17. kapitola Zahnaný strašiak

Nemohla zniesť tie pomstychtivé pohľady ostatných účastníkov procesu. Všetci sa zjavne tešili na vynesenie rozsudku.

Daphne na to nedokázala ani pomyslieť. Pre ňu nebol len obyčajný odsúdenec. Nevnímala ho ako nepriateľa, aj keď mala možnosť vidieť jeho spomienky. Odvrátila zrak od sudcov. Pohľadom zablúdila k nemu. Študovala každý kúsok jeho tváre. Bol úplne pokojný, akoby sa vôbec nič nedialo. Neprekážala mu ani stolička s reťazami. V očiach sa mu odrážala chladná vyrovnanosť. Hlas sa mu ani raz nezatriasol, keď vypovedal. Na otázky odpovedal, akoby sa ho to vôbec netýkalo. Sebaisto čelil svojmu osudu.

Daphne od neho nedokázala odtrhnúť zrak. Závidela mu taký chladný prístup. Už sa jej začínali triasť ruky, srdce šlo vyskočiť z hrude a musela pevne zovrieť stoličku, aby si to nikto nevšimol. Hlasy vôbec nepočula. Bola úplne sama so svojimi spomienkami. Vynárali sa pred ňou počas nekonečného zdvíhania rúk. Mala pocit, akoby náhle všetko prebiehalo až príliš pomaly.

Napriek tomu sa medzi nimi po čase vytvorilo určité puto. Nemohli tomu zabrániť, aj keď sa o to vôbec nesnažili.

Daphne sa vrátila do prítomnosti, až keď zazrela zdvihnuté ruky sudcov. Zdesene ich počítala.

Miestnosť náhle zaplavila hmla. Nejaké kúzlo narušilo priebeh procesu. Všetkým zakryla výhľad na hlavnú časť súdnej siene. Čarodejníci rozsvecovali prútiky. Pokúšali sa všelijakými možnými spôsobmi hmlu odstrániť, ale vôbec sa im to nedarilo.

Daphne opatrne vytiahla krátky prútik, ktorý prednedávnom dostala od brata. Prekvapilo ju, že sa k nej okamžite prispôsobil. Už sa pri čarovaní necítila až taká neistá. Napriek tomu ostala priemernou čarodejnicou, ale aspoň dokázala svoje čary udržať pod kontrolou.

Ostatní na jej prútik nereagovali veľmi priaznivo. Musela pretrpieť pár posmeškov kvôli netypickej dĺžke. Tentoraz z nich nemala strach. Ukázala im, čo prútik dokáže. Potom sa už nikto neodvážil otravovať.

Hmla sa pomaly rozplývala. Pri obžalovanom sa zjavili tri zahalené postavy. Všetci si naraz zložili kapucne. Daphne spoznala svoju priateľku Beth. Ten pekný chlapec, ktorý stál vedľa nej, zrejme musel byť James. Mal kratšie tmavé vlasy, bol dosť vysoký a pokožku mal bledú, akoby nepoznal svetlo slnečných lúčov.

"Dobrý deň, priviedol som svedka, ktorý by k celému prípadu chcel ešte niečo dodať. Žiadam, aby bola súdna sieň vyprázdnená. Táto výpoveď by sa mala konať za zavretými dverami," bol taký sebaistý. Neobával sa možnej prehry. Prišiel pomôcť sestre a takisto aj očistiť svoje meno. Všetci ho považovali za vraha. Potreboval sa zbaviť aj tejto nepríjemnej ťažoby.

Daphne si ho založila do knihy. Vrhla sa na ďalšie domáce úlohy. Učenia mala až vyše hlavy. Toľko vymeškaného učiva musela veľmi rýchlo vstrebať. Našťastie jej pomáhali obidve kamarátky.

"Koľko prác ešte treba dopísať?" unavene pozrela na kopu pergamenov. Prešla toľko poznámok, až z toho mala v hlave poriadny zmätok.

"Ty nám píš elixíry, ja robím transfiguráciu a Sally herbológiu. Keď si to takto podelíme, možno si večer nájdeme čas na krátku prestávku. Musíme trochu zapracovať. VČÚ sa blíži a ja som bola mesiac mimo školy," Beth jej podala čistý pergamen.

