darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II : 11. kapitola Bozky a facky
6. listopad 2006 | 18.34 |
Keď Snape podišiel k Dumbledorovej pracovni, bol zas pokojný a vyrovnaný. Oklumencia mu umožňovala aspoň sa tak tváriť.
Ginny Weasleyová nebola jedinou príčinou nepokoja, ktorý ho sužoval. Oveľa viac ho trápilo, koľko toho môže riaditeľovi povedať… Voldemort ho podozrieva zo zrady, alebo mu len pre istotu naznačil, aby riaditeľovi nič nehovoril ?
„Nechcem, aby sem niekto chodil a hľadal ma,“ zahlásil heslo kamennej oblude. Tá sa uškrnula, ale nepustila ho.
„To heslo už neplatí.“
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ… no jasné, nové heslo je amortencia…“
„Prepáčte, že meškám pán riaditeľ, ale mal som menšiu výmenu názorov s Poppy…“
Dumbledore sedel za stolom. Snape zbadal päť výtlačkov Denného proroka. Na každej titulnej strane s posledných dní bola vycapená Helen Catchová.
„To nevadí, sadnite si. Aspoň som sa stihol najesť, nemal som čas ísť do veľkej siene…mimochodom čo bolo na večeru ?“
„Bozky,“ nesústredene odvetil Snape.
„Prosím ? Povedal si bozky ?“
„Ale nie, myslel som tekvicové pirôžky.“ zahováral Snape. Do nosa mu udrel silný zápach.
„Och, prepáč Severus, mám zažívacie ťažkosti.“ Dumbledore lenivo mávol prútikom.
„Tuším som dostal hnačku, stále nemôžem prestať…uch…počkaj, hneď sa vrátim…
Rýchlo vybehol z kancelárie.
„O čo stávka, že zase nestihne dobehnúť na záchod ? Phineas sa nahlas zachichotal.
„Profesor Dumbledore, mám tu pre vás elixír proti hnačke,“ zašepkal Snape, len čo vošiel do učiteľských záchodov. Rozhovor s riaditeľom prebiehal dosť útržkovito. Približne každých päť minút, totiž musel bežať na toalety.
„Severus, polož to na umývadlo…ja ešte nemôžem ísť von. Ďakujem ti…náš rozhovor dokončíme neskôr. Dobrú noc,“ vyjachtal riaditeľ. Snape si neodpustil posmešný úškrn. Má šťastie, že ho nikto nevidel.
Tešil sa, že si bude môcť po namáhavom dni oddýchnuť a podarilo sa mu aj vyhnúť sa riaditeľovým otázkam. Na chodbe však zbadal tmavý tieň. Nejaký nerozumný študent opustil svoju vyhriatu posteľ. Dúfal, že to bude Potter, aby mu mohol zraziť aspoň 60 bodov. Ak by s ním boli aj Weasley a Grangerová, mohol by im zraziť najmenej 200. Nezaškodilo by ani keby tam niekde striehol aj Longbottom…
Dievčenská postava sa bezcieľne túlala po chodbách…Mala na sebe oblečenú len dlhú nočnú košeľu, ktorá sa šúchala po zemi.
Snapeovi, chvíľu trvalo, kým ju dobehol. Pohybovala sa veľmi rýchlo a ľahko ako duch.
„Kto vám dovolil, takto sa túlať po chodbách ?“
Nepočúvala ho, spokojne pokračovala v ceste. Schmatol ju za ruku a donútil ju zastať.
„Vy ma ignorujete, čo si o sebe myslíte ?“
Vyťala mu takú silnú facku, až spadol na zem. Šla ďalej.
Snape si pošúchal líce, ktoré začínalo pomaly puchnúť. „Toto vám len tak neprejde…Petrificus totalus !“ sklátila sa na zem ako handrová bábika.
„Weasleyová ?“ neveriacky hľadel na strnulú postavu. Bezmyšlienkovite zrušil zaklínadlo, ale ona sa aj tak nepohla.
