darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná II: III. Dcéra smrťožrúta
„Barty, miláčik, nie…“ zhrozene zašepkala Vicky. Netušila, aký jed mu prenikol do krvi. Márne sa pokúšala nájsť niečo čo by mu pomohlo.
Bolo to zvláštne opäť počuť ako ho niekto nazval menom. Menom vraha, ktorý už nemôže odčiniť spáchané zločiny. Ako sa dá zmyť z rúk krv otca ? Je možné to niečím nahradiť ?
Točil sa v obludnom kruhu plnom obetí, ktoré naňho ukazovali prstom. V ušiach mu znel ich nárek a výkriky zlosti.
O pár hodín neskôr…
Niečo ho priateľsky ďoblo do ruky. Ostrý zobák priam láskavo prešiel po jeho koži. Barty neveriacky zažmurkal. Chvíľu mu trvalo, kým dokázal otvoriť oči. Na posteli sedel pestrofarebný papagáj a v kúte pri dverách, pobehovali myši vo veľkej voliére…
Vicky ho vzala do svojho bytu, lebo sa bála, že útočník sa môže kedykoľvek vrátiť. Na stole zbadal zarámované fotografie Vicky s nejakým dievčaťom v rôznom veku…
„Daj keksík,“ zaškriekal Gerry a prudko zamával krídlami. Opatrne sa posadil. Mal pocit, akoby ho prešiel parný valec.
„Nič nemám,“ odvrkol Barty a snažil sa chytiť neposlušného vtáka. Gerry úspešne obletel celú miestnosť a pristál na pleci Vicky, ktorá ho práve prišla skontrolovať.
„POTVORA, POTVORA,“ zahundral Gerry a obozretne sa držal čo najďalej od zamračeného muža.
„Som rada, že si už späť. Veľmi som sa o teba bála?“ Vicky opatrne zložila papagája a spokojne pristúpila k posteli. Potešilo ju, že sa konečne prebral. Nepozdával sa jej však výraz na jeho tvári. Do rúk uchopil jednu z pohyblivých fotografií.
„Kto je to dievča ?“ opýtal sa prísne.
„To je Tifany. Má jedenásť rokov a je to naša dcéra,“ v krátkosti objasnila Vicky.
Chvíľu na ňu znepokojene hľadel. Inštinktívne si pošúchal ľavé predlaktie, akoby sa v ňom opäť ozvala dávna bolesť. Nebol pripravený prevziať takú veľkú zodpovednosť, ale život ho postavil pred hotovú vec.
„Určite ma bude nenávidieť. Nikdy sa nezmieri s tým, že jej otec je netvor,“ rukou si zaclonil odokrytú tvár.
„Nemusíš mať obavy. Ani ja nie som celkom obyčajná žena. Veď vieš, že mám aj inú podobu, ktorá je dosť kuriózna.“
Prezrel si nevinnú detskú tváričku, spoznával určité rodinné črty, ktoré mu boli blízke.
„Chcel by som ju vidieť.“
„Och moja milá, viem, že ťa to prekvapí, ale bude to SLIZOLIN,“ vyhŕkol triediaci klobúk po dlhom premýšľaní.
Tifany neveriacky vypúlila oči. Niečo také vôbec neočakávala. Mama jej rozprávala, že do Slizolinu sa väčšinou dostanú čarodejníci s temnou mocou…
„Slečna Sledgeová, nezdržiavajte,“ začula nejaký hlas spoza učiteľského stola. Meravo sa zosunula zo stoličky a pomalými krokmi sa blížila k stolu, pri ktorom sedeli slizolinčania.
Nie, ja nechcem. Bŕ, Slizolin. Napokon si neochotne sadla, ušlo sa jej miesto pri vychudnutom bledom chlapcovi, ktorý stále hľadel do prázdneho taniera.
„Ako sa voláš, maličká ?“ opýtal sa svetlovlasý chlapec na druhej strane. Mal žiarivo modré oči a svetlé vlasy. Na prste sa mu leskol pečatný prsteň s rodovým erbom.
„Som Tifany Sledgeová a ty si…“
„Dan Malfoy,“ odpovedal samoľúbo. Bolo na ňom vidieť, že je hrdý na svoje priezvisko. Ako najstarší syn Draca Malfoya mal v rodine značné postavenie. Triediaca ceremónia pokračovala ďalej, ale Tifany sa nedokázala uvoľniť. Ani medzi novými prváčkami si nenašla spriaznenú dušu. Len čo zistili, že nie je z významnej čarodejníckej rodiny prestali jej venovať pozornosť.
„Sledgeová ? Také meno nepoznám. Sú tvoji rodičia čarodejníci ?“ opýtal sa posmešne.
Jej odpoveď zanikla v hlasom ujúkaní, ktoré vydával Zloduch. Opäť protestoval proti tomu, že sa nesmie zúčastňovať hostiny vo veľkej sieni.
„Daj si pozor na Malfoya. Hlavne mu nevrav nič osobné, mohol by to použiť proti tebe,“ zašepkal chlapec sediaci vedľa nej. Ich pohľady sa na malú chvíľu stretli. Z nejakého neznámeho dôvodu, cítila, že mu môže dôverovať.
Malfoy to vôbec nepostrehol. Zameral všetku svoju pozornosť na vynikajúce jedlá, ktoré sa začali objavovať na stole.
Tifany si k sebe znepokojene pritisla Blacksabata. Kocúr hlasno zaprotestoval proti náhlej zmene polohy.
Stále si nemohla zvyknúť na opovržlivé pohľady svojich nových spolužiačok. V žalúdku jej nahlas zaškvŕkalo. Napriek bohatej hostine sa nedokázala najesť. Keď si všimla ako na ňu Dan hľadí, radšej si zapla uvoľnené gombíky na habite. Nebola zvyknutá na toľko pozornosti.
Blacksabat vydesene zaprskal a vytrhol sa z jej náručia. Vybehol von zo spálne. Tifany sa vybrala za ním. Nechcela, aby narobil v klubovni nejakú neplechu.
„Nie, prestaňte. Vráťte mi môj prútik,“ vyhŕkol zastretý hlas.
„Počuli ste, náš Tomík plače ? “
Partia slizolinčanov stála okolo bezmocnej obete, ležiacej na zemi. Malfoy ho surovo kopol do brucha.
„Nebudeš sa miešať do mojich záležitostí. Nechcem ťa vidieť v blízkosti našej malej Tifany, inak skončíš veľmi zle,“ vyhrážal sa mu.