. Keď sme sa brali prisahal mi, že mu nevadí moja neplodnosť..“
Noc dávno zastrela všetky živé bytosti svojím plášťom. Sagria stála pri okne a čakala na manžela. Stále neprichádzal. Vzala do ruky motyku a vyšla von. Ani nevedela prečo ju zo sebou brala.
Kedysi sa s manželom stretávali v drevenej chatrči, aby ich rodičia nemohli tak ľahko nájsť.
Zazrela slabé svetlo vychádzajúce z chajdy. Keď podišla bližšie rozoznala obrysy dvoch nahých tiel ležiacich na posteli. Jedno z nich patrilo jej manželovi.
Do srdca sa jej vkrádala nenávisť. Pevnejšie zovrela motyku a potichu vošla dovnútra.
„Si podlý zradca !“ skríkla a zahnala sa na nich motykou. Žena vykríkla a snažila sa utiecť. Sagria ju surovo sotila o stenu.
„Miláčik, prepáč mi chcel som mať dieťa a…“
„Mať dieťa ? Prisahal si, že mi budeš verný…a vedel si, že ja nemôžem…“ Celé jej telo ovládla príšerná zlosť. Udrela ho, raz, dva krát… Keď sa konečne upokojila, stála nad zakrvaveným telom…
„Nie, ja som…“ klesla na kolená. Všetka láska bola preč, ostala len nezmieriteľná nenávisť. Ako mohol ? Prečo ? Nemal právo.
Vysúkala si rukávy a šla k žene. Položila jej ruky na plecia a použila svoju liečivú moc.
„Neviem čo to do mňa vošlo. Predtým som nebola agresívna…Neostávalo mi nič iné, len odísť. Prestala som veriť v lásku…Ešte tej noci som vykonala magický rituál, ktorý mi zabezpečil čarodejnú moc. Vzdala som sa predošlého života…už pre mňa nemal cenu…“
Červochvost jej priniesol ďatelinové pivo.
„Dobre, že si už tu. Poriadne som vysmädla.“ Na jeden dúšok vyprázdnila celý pohár.
„Helen, mám ti odkázať, že Temný pán sa už rozhodol, svadba bude dnes…“