„Strhám Chrabromilu 80 bodov za vaše nehorázne správanie. Vstaňte a prestaňte robiť hlúposti.“
Ginny ho neposlúchla. Ostala nehybne ležať, ako stroj zaseknutý uprostred pohybu.
„Toto presahuje všetky medze ? Ako je možné, že ste chvíľu v bezvedomí a potom sa normálne prechádzate po chodbe ? Simulujete, Weasleyová ?“
„Harry, prečo ma stále odmietaš…“ zašepkala rozospato. Neuvedomovala si čo hovorí. Blúznila.
„Vy ste naozaj švihnutá, keď ma považujete za Pottera.“
„Stále ma nechceš pochopiť..“
„Chápem veľmi dobre, že ak zvládnete rozprávanie, nebudete mať problém chodiť.“
S veľkou námahou vstala. Hlavou vrazila do brnenia, ktoré upustilo meč a roztrhalo jej pyžamu na dve polovice. Tenká látka sa jej zošmykla z pliec. Ostala odetá len v spodnom prádle.
„Ešte toto mi chýbalo…“
„Harry, ja nič nevidím, niečo ma zasiahlo a dosť to bolí…“
Zazrel smejúceho sa Zloducha. Rýchlo schmatol Ginny a zatiahol ju do tmavej chodby.
„Cítil som človečinu ? Kdeže si študentík nepovolaný, Zloduch ťa chytí, jednu ti šmarí a hodí Filchovi do.. Dumby má stále hnačku, trpí v záchodíku, odnesiem mu toho študentíka nech mu robí…Oho ho, čo to tu máme ?“ Na jeden šup zhltol kúsky roztrhanej sivej látky. Našťastie neskúmal, odkiaľ sa tam vzal. Keď ním prešla uviazal si ju okolo krku.
Ešte pár krát obletel chodbu, spieval vulgárne pesničky, potom zaujúkal a zmizol z dohľadu.
„Mizerný Zloduch, vždy musí niečo…“ Až teraz si uvedomil, že sa k nemu opatrne pritiahla…
„Pobozkaj ma, už nemôžeme strácať čas.“
„Vy si koledujete o ďalšie strhnutie bodov…ako chcete … už máte o ďalších desať menej…a to školský rok ledva začal.. Žiadne také, nebudem sa hrať na niekoho iného…“
Rukou nahmatala nejakú kľučku, pootvorila dvere a vošla dnu.
„Kam to zase idete ?“ zahundral Snape.
Ginny sa potkla o vedro a skydla na zem.
„Prosím, pomôž mi.“
Snape by ju najradšej roztrhal na kusy. Zároveň bojoval s nutkaním nechať ju tam, nech si poradí sama.
„Naozaj nechápem prečo sa Potter tak namáhal a vyťahoval vás s tajomnej komnaty ?“
„Ty ma vôbec nemáš rád,“ vyprskla Ginny. Začala chodiť po štyroch ako psík.
Snape vošiel do komory. Ak mu povedala takú hroznú hlúposť, musí byť na tom naozaj zle.
„Tak fajn ja už pôjdem…nemám chuť s vami strácať čas,“ zrazu začul šuchotavé kroky a mačacie mraučanie.
„Pani Norisová, práve som videl Zloducha s nejakou látkou okolo krku. Určite tu niekto straší a nie je to duch…Choď sa pozrieť na koniec chodby… Ja zatiaľ odložím metlu a kýbeľ. Celú pol hodinu som musel umývať záchody, ten Dumbledore už naozaj nevie čo by mal zjesť…“
Filch šmaril metlu a vedro do komory. Bola tam tma, preto nič nevidel. Zavrel dvere a zamkol ich.
„Aha, tu je nejaký prútik. Asi ho stratil jeden s tých vagabundov.“ Filch vzal prútik a vybral sa za Pani Norisovou.
Snape si rozčúlene sadol na zem.