"Horšie bude asi čarovanie. Aj keď môj prútik má už poslúcha oveľa lepšie, tie zaklínadlá vždy dopletiem," pustila sa do písania pomocou napodobňovacieho atramentu.

"Ty to zvládneš. Veď ešte stále chodíš na DA. Uznali ho predsa ako prípravný predmet na skúšky. Aký je vlastne Potter?" opýtala sa Sally. Pridala sa k nim až takmer na konci. Dlho nemohla trénovať obranné kúzla. Dostala sa však do skupiny iného profesora. Mali to teraz podelené, aby všetci stihli mať hodiny DA.

"Vysvetľuje veľmi dobre. Som s ním spokojná. Všetky naše spolužiačky sú z neho úplne namäkko. To by si mala vidieť, ako sa stále upravujú," napodobnila ich horúčkovité prípravy.

"Nuž je to zlatý chlapec. Asi bude vždy populárny. Okrem toho nevyzerá zle," načrtla na pergamen malú postavičku s okrúhlymi okuliarmi.

"Pottera by si chcela, kto by to o tebe povedal?" uškrnula sa Beth.

"Vás dvoch si spolu viem živo predstaviť. Vodili by ste sa za ručičky..." doplnila obrázok o ďalšiu postavu.

"Potom by prišla Ginny Weasleyová a kúzlom by ťa vyhodila na mesiac," dodala Daphne.

"Nuž veru, stráži si ho. Nepustí ho ani samého von. Čudujem sa, že vôbec dovolila, aby ostal na Rokforte. Tá ho teda kontroluje. Každý víkend sem za ním dolieza," niekoľkokrát ich videla spolu.

"A ty kedy vlastne chodíš za Quentinom? Už dlhšie sme ťa s ním nevideli..." začala kresliť dve postavy v objatí. Tentoraz však k nim umiestnila kotlík.

"Sme spolu len na hodine. Inak si musíme držať odstup. Veď to predsa už dávno vieš. Cez prázdniny budeme spolu doma. To mi musí stačiť," hodila do nej plyšového psíka, ktorého dostala od brata. Nechcela, aby jej to niekto pripomínal. Počas školy sa nemohla sústrediť na svojho obľúbeného profesora. Riaditeľ im dal jasne najavo, aby sa počas školského roka stretávali len v nevyhnutných prípadoch.

"Au, ty si teda nevychovaná!" poklopkala naňho prútikom, aby ho donútila tancovať.

"Máte príliš dobrú náladu, aj keď sa už blížia skúšky. Som zvedavá, či už všetko viete..." zahundrala Beth.

"Ani nevrav. Už si z tých kníh vôbec nič nepamätám," nervózne odvetila Daphne. Okamžite zbledla a začala sa pohrávať s prútikom. Pri tom takmer podpálila svoje poznámky.

"Tak to je úplne normálny stres. Nič si z toho nerob. Ty budeš mať aspoň jednu vynikajúcu známku, ale s nami to ešte môže byť horšie," chvíľu si obzerala modrého psíka. Potom ho položila na stôl ako nejakú ozdobu.

"Tým si nebuď taká istá. Už teraz príšerne stresujem," zúfalo hľadela na to obrovské množstvo poznámok.

"No, ty nemusíš. Aspoň nie pokiaľ sa to týka elixírov. Zvládala si to, aj keď ťa skúšal Snape. Nenechala si sa zastrašovať. My ostatní sme šli s malými dušičkami, " Sally jej pripomenula obdobie, keď mali možnosť dostať sa mu do rúk.

"Nuž vtedy som sa ešte o elixíry až tak veľmi nezaujímala. Ani mi to veľmi nešlo. Vždy mi všetko padalo. Na to si už nespomínaš? Nikdy nepochopím, prečo ste sa ho všetci tak veľmi báli. Veď to bol len učiteľ, ktorý si mohol dovoliť maximálne strhnúť pár bodov," začala písať záver svojej práce. Chystala sa pustiť do tej ďalšej. Nech povedal čokoľvek, nepripadal jej až taký hrozivý. Mala pred ním rešpekt, ale nepovažovala ho až za takého dôležitého, aby kvôli nemu nedokázala hádzať prísady do kotlíka.

