Sagria si sadla na posteľ a chytila ju za ruky. Helen cítila ako jej telom prechádza liečivá sila.
„AKO SI SA OPOVÁŽIL ?“
Malfoy videl mláčku krvi pod sebou. Bolo mu jasné, že ho Temný pán zabije. Už nemal žiadnu nádej.
„To ona ma zvádzala.“
„KLAMEŠ ! Len pre tvoju informáciu, Lucius, aj keby si hovoril pravdu, aj tak by ťa to nezachránilo. Nemáš ani toľko odvahy, aby si priznal, že si sem prišiel otravovať moju ženu ? Priťažuješ si a mňa nebude ani trochu mrzieť, keď sa rozlúčim s takým nevďačným priateľom ako si ty…avada…“
Cissy vbehla dnu. Bella sa ju snažila odtiahnuť preč, ale ona sa nedala zastaviť. Voldemort nestihol dokončiť zaklínadlo. Postavila sa pred Luciusa, akoby ho chcela chrániť. Pred chvíľou vykrikovala, že ho chce zabiť, ale nemyslela to vážne.
„Prosím, nezabíjajte ho ! Prehnal to s pitím, prosím…“
„Uhni, Narcissa…“ varoval ju chladne.
Cissy si kľakla na kolená. „Nerobte to, potrebujem ho…jeho nie…“
Bella schmatla sestru a odtlačila ju od Luciusa. „Ty hlupaňa, prosíkanie ti nepomôže…“ Silno jej pritlačila ruky za chrbtom, aby sa jej nemohla vyšmyknúť.
„Nie, nechajte ho,“
„Ty si myslíš, že po tom čo urobil ho mám nechať len tak odísť ?“
„Poď tu nemáme čo robiť,“ zavrčala Bella a ťahala sestru preč. Vedela, že Voldemort si nenechá ujsť príležitosť potrestať jej muža.
„Ona pred tebou niečo tají, môj pane…“ skríkla Cissy.
„Čo také ?“
„O chvíľu sa vrátim a niečo sem donesniem…zistila som to dnes večer…“
„A toto má byť čo ?“ Voldemort neveriacky hľadel na kocúra, ktorého držala za krk. Čosi na ňom mu pripadalo hrozne povedomé, akoby ho už niekde videl.
„Chceš ma rozosmiať ?“
„Nie, môj pane. Tento kocúr má v hlave zaujímavé spomienky v súvislosti s Helen aj s inými dôvernými záležitosťami. Stačí keď do ňho nazriete. Už som to urobila a verte mi, že to bude pre vás dôležité.“
Helen sa nepozdávalo, že našli Sala. Hrozne sa o ňho bála. Čo ak Voldemort zistí, že to nie je obyčajný kocúr ? Čo s nimi bude ?
„Ak je to nejaký hlúpy vtip…“
„Prisahám, že nie.“
Voldemort vzal do rúk kocúra a vstúpil do jeho myšlienok. Helen cítila, že veci sa pre ňu nevyvíjajú práve najpriaznivejšie.
„Lucius, zatiaľ môžeš odísť. Ale neprajem si, aby si sa tu ukazoval.“
„Ďakujem vám, môj pane.“ Lucius tomu nemohol uveriť. Vyhol sa mučeniu aj poprave. Čo také sa mohol Temný pán dozvedieť, že ho nechal ísť ?
Bella a Cissy ho podopreli a rýchlo ho odviedli preč.
Sagria pustila Helen. Energia ju rýchlo vyliečila. Po údere neostala ani stopa.
„Nechajte nás samých…“ prikázal jej.
„Upozorňujem vás, že každé rozrušenie jej môže spôsobiť komplikácie a dieťa by sa tým mohlo dostať do ohrozenia života.“
„Nič sa jej nestane,“ ubezpečil ju, ale spôsob akým to povedal jasne naznačoval, že to nie je celkom isté.
„Čo s ním chceš urobiť ?“
„S NÍM ALEBO S TEBOU ? SKLAMALA SI MA ! VEDELA SI O TOM, ČO JE ZAČ A NEPOVEDALA SI MI TO. KEBY SI NEBOLA TEHOTNÁ TAK…“
„Len to povedz, pokojne dokonči vetu. Myslíš, že mám z niečoho strach ? Čo viac mi ešte môžeš spôsobiť ? Zabiť ma ? Nie, to by sa ti teraz nehodilo…“
Voldemort neočakával takú reakciu. Keď smrťožrúti spôsobili nejaký problém vždy sa snažili nejako to ututlať. Ona mu však otvorene povedala všetko čo jej napadlo.
Vytiahol prútik a namieril ho na ňu. „Ty nemáš strach o seba, ale o ňho. Máš rada toho mizerného zradcu. A práve preto…“ priložil prútik k Salovej hlave.
„Avada kedavra.“ Zelený záblesk prešiel cez mikajúce sa telo. Helen tomu nemohla zabrániť.
„Nenávidím ťa !“
Voldemort jej šmaril k nohám bezmocné čierne klbko.
„To čo si práve povedala nie je pravda. Opäť si mi dokázala, že ti nemôžem veriť…tvoj ďalší osud bude závisieť len od mojej dobrej vôle. Najbližších pár dní sa neuvidíme…“
„Sal, prepáč…“ dotkla sa jeho chladného tela. Liečivé iskričky ho už nemohli zachrániť. Hrozne ju to mrzelo. Vedela, že smrť je len bránou do niečoho nového, ale cítila, že jej bude veľmi chýbať.
Bol jej jediným priateľom. Naozaj ho mala úprimne rada a on ju takisto. Nebola to jednostranná láska, ktorá nič neprinášala.
„Prečo ti to urobil ? Kvôli mnie určite nie. Ty si niečo vedel, niečo čo ho mohlo zničiť…
Helen sa zhlboka nadýchla a vstúpila do jeho mysle. Možno ešte ostali nejaké spomienky…