„Toto je zlý sen…ako sa dostanem von bez prútika, tie dvere sú riadne hrubé…“
Priplazila k nemu. Zdalo sa, že si vôbec neuvedomuje vážnosť situácie.
„TERAZ SI SPOKOJNÁ ?“ dospel do takého štádia zúrivosti, že jej začal tykať.
„Prečo na mňa kričíš ? Ja som len chcela byť s tebou …“ jej telo sa roztriaslo od zimy.
„Uvedomuješ si čo hovoríš ? Predpokladám, že nie. Keby si to vedela určite by si sa prepadla od hanby…ja nie som bútľavá vŕba pre zamilované školáčky a… “
Ginny si mu sadla do náručia a oprela sa o ňho.
„.. Kto by si to bol pomyslel, že uvidím svadbu Temného pána, budem musieť pretrpieť mučenie nejakého mukla a nakoniec skončím v komore s nepríčetnou …“ musel niečo rozprávať, aby sa priveľmi nesústredil na ňu.
Helen sa prebudila uprostred noci. V spánku sa pokúšala odčarovať Ginny. Nepodarilo sa jej to. Ochranná mágia Rokfortu jej v tom zabraňovala. Chcela, aby odišla z areálu. Niečo sa však zvrtlo a stratila nad ňou kontrolu…
Voldemort tam už nebol. Zrejme mal na práci niečo dôležitejšie. Akási zlovestná predtucha jej zovrela srdce. Niekto prešiel cez chodbu, nešetrne otvoril dvere a podišiel k nej.
„Malfoy ?“ Bolo jej jasné, že je opitý a má pomerne ľahkomyseľnú náladu. Nikomu triezvemu by totiž nenapadlo vojsť so spálne Temného pána počas svadobnej noci.
„Ako si mohla ! Ty môžeš za všetko. To ja som ťa priviedol späť už si zabudla ?“
„Prestaň s tým. Radšej choď spať. Ty nie si normálny…“
„Nie, ja nikam nejdem.“ Helen sa zaiskrilo pred očami, očakávala magickú formu útoku, ale to, že jej jednu strelil ju prekvapilo. Surovo dopadla na posteľ. Malfoy v prekvapeniach úspešne pokračoval. Kým sa stihla spamätať začal ju bozkávať. Pri páde si trochu udrela hlavu, nevládala sa sústrediť na čarovanie.
Snapovi stále nenapadlo nič, čo by ich dostalo z komory. Úporne sa snažil premýšľať, ale jeho spoločníčka mu to čoraz viac sťažovala. Najprv si myslel, že nebude až také hrozné, keď ju aspoň raz pobozká. Aspoň sa trochu rozohrele. Lenže keď začal, nevedel tak ľahko prestať.
Celkom zabudol na to, že sú v Rokforte, zavretí v tmavej komore a keď ich tak niekto nájde obaja budú mať problémy. Weasleyová ho bude nenávidieť, lebo sa nechal uniesť a dostatočne jej nevysvetlil, že on nie je Harry.
V danej chvíli ho to ani trochu netrápilo. Nebude si na to pamätať a keby aj, nikdy jej nenapadne, že takéto nočné dobrodružstvo prežila práve s ním.
Asi po sedemnástom až priveľmi vášnivom bozku ju od seba mierne odtisol. Jeho svedomie mu nedalo pokoja.
Severus, čo to stváraš ? Ty nie si taký podliak ako Malfoy. Nemôžeš v tom pokračovať.
„Už ma viac nesmieš odmietať…nevydržím to.“
„Ty chceš byť s Potterom nie so mnou. Keby si bola pri vedomí ani by ťa nenapadlo žiadať ma o niečo také…“
Podarilo sa jej magickým zábleskom odstrčiť Malfoya. Niečo ho silno udrelo a donútilo ho cúvnuť. Okolo nej prešlo pomerne mocné kúzlo, ktoré ho zasiahlo takou silou až mu z hrude vystrekla krv. Helen bolo jasné, že toto neurobila ona.