"Tak to je zvláštne. Snapovi si nevadila, ale taký Krakow ti ide riadne po krku. Veľmi protestoval proti tomu, aby ťa pustili na skúšku z obrany," poznamenala Sally.

"To je stará história. Neznáša Quentina, ale zrejme mu nemôže nič urobiť, tak sa zameral na mňa. Okrem toho pochybujem, že budem robiť mloky z toho predmetu. To by bol zázrak," chápala, že niektoré pocity môžu prerásť do veľmi silnej nenávisti. Musela sa zmieriť s tým, že ich vzájomné vzťahy sa asi vôbec nezlepšia.

Čas neúprosne plynul. To, čo sa tak veľmi snažili oddialiť sa okamžite priblížilo. Skúšky začali tak rýchlo, že si to ledva stihli uvedomiť.

Keď konečne skončilo to nepríjemné utrpenie, študenti si mohli konečne poriadne oddýchnuť.

"Nemôžem tomu uveriť, že sa už zajtra vraciame domov. Začínajú prázdniny," Sally nadšene poskakovala po dievčenskej spálni.

"Nuž, neviem, z čoho máš až takú veľkú radosť. Mne sa na Rokforte veľmi páči. Doma to bude teda riadna nuda. Taký dlhý čas bez čarovania," Beth zastavila príval jej nadšenia. Na rozdiel od svojej kamarátky sa na pobyt doma netešila. Vedela, že bude musieť dookola vysvetľovať, prečo vlastne zmizla zo školy. Rodičia akosi stále nedokázali vstrebať historku o chlapcovi bez tela.

"Ja sa celkom teším. Prestonovci idú na dovolenku, dom bude takmer prázdny. Quentin istotne bude kontrolovať svoje obchody s elixírmi a zavrie sa do laboratória," vedela si to celkom živo predstaviť.

"Spolu s tebou," potichu dodala Sally.

"Ty si hrozná. Naozaj nenapraviteľná," rýchlo zatiahla záclony okolo postele.

"Spite už, o chvíľu bude ráno a vy tu stále vyrušujete," napomenula ich Beth. Obrátila sa na druhý bok a pevne zovrela vankúš. V mysli jej stále blúdil obraz znovuzrodeného Jamesa. Stále nevedela, čo si o ňom má myslieť. To čo urobil, mu odpustiť nedokázala, ale zároveň k nemu niečo cítila. Srdce však nedokázalo presvedčiť rozum. Rozhodla sa poslúchnuť svoj rozum.

"Tak dobrú noc," Daphne spokojne zavrela oči. Po dlhom čase bola spokojná. Myslela na svoje prekliatie, na ten silný pocit, ktorý sa len veľmi ťažko dal ovládať.

Odpútala sa od svojho tela. Ponorila sa do sveta, ktorého sa predtým toľko bála. Počúvala tie hlasy takmer s radosťou. Už jej nemohli ublížiť, lebo vedela, že sa o to ani nesnažia. Predtým sa utápala v strachu. Nevšimla si, že oni len potrebujú prítomnosť človeka, ktorý ich môže počuť.

"Pochopila si nás. Konečne si sa rozhodla nás vypočuť. Sme veľmi radi, že sa nás už nebojíš. Naozaj ti nechceme ublížiť. Už neutekaj, Daphne. My nie sme nepriatelia," hlasy už nezneli nahnevane. Rozprávali jej príbehy, ktoré vo svojom živote zažili.

"Daphne, mal by som odísť," Quentin náhle prerušil bozkávanie a pokúsil sa vstať. Nechcelo sa mu, ale niečo také si nechcel dovoliť. Stále musel myslieť na to, že je príliš mladá a nesie za ňu aj určitú zodpovednosť. Pre istotu si držal ruky pri tele a dával si pozor, aby sa ani náhodou nedotkol jej tela.

