Osud IV.

"To je všetko, čo ti môžem prezradiť. Oni si to neželajú. Nechcú, aby si o tom vedela," vyslovil aspoň časť pravdy, aby sa trochu upokojila. Bola to ďalšia časť pravdy, ale aj tak nie úplná.

"Tak dobre, budem to rešpektovať, ale radím ti, aby si radšej pokračoval vo svojom bežnom živote. Dúfam, že si im nič nesľúbil. Úplne stačí, že ja sa od nich nemôžem oslobodiť," cítila ako sa do jej mysle vracia tá desivá vízia. Opäť ich videla umierať... Tie postavy bez tvárí, bez možnosti úniku. Tak ako shinigami poskytovali svojim "obetiam" oči, aj tiene menili spôsob videnia človeka. Ich dar však bol oveľa zložitejší a prinášal množstvo nepríjemných pocitov. Mina cítila, že sa jej oči prebudili. Okrem toho cítila pohyby tej veci pod kožou. Rozozvučala sa ako poplašné zariadenie, kdesi v blízkosti srdca.

Rukou sa oprela o stenu a namáhavo vpustila do pľúc vzduch. Ešte stále nebola úplne v poriadku.

"Áno, mama. Dám si pozor, nemusíš sa o mňa viac báť. Oni mi sľúbili, že ťa nechajú na pokoji...sľúbili mi to..." vyplašene na ňu hľadal. Ruky sa mu triasli.

"Nie, toto nie je žiadna choroba," sadla si na posteľ a rukami si podoprela hlavu.

"Som len unavená a bolí ma hlava. Mohol by si mi priniesť pohár vody?" mala pocit, akoby sa nenapila už snáď celé roky. Dokonca bola aj veľmi hladná.

Kisho ochotne poslúchol. Debata sa začínala uberať zlým smerom. Bol rád, že nemusel pokračovať vo svojej obhajobe. Vedel, že matka by ho nepochválila, keby vedela, čo sa vlastne stalo. Vložil jej pohár do rúk

"Mal by si sa s nimi stretnúť, Light. Aj oni sú na teba už určite zvedaví. Neviem, prečo ťa dostali z temnoty, ale som si istá, že bude lepšie, keď s nimi stretneš," rukou si pretierala oči. Videla ho cez tak jasne, ako ešte nikdy predtým. Pred ňou sa utvárala stena z mŕtvych. Mohla v nich čítať, tie najväčšie krutosti. Videla ako písal tie mená, chladnokrvne zabíjal... Ako bojoval proti všetkým, čo sa mu postavili...

Ako likvidoval aj vlastných spojencov, ako túžil byť bohom. Informácie sa mihali ako rýchly film. Bola to rozsiahla databáza z archívu organizácie. Mali zotriedené všetko o používaní zápisníkov.

Aj človek s vysokým IQ sa nechal veľmi rýchlo ovládnuť svojou túžbou po moci.

"O čom to hovoríš?" opýtal sa podráždene.

"Zrejme už na teba čakajú. Priznávam, že sa im opäť podarilo dostať ma. Dokážu zohrať akékoľvek divadlo. Zatiahli ma do toho. Vrátili mi všetko. Aj to, čo som nechcela. Oni ti musia pomôcť. Predpokladám, že zatiaľ ani nemáš žiadnu novú totožnosť. Ak za nimi neprídeš sám, donútia ťa. Nemám tu pre teba skoro žiadne oblečenie, ale dúfam, že zatiaľ bude stačiť jeden z otcových oblekov," prehrabovala sa v skrini, až kým nenašla pomerne zachovalý čierny oblek. Košeľa už bola trochu staršia, ale takisto sa dala použiť. Neochotne mu ich podala. Odvrátila sa od neho. Posledné čo potrebovala, bolo pozorovať ho pri obliekaní.

"Ďakujem," starostlivo poskladal uterák. Ešte nikdy nebol závislý od ľudí, ktorých dobre nepoznal. S Misou Amanovou mohol pokojne manipulovať. Poslúchla by ho, nech by urobil čokoľvek, ale netušil, čo môže očakávať od takmer neznámej osoby. Všimol si, že sa naňho začala dívať inak. Nervózne pozorovala dvere a výraz jej tváre prezrádzal strach.

Už to nebolo len stretnutie bývalých milencov. Stavala sa do obrannej pozície a zrejme sa ho chcela čím skôr zbaviť. Trochu sa aj triasla. Nedokázala potlačiť nutkanie okamžite ujsť.

"Nemusíš byť taká vystrašená. Nechcem ti ublížiť, bola by to hlúposť. Nemám kam ísť. Nemám ani meno. Nemôžem sa pozrieť do očí ani vlastnej matke, lebo už oficiálne neexistujem," dúfal, že sa mu podarí ju rýchlo dostať na svoju stranu. So ženami nikdy nemal problémy. Nechali sa ním ľahko okúzliť. Objal ju. Cítil ako sa trasie.

Chcel, aby pochopila, že jej momentálne nič nehrozí. Bolo oveľa lepšie mať ju na svojej strane. Nevedel, kto sú vlastne tie bytosti, ktoré s ním chcú hovoriť. Ona ich poznala. Bola oproti nemu vo výhode.