Zazrela červené oči, ktoré mohli patriť jedine Voldemortovi. Za ním sa krčila postava s výraznými blond vlasmi.
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ ?“
Cissy a Bella sa hádali pred dverami.
'Lucius, ja ťa zabijem,' zrevala Cissy.
„Nechcem, aby sem niekto chodil a hľadal ma,“ zahlásil heslo kamennej oblude. Tá sa uškrnula, ale nepustila ho.
„To heslo už neplatí.“
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ… no jasné, nové heslo je amortencia…“
„Prepáčte, že meškám pán riaditeľ, ale mal som menšiu výmenu názorov s Poppy…“
Dumbledore sedel za stolom. Snape zbadal päť výtlačkov Denného proroka. Na každej titulnej strane s posledných dní bola vycapená Helen Catchová.
„To nevadí, sadnite si. Aspoň som sa stihol najesť, nemal som čas ísť do veľkej siene…mimochodom čo bolo na večeru ?“
„Bozky,“ nesústredene odvetil Snape.
„Prosím ? Povedal si bozky ?“
„Ale nie, myslel som tekvicové pirôžky.“ zahováral Snape. Do nosa mu udrel silný zápach.
„Och, prepáč Severus, mám zažívacie ťažkosti.“ Dumbledore lenivo mávol prútikom.
„Tuším som dostal hnačku, stále nemôžem prestať…uch…počkaj, hneď sa vrátim…
Rýchlo vybehol z kancelárie.
„O čo stávka, že zase nestihne dobehnúť na záchod ? Phineas sa nahlas zachichotal.
„Profesor Dumbledore, mám tu pre vás elixír proti hnačke,“ zašepkal Snape, len čo vošiel do učiteľských záchodov. Rozhovor s riaditeľom prebiehal dosť útržkovito. Približne každých päť minút, totiž musel bežať na toalety.
„Severus, polož to na umývadlo…ja ešte nemôžem ísť von. Ďakujem ti…náš rozhovor dokončíme neskôr. Dobrú noc,“ vyjachtal riaditeľ. Snape si neodpustil posmešný úškrn. Má šťastie, že ho nikto nevidel.
Tešil sa, že si bude môcť po namáhavom dni oddýchnuť a podarilo sa mu aj vyhnúť sa riaditeľovým otázkam. Na chodbe však zbadal tmavý tieň. Nejaký nerozumný študent opustil svoju vyhriatu posteľ. Dúfal, že to bude Potter, aby mu mohol zraziť aspoň 60 bodov. Ak by s ním boli aj Weasley a Grangerová, mohol by im zraziť najmenej 200. Nezaškodilo by ani keby tam niekde striehol aj Longbottom…
Dievčenská postava sa bezcieľne túlala po chodbách…Mala na sebe oblečenú len dlhú nočnú košeľu, ktorá sa šúchala po zemi.
Snapeovi, chvíľu trvalo, kým ju dobehol. Pohybovala sa veľmi rýchlo a ľahko ako duch.
„Kto vám dovolil, takto sa túlať po chodbách ?“
Nepočúvala ho, spokojne pokračovala v ceste. Schmatol ju za ruku a donútil ju zastať.
„Vy ma ignorujete, čo si o sebe myslíte ?“
Vyťala mu takú silnú facku, až spadol na zem. Šla ďalej.
Snape si pošúchal líce, ktoré začínalo pomaly puchnúť. „Toto vám len tak neprejde…Petrificus totalus !“ sklátila sa na zem ako handrová bábika.
„Weasleyová ?“ neveriacky hľadel na strnulú postavu. Bezmyšlienkovite zrušil zaklínadlo, ale ona sa aj tak nepohla.
„Strhám Chrabromilu 80 bodov za vaše nehorázne správanie. Vstaňte a prestaňte robiť hlúposti.“
Ginny ho neposlúchla. Ostala nehybne ležať, ako stroj zaseknutý uprostred pohybu.
