1. kapitola Salazar

"Kam zmizla. Videli ste to? Sama nám poskytla dôkaz. Obe sú bosorky!" rozdivočený dav sa ešte viac zameral na dievča, ktoré sa nemohlo nijakým spôsobom ubrániť proti presile. Jeden z nich vystúpil z davu a schmatol ju za vlasy. Zjavne si užíval prevahu nad bezbrannou bytosťou.

"Oni ju zabijú, uvedomujete si to?" rozrušene poznamenala Olive. Pokúšala sa dostať zo zovretia jeho rúk. Držal ju pod ochranou kúzla, ale Minerva bola stále v ohrození.

"Áno, presne tak. Nemysli si, že im v tom budem brániť. Chcem, aby si videla, ako ich dokáže poháňať strach z neznámeho, aby si pochopila, aké sú ich prednosti. Nie sú nevinní a od nás sa tiež veľmi neodlišujú," bolo mu jedno, či ho bude nenávidieť alebo zbožňovať. Na pocitoch iných ľudí mu nezáležalo.

"Vy ste netvor!" zhrozene odvetila Olive. Postupom času sa však prestala brániť. Podľahla svojmu strachu. Nechcela umrieť. Bála sa, že ju pustí a ocitne sa v ich rukách.

Dívala sa na tých ľudí a začínala ich čoraz viac nenávidieť.

"Sľúbim vám čokoľvek chcete, len im to nedovoľte," prosíkala ho, ale Slizolin sa ani nepohol. Neurobil nič na obranu toho dievčaťa.

"Nemám z nikým súcit. Obraciaš sa na toho nesprávneho. Nemám dôvod sa s ňou zaoberať. Tak vidíš, že na pravde im nezáleží. Je im jedno, koho odsúdia. Okrem toho na mágii nie je nič zlé. Záleží od čarodejníka, ktorý ju používa," cítil, že nad ňou pomaly získava kontrolu.

"Prosím, nedovoľte to! To predsa nemôžu urobiť!" zúfalo sa o neho opierala, ale inak nejavila už žiadne známky odporu.

"Na tvojej sestre mi vôbec nezáleží, ale ak chceš môžem ich zastaviť. Neurobím to však len vďaka tvojim prosbám. Musíš súhlasiť s tým, že mi budeš desať rokov slúžiť a splníš všetko, čo ti prikážem," odvetil zákerne.

"Áno, sľubujem," zúfalo sklonila hlavu. Nemala inú možnosť než súhlasiť z akýmikoľvek podmienkami.

Olive práve nazhromaždila poriadnu kopu čistých habitov, ktoré musela pre svojho pána pripraviť. Ten sľub si nanešťastie poistil neporušiteľnou prísahou. Zachránila síce sestru, ale seba priviedla do riadnych problémov. Slizolin jej síce poskytoval vzdelanie, ale každé prázdniny boli pre ňu hotovou nočnou morou.

Okrem toho si vždy vypočula aj veci, ktoré sa jej vôbec netýkali a mala z nich len strach. Napríklad z tajomnej komnaty vôbec nemala dobrý pocit. Vedela o tom, lebo si náhodou vypočula pánov rozhovor s akýmsi priekupníkom, ktorý mu zohnal to nešťastné hadie vajce. Celý čas tŕpla, že to pán zistí a potrestá ju za špehovanie. Okrem toho sa bála, že ak Slizolin so školy naozaj odíde, ona bude musieť ostať celý čas len v jeho sídle.

"To nie, zas je tá prikrývka celá od krvi," zhrozene si prezerala stopy na zelenom povlečení. Vyzeralo to, akoby v tej posteli niekoho a zabil. Dokonca ani nie pomocou prútika, ale prostredníctvom svojho hada. Olive zdesene stisla pery. Na prikrývke našla aj pár svetlých vlasov. Hneď jej bolo jasné komu patria.

Pomocou prútika rýchlo upratala tú spúšť. Potom pre istotu miestnosť aj poriadne vyvetrala. Chcela byť čo najskôr preč z toho nebezpečného miesta. Práve, keď sa chystala nenápadne odísť, stalo sa niečo nečakané. Slizolin sa vrátil domov omnoho skôr.

Dovnútra sa vplazil had. Zvinul sa do klbka na čistej posteli. Za ním do miestnosti vstúpil temný čarodejník. Olive sa mierne prikrčila a ustúpila od postele.

"Dobrý deň, pane," pokúsila sa zachovať pokoj, ale nebolo to vôbec ľahké. Hlavne keď videla telo, ktoré sa hompáľalo nad Slizolinovou hlavou. Bol to muž asi tak v strednom veku, takisto aj jeden z jeho najvernejších sluhov.

"Len sa naňho pozri. Vidíš ako visia zradcovia? Tento čarodejník si sa mylne domnieval, že môže spávať s tou, ktorú som si vybral ja. Naozaj si o sebe myslel, že ma v súboji porazí. Vidíš, kam ho priviedla láska. Len si ho pekne obzri. Ona už zmizla, ale tohto ničomníka, nestrávil ani môj had," otočil telo, tak aby si ho mohla pozorne prezrieť.

"Pane, to nemusíte...Radšej mi dovoľte, aby som vám ošetrila tvár," dúfala, že nebude mať opäť jednu zo svojich vražedných nálad. Vtedy si musela vypočuť rôzne veci, ktoré sa jej vôbec nepozdávali.

"Áno, samozrejme, ale najprv sa zbavím tejto špiny," mávnutím prútika transfiguroval muža na malý červenkastý kamienok. Sadol si na posteľ a obrátil k nej krvácajúcu tvár. Zrejme ho napriek všetkej ostražitosti predsa len zasiahlo zaklínadlo.

Olive obrátila jeho tvár k sebe. "Nebude to nič vážne. Len trochu hlbší škrabanec," odvetila chladne. Dotyk jej rúk mu spôsobil bolesť, ale nedal to na sebe vôbec poznať. Použila najnovšiu hojivú masť, ktorá veľmi rýchlo zacelila nepekné poranenie. Našťastie mu na tvári neostala žiadna závažná stopa.

"Bolí vás ešte niečo?" nesmelo sa opýtala, keď dala do poriadku ranu na tvári. Postupne sa upokojoval. Začínal jej dôverovať a ona to veľmi rýchlo vycítila. Bolo to zvláštne, dotýkať sa ho...

"Nie, už tvoju pomoc nepotrebujem. Vráť sa do svojej izby a nechaj ma samého," odvetil pokojne. Had sa mu ovinul okolo tela a nechal sa hladiť. Už zrejme naozaj nikoho iného nepotreboval.