"Nie, nemusíš... Môžeme pokračovať vo varení toho elixíru," chvíľu ešte ostala v jeho objatí. Bolo jej pri ňom tak dobre. Cítila sa v bezpečí. Chvíľu testovala jeho sebaovládanie. Potom s vypätím všetkých síl vstala. Bol pre ňu až príliš veľkým lákadlom, ale zatiaľ nemienila porušiť úplne všetky hranice. Necítila sa dostatočne pripravená posunúť ich vzťah o ďalší dôležitý krok. Nechcela to všetko pokaziť nejakým neuváženým činom. Stále bol jej učiteľom a zároveň aj poručníkom, to nebola práve najvhodnejšia kombinácia.

"Dobre," odvetil stručne. Takisto považoval za lepší nápad venovať sa kotlíku a jeho obsahu.

"Myslíš, že môžem pridať tú scvrkávaciu figu? Nepokazí sa to?" odviedla ho späť k ďalšiemu predmetu ich záujmu.

"Nie, radšej by som zvolil inú prísadu," zamračene si upravoval oblečenie.

"Ty možno áno, ale mne sa práve tá veľmi hodí," pokúsila sa mu oponovať.

"Daphne, to teda nie. Bude sa to zle znášať s ostatnými prísadami. Okrem toho nemám veľmi chuť to zas lúpať. "

"V poriadku, pán profesor. Dnes to robiť nemusíte," zamávala mu pred očami už olúpanou cviklou.

"Ako si to urobila?" opýtal sa posmešne. Tú prísadu považoval za hotovú pohromu.

"Ženy dokážu robiť aj dve veci naraz," strčila figu do kotlíka. Elixír okamžite zmenil farbu, mierne zhustol, ale nezačalo sa z neho dymiť

"Quentin, ten elixír sa bude ešte dlho variť?" opýtala sa, keď začula poriadne veľký rachot. Z kotlíka takmer vystreľovali magické výpary. Bol izolovaný pomocou ochranného zaklínadla a varil sa v kvalitnom kotlíku.

Šla ho pre istotu skontrolovať. Bola oblečená len v pyžame a vlasy mala hrozne strapaté. Okrem toho s ním potrebovala súrne hovoriť. Slzy na jej tvári ešte neobschli. To, čo počula, bolo príšerné. Potrebovala si overiť, či je to pravda.

"Už je to takmer hotové. Prepáč mi, že som ťa zobudil, ale potrebujem ho súrne dokončiť," opatrne sa k nej sklonil a jemne ju pobozkal.

"To nevadí, aj tak som mala zlé sny. Vracajú sa odkedy som sem prišla. Cítim, že Prestonovcom sa niečo stalo. Počula som ich hlasy v tom svete, ktorý je od nášho oddelený. Povedali mi, že veľmi trpeli, vraj sú už mŕtvi. Dostal ich niekto z našich. Nebol to muž, ale žena. Vraveli, že je mladá a veľmi nebezpečná," rýchlo ho objala. Vedela, že to čo hovorí, je pravda. Tie hlasy nikdy neklamali. Cítila ich bolesť a uvedomovala si hrôzu, ktorú zrejme museli prežiť. Pomaly ho pustila.

"Na tej dovolenke sa niečo stalo. Zakázali mi, aby som ti to povedal, ale keď to už vieš, nemá zmysel ďalej zapierať. Včera objavili ich telá. Našli ich poškodené nejakým zvláštnym spôsobom. Dokonca aj ich prsty prišli na ministerstvo. Budem na teba dávať pozor. Nikomu nedovolím, aby ti ublížil," opatrne ju posadil do kresla.

"Myslela som, že všetko už bude v poriadku. Nechápem, prečo po nás tá osoba ide. Veď sme nič neurobili. Je to moja vina, že zomreli... Kvôli mne museli podstúpiť také utrpenie," zúfalo sa kolísala na jednom mieste.

"Nie, ty za to nemôžeš. Nie si za to zodpovedná," presviedčal ju. Nechcel, aby opäť upadla do depresívnych stavov.

"Nemôžem sa ani stretávať so svojimi priateľkami. Ten človek nás určite sleduje. Vie, s kým sa stretávam. Mohol by ich ohroziť," takto si svoje prázdniny rozhodne nepredstavovala. Netušila, že sa bude musieť báť o životy svojich najbližších.

Privinul ju bližšie k sebe. Mohla cítiť tlkot jeho srdca.

"Ostanem s tebou. Zvládneme to," bol pripravený čeliť akémukoľvek nepriateľovi.