„Toto presahuje všetky medze ? Ako je možné, že ste chvíľu v bezvedomí a potom sa normálne prechádzate po chodbe ? Simulujete, Weasleyová ?“
„Harry, prečo ma stále odmietaš…“ zašepkala rozospato. Neuvedomovala si čo hovorí. Blúznila.
„Vy ste naozaj švihnutá, keď ma považujete za Pottera.“
„Stále ma nechceš pochopiť..“
„Chápem veľmi dobre, že ak zvládnete rozprávanie, nebudete mať problém chodiť.“
S veľkou námahou vstala. Hlavou vrazila do brnenia, ktoré upustilo meč a roztrhalo jej pyžamu na dve polovice. Tenká látka sa jej zošmykla z pliec. Ostala odetá len v spodnom prádle.
„Ešte toto mi chýbalo…“
„Harry, ja nič nevidím, niečo ma zasiahlo a dosť to bolí…“
Zazrel smejúceho sa Zloducha. Rýchlo schmatol Ginny a zatiahol ju do tmavej chodby.
„Cítil som človečinu ? Kdeže si študentík nepovolaný, Zloduch ťa chytí, jednu ti šmarí a hodí Filchovi do.. Dumby má stále hnačku, trpí v záchodíku, odnesiem mu toho študentíka nech mu robí…Oho ho, čo to tu máme ?“ Na jeden šup zhltol kúsky roztrhanej sivej látky. Našťastie neskúmal, odkiaľ sa tam vzal. Keď ním prešla uviazal si ju okolo krku.
Ešte pár krát obletel chodbu, spieval vulgárne pesničky, potom zaujúkal a zmizol z dohľadu.
„Mizerný Zloduch, vždy musí niečo…“ Až teraz si uvedomil, že sa k nemu opatrne pritiahla…
„Pobozkaj ma, už nemôžeme strácať čas.“
„Vy si koledujete o ďalšie strhnutie bodov…ako chcete … už máte o ďalších desať menej…a to školský rok ledva začal.. Žiadne také, nebudem sa hrať na niekoho iného…“
Rukou nahmatala nejakú kľučku, pootvorila dvere a vošla dnu.
„Kam to zase idete ?“ zahundral Snape.
Ginny sa potkla o vedro a skydla na zem.
„Prosím, pomôž mi.“
Snape by ju najradšej roztrhal na kusy. Zároveň bojoval s nutkaním nechať ju tam, nech si poradí sama.
„Naozaj nechápem prečo sa Potter tak namáhal a vyťahoval vás s tajomnej komnaty ?“
„Ty ma vôbec nemáš rád,“ vyprskla Ginny. Začala chodiť po štyroch ako psík.
Snape vošiel do komory. Ak mu povedala takú hroznú hlúposť, musí byť na tom naozaj zle.
„Tak fajn ja už pôjdem…nemám chuť s vami strácať čas,“ zrazu začul šuchotavé kroky a mačacie mraučanie.
„Pani Norisová, práve som videl Zloducha s nejakou látkou okolo krku. Určite tu niekto straší a nie je to duch…Choď sa pozrieť na koniec chodby… Ja zatiaľ odložím metlu a kýbeľ. Celú pol hodinu som musel umývať záchody, ten Dumbledore už naozaj nevie čo by mal zjesť…“
Filch šmaril metlu a vedro do komory. Bola tam tma, preto nič nevidel. Zavrel dvere a zamkol ich.
„Aha, tu je nejaký prútik. Asi ho stratil jeden s tých vagabundov.“ Filch vzal prútik a vybral sa za Pani Norisovou.
Snape si rozčúlene sadol na zem.
„Toto je zlý sen…ako sa dostanem von bez prútika, tie dvere sú riadne hrubé…“
Priplazila k nemu. Zdalo sa, že si vôbec neuvedomuje vážnosť situácie.
„TERAZ SI SPOKOJNÁ ?“ dospel do takého štádia zúrivosti, že jej začal tykať.