"Nedotýkaj sa ma!" rozrušene sa od neho odtiahla. Nedokázal prijať ani najmenší dotyk jeho rúk. Videla Takadovú, to čo z nej ostalo po požiari sa ani nedalo poriadne identifikovať. Cítila na tvári jej slzy. Vošla do kúpeľne a zamkla za sebou dvere. Potrebovala si všetko poriadne premyslieť.

Neznášala umelú reprodukciu spomienok. Tento postup bol až priveľmi depresívny aj pre skúsených členov organizácie. Postupne si spomínala na poslanie, ktoré plnila predtým než došlo k stávke. Minina nevlastná matka ju chcela prinavrátiť k nim. Preto riskovala dokonca aj to, že ju začne nenávidieť. Bola ochotná kvôli tomu urobiť čokoľvek. Svoje požičané schopnosti chcela darovať dcére. Tie spomienky sa vynárali z temnoty spolu s materiálmi, ktoré sa týkali prípadu Kira.

Do toho plánu však nijakým spôsobom nezapadal Light Yagami. Jeho poslanie bolo zatiaľ tajomstvom.

Podišla k zrkadlu a opatrne si umyla tvár. Chvíľu zhlboka dýchala a opierala sa o stenu. Kohútik nechala pustený. Voda kvapkala do umývadla. Pomaly sa v nej začali objavovať tváre. Z vody sa vynorila ruka. Pomaly uzavrela kohútik. Z umývadla vyskočili trochu premočené telo. Bol to jeden zo spôsobov, ako si tiene uťahovali zo svojich ľudských priateľov. Často napodobňovali rôzne hororové prvky. Zjavovali sa v strašidelných podobách, ktoré mali odpozerané z rôznych filmov. On uprednostňoval takzvané mokré vstupy do miestnosti. Väčšinou nedbal na etiketu a zjavil sa úplne nahý. Tentoraz mal svoje pracovné oblečenie, ktoré tvorila pokrčená školská uniforma. Kravata ho počas toho nebezpečného manévru takmer zadusila. Musel si ju povoliť.

"Ahoj, Mina," mladý muž si vzal jeden u uterákov. Potreboval si rýchlo usušiť vlasy.

"Kyosuke!" rozhorčene ho nasmerovala do izby. Dlhé roky bol partnerom jej matky. Spolu pracovali v organizácii. Dokonca sa medzi nimi vytvoril aj ľúbostný vzťah. Práve preto ho nikdy nedokázala prijať. Neznášala všetko, čo bolo spojené s jej nevlastnou matkou. Jeho návšteva bola pre ňu tým najhorším prekvapením.

"Ja som tiež rád, že ťa vidím. Opeknela si a poriadne si vyrástla," vyčaril na tvári nevinný úsmev. Vyzeral ako študent, ktorý sa práve vrátil z nejakej nudnej hodiny. Dokonca mal zo sebou aj tašku. Vytŕčali z nej premočené knihy a perá pomaly vypadávali na zem.

"Ty tiež. Opäť si podozrivo omladol. Už ťa nebavilo hrať sa na starého muža," podpichla ho.

"Nie, za tebou predsa nemôžem prísť v takej podobe. Potom by si sa nemohla do mňa zaľúbiť. Aj bohovia smrti poznajú lásku, tak prečo nie my?"

"Predpokladám, že tu nie si kvôli tomu, aby si ma pozval na rande?" naschvál to vyslovila nahlas. Chcela, aby si Light uvedomil, že ona rozhodne nebude pokračovať vtom, čo začalo v duševnom svete.

"Nie, teda nemal by som nič proti tomu, ale tentoraz som tu z poverenia organizácie. Chcel som sa ubezpečiť, že všetko prebehlo podľa našich očakávaní.

Light si zamračene premeriaval nečakaného návštevníka. Nepozdával sa mu spôsob, akým sa zhováral z matkou jeho syna. Kto to je? Čo si to dovoľuje? Mal pocit, akoby mu vsunuli do tela kúsok duše, ktorý predtým nevlastnil. Tá časť pociťovala dosiaľ nepoznanú žiarlivosť. Nedokázal si to vysvetliť. Stále pochyboval, že je vôbec niečoho takého schopný. Považoval to za neprirodzenú zmenu. Nikdy ho žiadne city nezaujímali. Začínal mať podozrenie, že nejaké dostal počas tej zvláštnej cesty do svojho tela.

"Som Kyosuke Mikami, zástupca riaditeľa organizácie Tieňov," mladý muž pristúpil k nemu a predstavil sa. Pobavene si ho premeral.

"Light Yagami," neochotne mu prezradil svoje staré meno. Ten človek v ňom vzbudzoval odpor. Spôsob akým sa naňho díval mu pripomenul Ryuuka. Z jeho očí cítil tú

"Nie, nie. Nemôžete ho už používať. Vašu novú totožnosť budete mať čoskoro vytvorenú. Máme teraz veľa práce, ale postarám sa, aby sa táto vec čo najskôr urýchlila. Musíme vás prirodzene zapojiť do tohto sveta, aby to nevyzeralo podozrivo. Budem vás sprevádzať do centra našej organizácie."

"Môžem ísť s vami?" opýtal sa Kisho.