„Prečo na mňa kričíš ? Ja som len chcela byť s tebou …“ jej telo sa roztriaslo od zimy.
„Uvedomuješ si čo hovoríš ? Predpokladám, že nie. Keby si to vedela určite by si sa prepadla od hanby…ja nie som bútľavá vŕba pre zamilované školáčky a… “
Ginny si mu sadla do náručia a oprela sa o ňho.
„.. Kto by si to bol pomyslel, že uvidím svadbu Temného pána, budem musieť pretrpieť mučenie nejakého mukla a nakoniec skončím v komore s nepríčetnou …“ musel niečo rozprávať, aby sa priveľmi nesústredil na ňu.
Helen sa prebudila uprostred noci. V spánku sa pokúšala odčarovať Ginny. Nepodarilo sa jej to. Ochranná mágia Rokfortu jej v tom zabraňovala. Chcela, aby odišla z areálu. Niečo sa však zvrtlo a stratila nad ňou kontrolu…
Voldemort tam už nebol. Zrejme mal na práci niečo dôležitejšie. Akási zlovestná predtucha jej zovrela srdce. Niekto prešiel cez chodbu, nešetrne otvoril dvere a podišiel k nej.
„Malfoy ?“ Bolo jej jasné, že je opitý a má pomerne ľahkomyseľnú náladu. Nikomu triezvemu by totiž nenapadlo vojsť so spálne Temného pána počas svadobnej noci.
„Ako si mohla ! Ty môžeš za všetko. To ja som ťa priviedol späť už si zabudla ?“
„Prestaň s tým. Radšej choď spať. Ty nie si normálny…“
„Nie, ja nikam nejdem.“ Helen sa zaiskrilo pred očami, očakávala magickú formu útoku, ale to, že jej jednu strelil ju prekvapilo. Surovo dopadla na posteľ. Malfoy v prekvapeniach úspešne pokračoval. Kým sa stihla spamätať začal ju bozkávať. Pri páde si trochu udrela hlavu, nevládala sa sústrediť na čarovanie.
Snapovi stále nenapadlo nič, čo by ich dostalo z komory. Úporne sa snažil premýšľať, ale jeho spoločníčka mu to čoraz viac sťažovala. Najprv si myslel, že nebude až také hrozné, keď ju aspoň raz pobozká. Aspoň sa trochu rozohrele. Lenže keď začal, nevedel tak ľahko prestať.
Celkom zabudol na to, že sú v Rokforte, zavretí v tmavej komore a keď ich tak niekto nájde obaja budú mať problémy. Weasleyová ho bude nenávidieť, lebo sa nechal uniesť a dostatočne jej nevysvetlil, že on nie je Harry.
V danej chvíli ho to ani trochu netrápilo. Nebude si na to pamätať a keby aj, nikdy jej nenapadne, že takéto nočné dobrodružstvo prežila práve s ním.
Asi po sedemnástom až priveľmi vášnivom bozku ju od seba mierne odtisol. Jeho svedomie mu nedalo pokoja.
Severus, čo to stváraš ? Ty nie si taký podliak ako Malfoy. Nemôžeš v tom pokračovať.
„Už ma viac nesmieš odmietať…nevydržím to.“
„Ty chceš byť s Potterom nie so mnou. Keby si bola pri vedomí ani by ťa nenapadlo žiadať ma o niečo také…“
Podarilo sa jej magickým zábleskom odstrčiť Malfoya. Niečo ho silno udrelo a donútilo ho cúvnuť. Okolo nej prešlo pomerne mocné kúzlo, ktoré ho zasiahlo takou silou až mu z hrude vystrekla krv. Helen bolo jasné, že toto neurobila ona.
Zazrela červené oči, ktoré mohli patriť jedine Voldemortovi. Za ním sa krčila postava s výraznými blond vlasmi.
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ ?“
Cissy a Bella sa hádali pred dverami.
'Lucius, ja ťa zabijem,' zrevala Cissy.